Olympijské hry
História Olympie a olympiád je tak stará, že vlastne ani nemá začiatok. Prvé historické olympijské hry sa konali roku 776 pred n.l. (od tohoto dáta sa počítal grécky kalendár), ale nájde sa mnoho ľudí, ktorí si myslia, že olympijské hry majú dlhšiu tradíciu. V dobe, kedy sa konali prvé olympíské hry už mesto Olympia určite existovalo a stáli chrámy - určite Hérin a možno i Diov. Známe bola i pravidlá a zvyky olympských súťaží. Naviac všetky grécke obce uznali pojem ekecheiria, ktorú moderné olympíské hry neobnovili. Čo je ekecheiria? Ide o všeobecný posvätný mier medzi všetkými gréckymi štátmi v dobe konania olympiád. Grékovia tak kvôli olympijským hrám odkladali vojny - my robíme pravý opak. Zmluvou o ekecheirii podpísali po prvý krát élidský kráľ Ífitos a spartský zákonodarca Lykúrgos niekedy v prvej štvrtine ôsmeho storočia pred n.l. O tom, akú vážnosť jej Grékovia dávali, si urobíme najlepší obraz z toho, že Aristoteles ju stále našiel vystavenú v Olympii. Posledný, kto ju videl a dal nám o tom správu potom bol v 2.storočí n.l. Pausaniás.
O tom, kto založil Olympiu a olympijské hry nám dávajú najviac odpovedí samozrejme mýty a staré povesti. Podľa najrozšírenejšej verzie ju mal založiť Hérakles, ktorý predtým zničil kráľovstvo Augeia, povestného svojím chlievom. Podľa inej povesti položili základný kameň Olympie Argonauti po návratu z Kolchidy. Keď sa hrdinovia rozchádzali, poradil im Hérakles, aby našli miesto, kde sa môžu stretnúť. Vybrali Olympiu a miesto zasvätili Diovi. Založenie Olympie sa tiež pripisovalo Pelopovi. Ten porazil v boji o život (v jazde v záprahu) kráľa Oinoma, dobyl celý polostrov, ktorý sa po ňom volá Peloponnésos a na pamiatku svojho víťazstva založil v Olympii olympijské hry. Tieto povesti snáď majú isté historické jadro, ale je nesmierne ťažké ho rozlúsknuť. O pravom zakladateľovi olympiád nevieme zhola nič istého.
Dlho sa tiež skoro nevedelo, kde Olympia vôbec je a či ešte stojí. Až v 19. storočí si európski učenci znovu vzpomenuli na dejisko starovekých olympiád. Nemci vypravili archeologickú expedíciu, ktorú viedol Ernest Curtius. Napriek tomu pre obyčajných ľudí, ktorí čakali zlato znamenal výsledok nálezu veľké sklamanie a ríšsky snem odmietol pokryť schodok expedície (nakoniec ho uhradil cisár), bolo nájdených mnoho skvelých diel. Najväčšou perlou sa stal originál Práxitelovej sochy Hermés s Dionýzom, jediný originál Práxitelovho diela. Mnoho ďalších skvelých sôch a fragmentov výzdoby našli Nemci. Mimo iného tým zapôsobili na Pierra de Coubertina natoľko, že ho napadlo obnoviť tieto hry.
Popíšem teraz vlastný olympijský komplex. Uprostred okrsku stál kruh neotesaných kvádrov, kde vyhlasovali víťazov, tu hry začínali i končili. Práve tu tiež stál oltár Dia Olympského, ktorý dosahoval výšku desať metrov. Smerom na západ je kousek od stredu symbolický hrob Pelopa na malé vyvýšenine. Na sever od vyvýšeniny dnes nachádzame trosky najstaršieho známeho chrámu v Grécku - chrámu Héry starého 2600 rokov. Pod nimi však boli odkryté ešte dva staršie chrámy. Opäť smerom na západ sú zbytky okrúhlej stavby s úlomkami iónskych stĺpov - Fillipeion. Túto budovu dal postaviť Filip Macedónsky z vďačnosti, že sa Macedónci mohli zúčastniť hier a uznanie tak za rovnoprávnych Grékov Na severozápade celého okrsku potom stojí pozostatok Prytaneionu, kde sídlila správa Olympie a bola tu jedáleň na pohostenie najvýznamnejších hostí a víťazov. Na východnej strane od Hérinho chrámu stojí Nymfaion, ďalšia polkruhovitá stavba, kde stálo cez dvadsať sôch a vodu do nej privádzalo štvorkilometrové potrubie. Za ňou sa nachádzajú trosky trinástich pokladníc, kam si štáty ukladali svoje obetné dary. Ďalej na východ kedysi stál chrám matky bohov (Métróon) a miesto pre pokutové sochy, ktorými štáty platili za prehrešky proti olympijskému duchu. Úplne na východe potom stála viac ako 100 metrov dlhá sieň ozveny, kde pretekári hľadali tieň pod mohutnou kolonádou. Rovnako mnohé ďalšie budovy tu stáli.
Areál pokračuje k samotnému štadiónu. Ten nájdeme na severovýchode, pod svahmi Kronovho kopca. Dnes je odkrytý a volne prístupný. Tvorí obdĺžnik so stranami 213 a 31 metrov. Oproti všeobecnej predstave tu nie sú vôbec žiadne sedadlá okrem kresiel rozhodcov. Samotná dráha meria 600 stôp, čo sa stalo základom pre všeobecne užívanú dĺžkovú mieru zvanú štadión - jedno stadium malo 192,27 metrov, čo je pozoruhodné a presné.. Štartovalo sa z východnej strany dráhy, rozstup bežcov bol asi jeden a pol metra. Zem bola posypaná pieskom, čo je dosť nepríjemný povrch na beh. Na štadión sa vošlo asi 45 000 ľudí - mnoho z nich vraj svoje miesta obsadzovalo už večer dopredu. Vstupné sa pochopiteľne neplatilo.
Ženy nesmeli do hľadiska a vydaté ženy sa dokonca vôbec nemali približovať k Olympii. Aby sa im to vynahradilo, mali ženy vlastnú olympiádu - tá sa nazývala Héraia a skladala sa z troch bežeckých pretekov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie