referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vanda
Utorok, 7. februára 2023
Rímske mimoriadne úrady v období republiky
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: barbie
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 038
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.2
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 7m 0s
Pomalé čítanie: 10m 30s
 

1. jednotky,ktorých obyvateľstvo malo rímske občianstvo (civitas Romana); ďalej sa delili na :
a) kolónie (coloniae civium Romanorum) – osady osídlované rímskymi občanmi; boli zakladané na hospodársky alebo startegicky významných miestach.
b) municípiá (municipia civium Romanorum) - vznikli z podrobených miest, ktorých obyvateľstvu bolo udelené rímske občianstvo.
2. jednotky, ktorých obyvatelia nemali rímske občianstvo. Boli to tzv. spojenecké obce (civitates foederatae), ktoré uzavreli s Rímom zmluvu (foedus). Zachovávali si pomerne širokú samosprávu vrátane vlastného právneho poriadku, avšak samostatná zahraničná politika im bola zakázaná.
Výnimočné postavenie mali medzi nimi civitates Latinae a coloniae Latinae. Každá z jednotiek sa skladala z centra (oppidum) a menších miest, resp. dedín (loci). Jednotky mali určitú samosprávu, i keď nie rovnakého rozsahu. Rozdiely medzi jednotlivými kategóriami obcí postupne zanikali. Roku 90 p.n.l. (v súvislosti s tzv. spojeneckou vojnou) lex Julia udelila rímske občianstvo obyvateľstvu všetkých latinských a ostatných spojeneckých obcí na území Itálie, ktoré nezradili Rím. Obyvateľom, ktorí nenadobudli občianstvo podľa lex Julia, umožnila ho nadobudnúť lex Plantia Papiria z roku 89 p.n.l. Správa provincií

Provincie, t.j. mimo Itálie ležiace oblasti, ktoré boli dobyté Rimanmi, sa už koncom 3. storočia p.n.l. stali významným zdrojom bohatstva štátu i súkromných osôb. Obyvateľstvo provincií, pokiaľ nebolo zotročené a predané, sa dostávalo do závislosti a bolo kruto vykorisťované. Muselo platiť Rímu dane, daň z pôdy, remeselného podnikania atď. Muselo znášať bezohľadné vykorisťovanie rímskymi úradnikmi, ktorí územie spravovali a riadili. Správu provincie zorganizoval po dobytí senát. Základom správy bol zákon (lex provinciae), ktorý bol pre každú provinciu vypracovaný osobitne a obsahoval hlavné zásady správy a rozdelenia územia na menšie administratívne jednotky. Na čele provincie stál jej správca - spravidla vyšší magistrát (neskôr promagistrát) a podľa jeho hodnosti sa provincie nazývali prétorskými, prokonzulskými a proprétorskými. Zároveň existovala v provinciách aj určitá samospráva, ktorá však nemala jednotný charakter. Z hľadiska administratívno-teritoriálneho usporiadania sa územie delilo na jednotky, ktorých :
1. obyvateľstvo malo rímske občianstvo (civitates Romanae); tieto sa delili na kolónie a municípiá.
2. obyvateľstvo malo latinitu (civitates Latinae); tie sa rozdeľovali na coloniae Latinae a oppida Latina.
3. obyvatelia nemali občianstvo ani latinitu (civitates peregrinae); delili sa na civitates foederatae, liberae a stipendiariae (mali najhoršie postavenie).
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.