História baníctva od 1950 po 1918

Slovenské baníctvo v období priemyselnej revolúcie

S nástupom priemyselnej revolúcie v 30. rokoch 19. storočia začal význam slovenského baníctva rychle stúpať. Rozmach továrni výroby, zavedenie parného pohonu do dopravy a použitie koksu v hutnictve mnohonásobne zvýšili dopyt po uhlí a po železnej rude. A tak iba v rokoch 1848-70 sa tažba kamenného uhlia na Slovensku a v Česku zvýšila 10,7 krát a hnedého uhlia 11,1 krát. Najmä od r. 1867 tažba uhlia začala rásť závratnou rýchlosťou. Iba za r. 1873 bylo vyťažených cez 2,5 miliónu ton kamenného a 3,6 miliónu hnedého uhlia a v dalších rokoch vzostup stále pokračoval. Slovenské baníctvo zaznamenalo rýchly vzostup, najmä ťažbou železorudných ložísk. Spišsko-gemerské siderity sa potom staly jednou z hlavných surovín vítkovických a trineckých železiarní. Železorudná ťažba bola na Slovensku už v 70. rokoch 19. storočia asi o 110 % vyššia než česká a tento náskok si udržala aj v ďalšom období.

Prudký vzostup spotreby surovín si vynútil kvalitativné zmeny aj v samotnom baníctve. Do polovice vcelku spoločná technika pre rudné i uhoľné doly sa v dobe uhoľné konjunktury už diferencovala a do čela technického pokroku sa dostaly uhoľné revíry. V druhej polovici 19. storočia sa zaviedlo komorovanie na zával, užívané njmä na hnedouhoľných hlubinných doloch, na slabších a strmejších kamenouhoľných slojoch sa stalo bežným stenovanie, zdokonalené v 60. a 70. rokoch minulého storočia, dovoľujúcí dobývanie na dlhé porubné fronty, za priaznivých okolností až okolo 300 m.

Zatiaľ čo v priemysle v prvej fáze priemyselnej revolúcie - ktorej hlavným znakom bolo zavedenie parného stroja - už v 70. rokoch 19. storočia vrcholila, v baníctve bola ešte na úplnom počiatku. Stroje maly spočiatku ešte malý výkon. Od 60. rokov 19. storočia však boly už konštuované stroje s o niečo vyšším výkonom 60-80 HP. Ale i tak umožnily obdivuhodné výsledky.

V období priemyselnej revolúcie dochádzajú aj k dalším zmenám v baníctve. Rúbacie práce boly podstatne zrýchlené, keď od 60. rokov minulého storočia bol v doloch miesto strelného prachu zavádzaný dynamit a r. 1864 bol pre odpal prvýkrát používané elektrické spaľovanie. S neustále sa zvyšujúcimi sa požiadavkami na vyššiu ťažbu bolo treba v 70. rokoch 19. storočia prejsť od ručného ku strojnému vŕtaniu na stlačený vzduch. Zhruba od tej doby sa kompresory využívali aj k pohonu vrátkov a menších pump a pokusne aj k prvým brázdiacim strojom, které však vtedy eště obecn zavedené neboli.

Zpočiatku bolo problémom vetranie, zvlášť pri hromadení traskavých plynov, ktoré si vynutilo zasadenie ventilátorov na parný pohon. Z tochto dôvodu boly vyrazené i otvorené dôlne kahany a zavedené bezpečnostné lampy. Taktiež v uhoľných lomoch došlo ku zmenám. Pre odpratávanie nadložných hornín boly už od 60. rokov 19. storočia zavádzané korečkové bagre, pre dobývanie lyžicové rýpadlá, oboje na parný pohon a doprava na povrchu sa zrýchlila zavedením malých parných lokomotív. Tieto zmeny v banskej praxi nemaly však byť posledné, lebo vaníctvo, najmä uhoľné, malo obdobie hlavného rozvoja práve pred sebou.

