Milan Rastislav Štefánik sa narodil v malej obci Košariská, ktoré sa ešte pred nedávnom delili na Horné a Dolné. Najstaršie správy o rode Štefánikovcov siahajú až kdesi do začiatku 17. storočia.

Narodil sa 21. júla 1880. Študoval na univerzite v Prahe a krátko vo Švajčiarsku v Zurichu, získal kvalitné a všestranné astronomické vzdelanie. Vo svojom odbore nemal nádej získať zamestnanie na Slovensku ani v českých krajinách , odišiel ho hľadať do Francúzska. Prostredníctvom známeho astronóma C. Flammariona sa stal pracovníkom Meudonskej hvezdárne profesora Janssena, neskôr riaditeľom observatória na najvyššej hore Európy Mont Blancu. Astronomické záujmy, najmä pozorovania, ho zaviedli do mnohých ďalších krajín. Venoval sa najmä astrofyzike, úspechy dosiahol v spektrálnych pozorovaniach úplného zatmenia slnka. Napísal viacero štúdií. Francúzska astronomická spoločnosť mu udelila janssenovu medailu. Počas štúdií v Prahe patril k najaktívnejším členom spolku slovenských vysokoškolákov Detvan, začas bol i jeho predsedom. V roku 1912 prijal francúzske štátne občianstvo. V roku 1914 bol vyznamenaný rytierskym krížom Čestnej légie. Po vypuknutí 1. Svetovej vojny vstúpil do francúzskej armády, v januári 1915 sa dobrovoľne prihlásil k letectvu. Navrhol plán vybudovania vojenskej meteorologickej služby a sám zriaďoval prvé stanice. Na fronte pri Arsase robil výzvedné lety, v máji 1915 ho prevelili na srbský front. Koncom roku 1915 sa vrátil do Paríža, kde sa zoznámil s E. Benešom a nadviazal kontakt s T. G. Masarykom (sídliacim vtedy v Londýne). Vyvinul veľkú diplomatickú aktivitu a významne prispel k tomu, že vlády dohodových štátov uznali Čs. národný výbor za oficiálny orgán. V januári 1919 z Ruska odišiel, po návrate do Paríža dohodol s ministerským predsedom Clemanceaunom a maršalom Fochom urýchlený návrat čs. légií z Ruska do vlasti. S čs. delegáciou sa zúčastnil rokovaní Parížskej mierovej konferencie. Z Paríža odišiel do Ríma, kde dohodol stiahnutie talianskej vojenskej misie z Česko-slovenska, navštívil jednotky čs. légií v severnom Taliansku a 4.5. 1919 odletel z Udine do Bratislavy. Pred 1. Svetovou vojnou bol na Slovensku naposledy v roku 1913 na pohrebe svojho otca, ďalší príchod na Slovensko zaplatil životom.

Jeho lietadlo havarovalo neďaleko Vajnorského letiska, kde malo pristáť. Pochovaný je na Bradle, Mohyla Milana Rastislava Štefánika je dielo architekta Dušana Jurkoviča a národnou kultúrnou pamiatkou. Štefánik sa svojím životom a dielom zaradil k najvýznamnejším dejateľom novodobých slovenských dejín. Štefánikova mohyla na Bradle je vrcholné dielo Dušana Jurkoviča, ktorý monumentálnu architektúru začlenil do kopaničiarskej krajiny tak, aby vo svojej uchvacujúcej pôsobnosti vyniká zo všetkých strán. Ľudia, ktorí na bradlo každý rok putujú, svätia Štefánikovu pamiatku a zároveň obdivujú jedinečnú mohylu.