Konštantín- Cyril

S jeho menom je spojená slovienska kultúra, predovšetkým jazyk.

Narodil sa okolo roku 827 v Solúne. Rodina ovládala aj egejsko – macedónske nárečie Slovanov. Vyštudoval teológiu, potom bol bibliotekárom patriarchu. Pustovníčil a po čase sa vybral za bratom Metodom, ktorý bol správcom kláštora. Roku 860 ich cisár Michal III. Poslal k chazarskému kaganovi. V meste Chersones objavili ostatky sv. Klimenta- pápeža a mučeníka. Po návrate obidvaja žili a pôsobili v Carihrade v chráme dvanástich apoštolov. Prichádza posolstvo od Rastislava.

„Cisár Michal zvolal snem, pozval Konštantína Filozofa a dal mu vypočuť reč moravských vyslancov. A povedal: „Viem, Filozof, že je to obtiažne, ale je Ti treba tam ísť, lebo túto záležitosť nemôže vykonať nikto iný ako ty.“ Filozof odpovedal: „Aj keď som telesne unavený a chorý, rád tam pôjdem, ak majú pre svoj jazyk písmená.“ A povedal mu cisár: „ Dedo môj i otec môj a mnohí iní ich hľadali, ale nenašli. Ako to môžem nájsť ja?“ Filozof odpovedal: „Kto môže písať reč na vodu? Mám si získať meno heretika?“ odpovedal mu opäť cisár a Barda jeho ujec: „Keby si chcel, môže ti ich vyjaviť Boh, ten dáva všetkým, ktorí prosia bez pochybovania, a tlčúcim.“ Odišiel teda Filozof a podľa obyčaja sa odovzdal s inými pomocníkmi modlitbe. Skoro mu ich potom zjavil Boh, ktorý počuje modlitby svojich služobníkov. A vtedy zostavil písmená a začal písať slová evanjelia.“

Poslal ich cisár aj preto, že sú Solúňania a všetci Solúňania hovoria aj po sloviensky. Konštantín zostavil hlaholiku, ktorá pozostávala z 38 písmen. Vytvoril i osobitné písmená pre slovanské hlásky. Hlaholikou napísal začiatok prekladu Evanjelia. Presný dátum príchodu byzantskej misie nepoznáme. Poznáme iba rok 863, nie je známe ani to kadiaľ prišli. Je možné že to bolo loďou po Stredozemnom a Jadranskom mori, potom do Benátok a cez slovinské a chorvátske územie medzi Dunajom a Tisou do Nitrianska a stredného Pomoravia.“

Konštantín a Metod po príchode na Veľkú Moravu preštudovali jazyk domáceho obyvateľstva a do svojich diel vniesli domáce jazykové prvky. Tak vznikla – staroslovienčina. Obaja bratia urýchlene dokončili preklady najnevyhnutnejších kníh najmä celý liturgický poriadok. Od Rastislava a Svätopluka prijali učeníkov, pre ktorých založili nižšie a vyššie školy. Zo života Konštantína sa tiež dozvedáme, že naučil svojich žiakov raňajšej službe, omšovým obradom atď. Konštantín okrem prekladov do staroslovienčiny napísal i tri diela o sv. Kimentovi, historického nájdenia jeho ostatkov, slávnostnú reč prednesenú, keď ostatky priviezli do Chersonesu a oslavný hymnus na svätca. Byzantska misia mala aj svojich nepriateľov. Bola to franská diplomacia, ktorá sloviensky liturgický jazyk odmietala a trvala na používaní latinského jazyka. Štyri roky vyučovali Konštantín a Metod na Veľkej Morave. Začiatkom roku 867 sa odobrali cez Benátky do Ríma k pápežovi Hadriánovi II. Cestou sa zastavili v Blatnohrade u Koceľa, tu tiež vyučovali asi päťdesiat žiakov . V Ríme musel Konštantín so svojim bratom obhajovať sloviensky jazyk. Pápež ich prijal s úctou, lebo priniesli do Ríma ostatky sv. Klimenta. Pápež schválil sloviensku liturgiu a povolil používanie slovienskeho jazyka, taktiež prikázal vysvätiť za kňazov Metoda, Gorazda, Klimenta a Nauma; a za diakonov Angelára a Sávu.

Konštantín v Ríme ochorel, vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril a krátko na to v roku 869 zomrel.