Technika v Slovenských (hornouhorských) baniach

Zrychlená industrializácia tradičných a vznik nových výrobných odvetví v posledných desaťročiach 19. století kládol stále rastúce nároky predovšetkým na uhoľnú produkciu. Stačí si pripomenúť, že iba v rokoch 1832-84 bolo v Rakúsko-Uhorsku registrovaných 34 570 nových patentov a výkon parných strojov v priemysle zo 31 705 HP do r. 1880 sa zvýšil na 123 387 HP. Do polovice 70. rokov 19. storočia boly dokončené i všetky hlavné železničné trate a podstatne zosilnela i riečna doprava po hlavných tokoch. Stúpajúca spotreba surovín, najmä paliva, ktorou nezastavila ani dočasná kríza z nadvýroby v r. 1873, si nutne vyžiadala ďalší konvenujúce zmeny v baníctve, aby stačilo odbytovým záväzkom. Predovšetkým sa do 80. rokov 19. storočia obecne rozšírily parné stroje v ťažnej, čerpacej i vetracej technice, takže exploatácia ložísk v hĺbkach prestala byť technickým problémom.

Parný stroj však nebol univerzálnym motorom pre ešte značne rozptýlený dôlnu premávku, lebo neumožňoval mechanizáciu práce v porube. Tento problém bol vyriešený až elektrickou energiou. Prvé elektromotory na striedavý prúd sa objavily koncom 90. rokov minulého storočia a r. 1899 bol na Ostravsku postavený prvý elektrický tažný stroj. Vedľa nich sa stalo bežným použitie stlačeného vzduchu pri strojnom dobývaní, lebo na prelome 19. a 20. storočia bol ešte lacnejší než elektrický prúd. K ťažbe z úpadnic a k brzdeniu vo svažných sa od 80. let začali hromadne zavádzať parné či pneumatické vrátky. Stroje na elektrický pohon sa však spočiatku nehodily pre rúbacie práce, kde sa vyžadovalo ich časté premiestňovanie. Preto sa v uhoľnom baníctve najprv používali iba priratení priekopu a viac sa uplatnili pri vrtacích prácach v rudných doloch. Obecnému zavádzaniu bránily i ich vysoké ceny a nízke banícke mzdy, ktoré viedli k preferovaniu ručnej práce. Zmena nastala až po r. 1900, kedy pokrok strojárenstva a relatívne klesajúce ceny technických zariadení umožňovaly zvyšovanie produktivity prechodom ku strojnej práci. V čele tejto tendencie stál ostravsko-karvinský revír. Predovšetkým sa rýchle rozšírilo mechanické razenie chodieb strojným vŕtaním a strelbou. R. 1908 byl zavedený ľahký rúbací stroj - zbíjačka. V rovnakej dobe bola riešená aj mechanická doprava v hlavných chodbách a to lokomotívami na stlačený vzduch, neskôr aj benzolovými a benzínovými, ktoré mnohonásobne zvýšily výkon docieľovaný skôr pri konskej doprave. V prvom desaťročí minulého storočia bola zrýchená aj doprava z porubov hlbynných dolov zavedením strašacích žľabov, zavesených na reťazoch alebo uložených na kolieskach a neskôr pásovými dopravníkmi. Tieto zmeny však predpokladali koncentráciu prevádzky do niekoľkých hlavných potrubí, pričom boly využité i dôlne lanovky. Od 90 rokoch 19. st zavádzané v podzemí aj na povrchu pre prepravu rubaniny k úpravám.

