Ďalšou významnejšou stavbou v dĺžke 100 metrov sa tu tiahla 10 metrov široká kolonáda, zvaná stoa Echa – Ozveny, lebo sa v nej vraj každé slovo opakovalo sedemkrát. Postavili ju asi v polovici 4.stor. Veliteľ alexandrijského loďstva dal pred ňou neskôr vztýčiť dva iónske stĺpy so sochami Ptolemaia II. A jeho manželky Arsinoé.
Na juhovýchode sa z neskorších čias zachovali tzv. východné kúpele a Neronov dom.
Areál pokračuje k samotnému štadiónu. Ten nájdeme na severovýchode, pod svahmi Kronovho kopca. Dnes je odkrytý a volne prístupný. Tvorí obdĺžnik so stranami 213 a 31 metrov. Okolo celého obvodu pretekárskej trate je kamenný jarok, ktorý sleduje po vonkajšej strane kamenná obruba. Na južnom svahu, vystupujú zvyšky kamennej tribúny. Oproti všeobecnej predstave tu nie sú vôbec žiadne sedadlá okrem kresiel rozhodcov. Bolo ich pôvodne desať. Presne oproti nim na severnom svahu bol mramorový oltár bohyne Demetry Chamyny, odtiaľ sa prizerala hrám jedna jej kňažka ako zástupkyňa žien. Pretekárska dráha bola tvrdá a pružná, pri hrách bývala posypaná vrstvou piesku. Trať merala od štartu po cieľ192,27m a ohraničovali ju dva kamenné prahy. Na každej strane ich bolo dvadsaťštyri. Z antických prameňov sa dozvedáme, že pri tzv. jednoduchom behu sa štartovalo na východnom prahu – pretekári bežali zo vzdialenejšej strany štadióna smerom k Altide. Pri tzv. dvojitom behu bol štart i cieľ na západnom prahu. Trať však neslúžila len bežcom, súťažili tu všetci pretekári okrem pretekov na vozoch, tie sa konali na hipodróme.
Dĺžka olympijskej bežeckej trate sa nazývala – stadion, aj to sa pripisovalo Héraklovi, bolo to akoby jeho sto krokov tých 193m.
Podľa antických údajov sa na štadión vmestilo 40 000 až 45 000 divákov- mnoho z nich vraj svoje miesta obsadzovalo už večer dopredu. Vstupné sa pochopiteľne neplatilo.
Ženy nesmeli do hľadiska a vydaté ženy sa dokonca vôbec nemali približovať k Olympii. Aby sa im to vynahradilo, mali ženy vlastnú olympiádu - tá sa nazývala Héraia a skladala sa z troch bežeckých pretekov.
Na juh od štadióna sa kedysi tiahol hippodróm, tu sa konali olympijské preteky na koňoch a vozoch. Tvoril ho veľký obdĺžník zakončený na užších stranách poloblúkmi, ktorý obkolesovali , trávnaté svahy pre divákov. Pretekárska trať bola po dĺžke rozdelená múrom. Na jeho začiatku stál kamenný podstavec s bronzovou sochou Hippodameie, na konci vysoký stĺp. Štartovalo sa na juhozápadnej strane pred tribúnou sudcov. Pri obrátke na východnej strane stál okrúhly oltár démona Taraxippa, obávaného „Strašiaka koní”.
Gymnázium bolo v starovekom Grécku budova alebo asi skôr inštitúcia, ktorá slúžila telesnej výchove a všeobecnému vzdelávaniu mladíkov. V prvom rade išlo o to aby mladí ľudia dosiahli potrebnú telesnú zdatnosť a obratnosť. Cvičenia sa konali za sprievodu hudby.
Palaistra bola spočiatku súčasť gymnázia a tvorilo ju ohradené priestranstvo vysypané pieskom, kde sa pestovalo hlavne zápasenie a box. Časom sa vyvinula na osobitnú školu pre výcvik zápasníkov a boxerov. Na rozdiel od gymnázia,ktoré bolo verejnou inštitúciou , bola palaistra súkromnou školou.
Na juhu potom nájdeme zostatky Búleutérión, Budovu rady, v ktorej skladali všetci účastníci prísahu, že sa desať mesiacov poctivo pripravovali, budú dodržovať pravidlá, bojovať čestne a že viedli bezúhonný život – tejto prísahe dávali mimoriadny dôraz. Inak tu sídlil akýsi olympijský výbor. Dôležitým miestom bolo tiež Leónidaion, ktoré fungovalo ako hotel pre vznešených hostí a za rímskej doby ako sídlo cisárov. Celé priestranstvo bolo vyplnené nespočetným množstvom sôch olympijských víťazov a mužov, ktorí sa zaslúžili o Grécko - básnikov, hudobníkov, štátnikov, učencov, vojvodcov i obyčajných vojakov. Plínius píše o troch tisíckach sôch a to už mala Olympia za sebou plienenie spôsobené návštevou Nerona.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie