Nakoľko prvé kolégium neukončilo do roka kodifikačné práce, na nasledujúci rok bolo zvolané ďalšie. Spísaním Zákonov dvanástich tabúľ tento orgán navždy zanikol. Vojenskí tribúni s konzulskou mocou (tribuni militum consulari potestate) pôsobili v nepravideľných intervaloch medzi rokmi 444-364 p.n.l. Zriadenie tohto úradu bolo v podstate kompromisom medzi patricijmi a plebejcami, keď títo požadovali prístup ku konzulátu. Na niektoré obdobia boli volení miesto konzulov, avšak ich konzulská moc bola neúplná. Voľby sa konali na centuriálnych komíciách. Počet vojenských tribúnov nebol presne stanovený; spravidla boli šiesti. Tento úrad zanikol po sprístupnení konzulátu plebejcom.

Tzv. druhý triumvirát (tresviri reipublicae constituendae consulari imperio) vznikol v roku 43 p.n.l., keď boli Marcus Antonius, Aemilius Lepidus a Gaius Octavianus menovaní na obdobie piatich rokov, aby obnovili republikánske zriadenie resp. poriadok v štáte. Roku 37 p.n.l. boli ich plné moci predĺžené na ďalších 5 rokov. Napokon sa triumvirát skončil občianskou vojnou medzi Octaviom a Antoniom, bitkou pri Actiu roku 31 p.n.l. a nastolením cisárskej moci Octavia. Nižší mimoriadni magistráti

Boli členmi rôznych kolégií alebo komisií, ktoré sa nazývali podľa počtu svojich členov (duoviri, tresviri). Tieto mimoriadne komisie (podľa potreby 2-,3-,5-,7-, 10- alebo 20- členné) určovali comitia tributa a poverovali ich rôznymi úlohami, napr. vystrojením lode, zásobovaním.

Promagistráti

Promagistrát bol občan, ktorý nebol magistrátom (bol považovaný za súkromnú osobu), ale bol dotovaný jeho právomocami, alebo bol magistrátom, ale bol súčasne poverený výkonom právomoci iného, spravidla vyššieho magistráta. Promagistratúry mali väčšinou vojenský charakter a praktizovali sa hlavne v provinciách. Ustanovenie za promagistráta sa uskutočňovalo predĺžením právomoci magistráta, ktorého funkčné obdobie uplynulo alebo tým, že správca provincie dotoval svojich pridelených magistrátov vyššími právomocami. Zamestnanci administratívy

Magistráti mali pre zvládnutie svojej agendy pomocníkov – pisárov, poslov, likvorov, ktorí tvorili sprievod vyšším magistrátom. Súhrnne sa nazývali apparitores. Boli trvale zamestnaní a poberali za svoju prácu plat. Každý magistrát s imperiom mal okrem toho jedného accensa, ktorého si sám vybral a ktorý slúžil iba počas jeho funkčného obdobia.

Správa Itálie

Celé územie Itálie, ktoré ovládal Rím od roku 272 p.n.l., sa rozdeľovalo na administratívno-teritoriálne jednotky rôzneho právneho postavenia.