Na začiatku 20. storočia začala už intenzívne prebiehať elektrifikáchia uhoľnch a onedlho nato aj rudných revírov a pri doloch sa začaly stavať parné elektrárne. Elektromotory, kompresory a turbokompresory sa od prvých rokov 19. st sa používali nielen k pohonu ťažných pracovných nástrojov, ale aj k čerpaniu dôlnych vôd, vetraniu a v doprave postupne nahradili parné stroje. So zavedením elektrickej energie k pohonu pump sa začali piestové čerpadla nahradzovať centrifúgalními. Dobývacie metódy v uhoľných baniach na prelome 19. a 20. st. zostali vcelku rovnaké ako v predchádzajúcom období: v hlbinných doleoh to bolo pilierovanie, komorovanie na zával a stenovanie, na hnedouhľových etážovaniach, v rudných doloch dobývanie priečné, výnimočnč s priestorovou výstužov. Až v 20 rokoch súvislosti so snahami o mechanizáciu práce bolo nehospodárne komorovanie nahradené poschodovým dobývaním, kde straty na uhlí činili len asi 15%. Pri tomto spôsobe sa uplatnilo prilierovanie na zával. Taktiež v lomovej ťažbe hnedého uhlia došlo k rozšíreniu pilierovania na zával a k rozšírení strojného parku. Pôvodné korečkové rýpadla na parný pohon nahradzovaly od 90. rokov 19.st korečkové bagry, niejen pri odpratávaní, ale aj v rovinnom teréne, pri rúbaní uhoľných slojov sa bežne presadili lyžicové rýpadla.Banská Štiavnica – ťažba

Baníctvo ako hlavný činiteľ rozvoja mesta sa v 19. a 20. storočí čoraz väčšmi stávalo stratovým podnikaním. Prispel k tomu aj pokles cien kovov a nepokojné časy revolúcií a vojen. Banská Štiavnica si zatiaľ udržiavala historickú tradíciu svojho osobitného postavenia. Roku 1870 ako jedno zo štyroch miest na Slovensku získala municipálne právo, čím sa vyňala spod právomoci župy a podriadila sa ministerstvu vnútra. Toto postavenie však stratila roku 1922. Banskej Štiavnice sa bytostne dotkli útrapy 1. svetovej vojny a komplikované začleňovanie do novej Československej republiky. Situáciu, už aj tak dramatickú vplyvom mnohonárodnostnej štruktúry obyvateľstva mesta, skomplikoval príchod Maďarskej červenej armády v júni 1919. Po zásahu česko-slovenského vojska sa postupne utvárala nová štátna a verejná správa.

Smolník - Baníctvo pyritu a sideritu, obdobie 1870-1918

Tažba medenej rudy sa postupne obmedzovala, až zanikla. Oživenie banskej činnosti záviselo na predávaní pyritu na výrobu kyseliny sírovej. Táto produkcia pyritu bola možná až po vybudovaní železnicnej trate Margecany-Smolnícka Huta v rokoch 1878-1883. Z objektu bývalého riaditeľstva baní vznikol roku 1872 závod na výrobu cigár a to pribudovaním druhého poschodia. 27. augusta 1905 vypukol v Smolníku požiar, ktorí zničil 129 domov, školu, kostol, Kaplnku sv. Ducha, evanjelický kostol a tabakovú továreň. Roku 1910 postihla okolie Smolníka veterná smršť, ktorá povyvracala stromy a zničila okolité lesy. Na odvoz kalamitného dreva sa musela postavit úzkokoľajná železnica v doline Kovandská a Kotlina v celkovej dlžke 16,5 km. Roky prvej svetovej vojny ťažbu pyritu neoslabili, lebo vzrástla potreba kyseliny sírovej. Roku 1914 narukovalo zo Smolníka 681 chlapov, ale namiesto nich prišli baníci z podnikov, ktoré prevádzku zastavili. Osadenstvo vzrástlo aj o vojnových zajatcov.

