Olympia

Olympia leží na západnom Peloponnéze kraji nazývanom pred tisícročiami i dnes Élis, v údolí medzi vrchom Kronion a riekou Alfeios.

Pre starých Grékov bola Olympia posvätným územím a jedným z najvýznamnejších stredísk spoločných stretnutí. Tu sa schádzali každé štyri roky na festivale kultu telesnej zdatnosti, kde najlepší z najlepších súťažili. Cenou pre víťaza nie je a nikdy nebol vavrínový veniec, ale veniec z olivových listov. Jeho držanie znamenalo pre Gréka najväčšiu poctu, bolo asi jediným titulom, ktorý mal celo grécku platnosť. Víťaz hier sa stal po zbytok života stredom pozornosti a úcty spoluobčanov. Naviac si mohol v Olympii nechať vybudovať sochu; ak vyhral tri krát mohla stáť v samotnom posvätnom okrsku.

Sem prichádzali v tisícoch a desaťtisícoch, často po týždňoch a mesiacoch cesty, aby sa mohli zúčastniť na tejto prehliadke sily a krásy ako diváci. Spolu so športovými nadšencami sem prichádzali básnici, hudobníci, filozofi a politici, aby vysvetľovali a obhajovali svoje názory, maliari a sochári, aby vystavovali svoje diela a inšpirovali sa vzormi. Olympia bola miestom ,kde sa upevňovalo vedomie spolupatričnosti Grékov, hoci ich oddeľovali hory a moria i rozdielne záujmy, a olympijské športové slávnosti boli zároveň najväčšou kultúrnou a spoločenskou udalosťou gréckeho sveta.

Prvé historické olympijské hry sa síce konali roku 776 pred n.l. (od tohoto dátumu sa počítal grécky kalendár),ale nájde sa mnoho ľudí, ktorí si myslia, že olympijské hry majú dlhšiu tradíciu. V dobe, kedy sa konali prvé olympíské hry už mesto Olympia určite existovalo a stáli chrámy - určite Hérin a možno i Diov. Známe bola i pravidlá a zvyky olympských súťaží. Naviac všetky grécke obce uznali pojem ekecheiria, ktorú moderné olympíské hry neobnovili. Čo je ekecheiria? Ide o všeobecný posvätný mier medzi všetkými gréckymi štátmi v dobe konania olympiád. Na olympijskej pôde „bližšie k nebu ako k zemi“, nemali miesto ľudské spory. Grékovia tak kvôli olympijským hrám odkladali vojny - my robíme pravý opak. Zmluvou o ekecheirii podpísali po prvý krát élidský kráľ Ífitos a spartský zákonodarca Lykúrgos niekedy v prvej štvrtine ôsmeho storočia pred n.l. O tom, akú vážnosť jej Grékovia dávali, si urobíme najlepší obraz z toho, že Aristoteles ju stále našiel vystavenú v Olympii. Posledný, kto ju videl a dal nám o tom správu potom bol v 2.storočí n.l. Pausaniás.

O tom, kto založil Olympiu a olympijské hry nám dávajú najviac odpovedí samozrejme mýty a staré povesti. Podľa najrozšírenejšej verzie ju mal založiť Hérakles, ktorý predtým zničil kráľovstvo Augeia, povestného svojím chlievom. Podľa inej povesti položili základný kameň Olympie Argonauti po návratu z Kolchidy. Keď sa hrdinovia rozchádzali, poradil im Hérakles, aby našli miesto, kde sa môžu stretnúť. Vybrali Olympiu a miesto zasvätili Diovi. Založenie Olympie sa tiež pripisovalo Pelopovi. Ten porazil v boji o život (v jazde v záprahu) kráľa Oinoma, dobyl celý polostrov, ktorý sa po ňom volá Peloponnésos a na pamiatku svojho víťazstva založil v Olympii olympijské hry. Tieto povesti snáď majú isté historické jadro, ale je nesmierne ťažké ho rozlúsknuť. O pravom zakladateľovi olympiád nevieme nič isté. Dlho sme tiež skoro nevedeli, kde Olympia vôbec je a či ešte stojí. Až v 19. storočí si európski učenci znovu vzpomenuli na dejisko starovekých olympiád. Nemci vypravili archeologickú expedíciu, ktorú viedol Ernest Curtius. Napriek tomu pre obyčajných ľudí, ktorí čakali zlato znamenal výsledok nálezu veľké sklamanie a ríšsky snem odmietol pokryť schodok expedície (nakoniec ho uhradil cisár), bolo nájdených mnoho skvelých diel. Najväčšou perlou sa stal originál Práxitelovej sochy Hermés s Dionýzom, jediný originál Práxitelovho diela. Mnoho ďalších skvelých sôch a fragmentov výzdoby našli Nemci. Mimo iného tým zapôsobili na Pierra de Coubertina natoľko, že ho napadlo obnoviť tieto hry.