Banníctvo v Dobšinej

V rokoch 1830-1913 sa tu knieža Coburg kúpou mnohých banských oprávnení stal najväčším podnikateľom a patrilo mu ložisko Starý vrch (Altenberg), Vlčia dolina (Wolfseifen), Skalisko (Steinberg), Včelínec (Biengarten) a Baniská (Massärter), kde sa ťažilo aj povrchovým lomovým spôsobom. Vyťažená ruda sa prepravovala konskými povozmi do úpravní, napr. na Mlynky až do roku 1897, kedy bola daná do prevádzky účelová lanovka na prepravu rudy. Zároveň od roku 1907 sa ruda pražila aj priamo na lokalite Včelínec a vo Vlčej doline. Z významnejších osobností aj gróf Andráši vlastnil huty a to v doline Slanej, kde sa v 19. storočí vyťažená ruda zhutňovala. Známa Rima-Muránska spoločnosť v oblasti Dobšinej začala pôsobiť v 2. polovici 19. storočia, avšak jej významnejšia činnosť sa začala až v 30. rokoch 20. storočia a to v banskom poli Georgi.

Opálové bane v Dubníku 1800 – 1918

V tejto dobe sa ťažba opálu začala zjavne brzdiť. Z reagovania Dvorskej komory v Budíne možno usudzovať , že nadriadené zložky boli bezradné voči pomerom vznikajúcich na opálových baniach . Bol to akýsi začiatok konca dobývania drahého opálu . Príčin bolo veľa : - živelnosť spôsobená nesystematickou ťažbou - nekontrolovatelnosť množstva vyťaženého opálu - banské diela sa nezachytávali na mapách a neviedla sa evidencia opálov a s cennejšími kusmy sa priekupničilo . Týmto možno vysvetliť aj neporiadok na bani . Práce na revíroch boli zastavené a dobývacie polia začali chátrať . Sedliaci z Červenice boli ponechaný na seba , čo ich zavádzalo ku krádežiam opálu z ložísk . A tak sa neodbornými zásahmi začali ničiť lesy a znehodnocovať jedinečné náleziská drahých opálov , čím sa sťažila aj ďalšia ťažba a znížila sa možnosť dobrého prenájmu . Preto sa vydali nové zákony . Kto prekročí hraničnú čiaru prenajatého priestoru , bude potrestaný súdom podla prísnych zákonov . Štát dal veľké financie na opravu zdevastovaných revírov a nájomca si mohol sám podla svojej vôle vybrať robotníkov na ťažbu . Boli vydané aj nové a prísne zákony o ťažbe opálu . Malo sa začať ťažiť aspom do hĺbky 10 m . Ložiská sa mali preskúmať z najhlbšieho bodu až na povrch . Prázdne priestory sa museli opäť zasypať . Pretože bane dlho nik neobhospodaroval , hornina miestami zvetrala , strácala kohéziu a vznikli nebezpečné miesta . Tento stav bol typický najmä pre Libanku , ktorá bola považovaná za najnádejnejšiu lokalitu . Svahy Šimonky vzbudzovali nádej hoci tu išlo o pomerne tvrdú horninu . Hladanie opálov sa stalo nebezpečné . Mnohé okolnosti svedčili o tom , že bane sú vyčerpané.Baníctvo v Španej Doline

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia ťažba medi poklesla aj pod vplyvom zahraničnej konkurencie. Koniec „medenej Španej Doliny“ – začiatok spracovania ortuťovej rudy z Malachovského ložiska v závode Rudné bane n. p. Špania Dolina sa začal 3. júla 1985 spustením flotačnej úpravovne s náplňou ortuťovej rudy. Posledná meď bola na Španej Doline vyrobená 28. júla 1985. Tento rok znamenal v histórii špaňodolinského baníctva definitívny koniec exploatácie odvalov a výroby medi. V roku 1988 skončil aj geologický prieskum na území Piesky a Špania Dolina. Nakoniec závod od roku 1990 spracúval mastencovo – magnezitovú rudu z Hnúšte. Výstavba plánovaného tretieho odkaliska v doline Banského potoka, ktoré malo byť najväčšie čo do rozsahu, ale aj toxicity materiálu sa neuskutočnila.

História slovenského baníctva v letopočtoch - 19. storočie (druhá polovica)

1853 bol postavený vodostĺpcový ťažný stroj na jame Ferdinand v Smolníku
1854 bol postavený vodosĺpcový ťažný stroj na jame Jozef v Smolníku
1854 vypukol v Banskej Štiavnici štrajk banníkov za 14-dňové vyplácanie miezd a zvýšenie starobného dôchodku
1856 H. Bessemer necháva patentovať konvertor na výrobu ocele
1857 pri Kišovciach a Švábovciach bolo zahájené dobývanie mangánu
1858 bolo zastavené razenie dedičnej Belianskej štoly v Banskej Štiavnici
1858 bolo ukončené dobývanie olovených a zinkových rúd pri Píle
1858 bolo ukončené dobývanie antimonitu v Zlatej Bani v Slanských vrchoch
1860 bol založený uhoľný dôl v Obytciach
1860 bola zahájená ťažba ortute pri Gelnici
1861bol postavený prvý parný ťažný stroj v Banskej Štiavnici na jame Mária
1864 v dole Michal v Banskej Štiavnici boli inštalované prvé ťažné klietky na Slovensku
1864 bola ukončená ťažba olovených a zinkových rúd pri Čavoje na Slovensku
1867 bola zavedená koľahová dôlna doprava na doloch v Spišsko-Gemerskom rudohorí
1868 bolo zahájené praženie rúd na Nižnom Slanom na Slovensku
1868 boli prvýktát platnené záchyty ťažných klirtok podľa konštrukcie A. Pécha v Banskej Štiavnici
1869 sa konaly prvé pokusy s dynamitom v Kremnici
1869 nastal úpadok dolovania v Banskej Štiavnici
1870 bola zahájená ťažba železných rúd v Kotrbachách
1870 bol prvýkrát použitý dynamit pre trhacie práce na Slovensku v Kremnici
1870 boli hlásené nálezy magnezitu u Hnúšti a Hačave
1870 bola hĺbená jama Pech v Smolníku
1870 boli v Banskej Štiavnici zavedené vibračné sitá
1870 boli ukončené práce na štole Hoffer v Bankách
1875 bola založená štola Horný Klement v Čučne pri Rožňave
1877 bolo postavené tlakové vodné čerpadlo poháňané vodnou turbínou na dole Sv. Trojice v Nižnej Slanej
1878 bola ukončená Voznická štola v Banskej Štiavnici s konečnou dĺžkou 16 538.5 m
1879 vznikol požiar na dole v Smolníku
1879 bol postavený parný ťažný stroj na dole Pech v Smolníku
1880 27.3. vznikol požiar na dole v Smolníku
1880 bola zahájená výroba oceľových ťažných lán v Banskej Štiavnici
1880 boli založené štoly Dolný Klement a Vincent v Čučme
1881 bola zahájená ťažba magnezitu v Ratkovskej Suchej pri Jelšave
1881 vznikol dôlný požiar na medenom dole v Smolníku
1883 vypukol požiar v dole v Smolníku
1884 bola postavená prvá visutá lanovka na Slovensku medzi dolom Železník a haťou v Likieru
1884 bola razená štola Eva vo Veľkom Krtíši pre ťažbu lignitu
1885 bola hĺbena jama Juraj pri Plchove
1885 bol naposledy použitý strelný prach na dole Železník
1889 bola nasadená prvá parná lokomotíva v doloch na Slovensku v štole Schöpfer v Hodruši
1890 bola zahájená ťažba magnezitu v Jelšave
1890 sa začaly zavádzať prvné elektrické stroje
1891 bola zavedená prvá nárazová vrtná súprava v Rákošbani na Slovensku
1892 bolo zastavené dolovanie v štole Thiergarten v Hodruši
1892 bola zavedená visutá doprava v železorudných doloch v Rákošbani na Slovensku
1893 bol vydaní zákon, ktorý dovoľoval do vedúcich funkcí v banských prevádzkach iba absolventov Banských akadémií
1893 bol v Kremnici postavený prvý elektrický ťažný stroj
1894 sa začaly zavádzať dôlné stroje na elektrický pohon
1894 bolo zavedené elektrické osvetlenie v doloch Spišsko-Gemerského rudohoria
1894 bola zavedená prvá mechanická úpravna rúd na Slovensku na Máriahute v Žekarovcisch
1894 bola postavená prvá pec na pálenie magnezitu v Jelšave
1894 bol v Solivare pri Prešove postavený elektrický vrátok pre ťažbu solanky koženým mechom
1895 bolo zahájené dobývanie železných rúd v Dlovinkách na Slovensku
1895 bol postavený parný vodoťažný stroj v Rákošbani na Slovensku
1895 vypukol požiar na medenom dole v Smolníku
1896 boli zavedené vŕtačky Siemens-Halske v Rožňave
1897 bol postavený dvojbubnový kompandný parný ťažný stroj v Rákošbani na Slovensku
1897 bola postavená lanovka v úpadnom priekope v Rudňanoch
1897 bola zahájená ťažba magnezitu v Lubeníku na Slovensku
1897 boli zavedené prvé trolejové elektrické dôlne lokomotívy na Slovensku v štole Alžbeta v Slovinkách a v zlatých doloch v Kremnici
1898 bol založený lignitivý dôl v Malých Stracinách
1898 bolo zavedené mechanické separovanie vetranie v Rákošbani
1898 bola postavena mokrá gravitačná úpravovňa rúd v Žakarovciach
1898 bol postavený prvý elektrický tažný stroj v Banskej Štiavnici
1900 došlo k prievalu vôd do hlavnej ťažnej šachte Rákošbane ve Spišsko-gemerskom Rudohorí
1900 bol postavený prvý elektrický ťažní stroj na Slovensku v Slovinkách
1900 bolo objavené ložisko magnezitu v Dúbravskomm masíve
1900 bola založená nová dedičná štola Alžbeta v Slovinkách
1900 bolo inštalované prvé elektrické čerpadlo v Kremnici
1900 bola zprístupnená dôlna expozícia v Mestskom múzeu v Banskej Štiavnici
1902 bol zavedený parný pohon ventilátorov v Rožňave
1902 bolo objavené ložislo magnezitu v Lovinobani na Slovensku
1902 vypukol požiar na dole v Smolníku
1903 bola vyrazená štola Matejka v Čučme rpi Rožňave
1903 bol otvorený prvý lignitový dôl vo Veľkom Krtíši
1903 bolo inštalované prvé elektrické čerpadlo v Banskej Štiavnici
1904 bola zavedená príklepová vŕtacia kladiva Flottmann v Smolníku
1906 boli zavedené elektrické ventilátory na dole v Železníku na Slovensku
1906 bola zavedená magnetická separácia v úpravovni na Máriahute v Žekarovciach
1906 bola postavená prvá floračná úpravovňa typu Elmore v Pezinku
1907 boli vyhlásené nálezy magnezitu pri Ochtinnej na Rožňave a na Bankove pri Košiciach
1907 bola zahájena ťažba magnezitu v Bankove pri Košiciach
1908 bol prvýktrát použitý železobetón ako chodbová výstuž na Slovensku, na Šrobárovej štole na dole Železník
1908 bola zahájená výstavba manganového dolu v Kišovcoch pri Poprade
1908 bola nasadená benzínová dôlna lokomotíva na štole Rochus v Rudňanoch
1909 bola vyrazená štola Gabriela v Čučme na Slovensku
1909 bol hlásený nález magnezitu v Ružinej na Slovensku
1910 bolo založené Banícko-hútnické múzeum v Rožňave
1910 bola vyrazená jama dolov Rudná v Rožňave
1912 boli objavené ložiská magnezitu pri Rovnej v Bardejove na Slovensku
1913 bol založený naftový vrt v Gbeloch
1915 bolo ukončené dobývanie olovených rúd v Amove pri Plešivci na Slovensku
1915 bola vydaná do ťažobnej prevádzky jama Rudná v Rožňave
1918 28.10. bola vyhlásená Československá republika
1918 bol vydaný zákon o osemhodinovej pracovnej dobe