Vyšší mimoriadni magistráti

K vyšším mimoriadnym magistrátom patrili:
Diktátor (magister populi) bol ustanovený v čase ohrozenia štátu, ked sa ukázalo nevyhnutným sústrediť moc do rúk jednej osoby. Bolo to za mimoriadnych okolností, kedˇ rímskemu štátu hrozilo nejaké vnútorné alebo vonkajšie nebezpečenstvo (vojna s iným štátom, občianska vojna alebo rôzne nepokoje) alebo keď sa mali vykonať mimoriadne jednorazové úlohy (usporiadanie niektorých hier). Diktátora menoval jeden z konzulov na návrh senátu. Z právneho hľadiska bol diktátor „kolega konzulov“, ale kolega s neobmedzenou právomocou vrátane moci nad životom a smrťou občanov (impérium, t.j. najvyššia vojenská, súdna a správna právomoc). V čase jeho úradovania sa suspendovala moc všetkých úradníkov okrem tých, ktorých sám menoval a proti jeho rozhodnutiu nemalo účinok ani veto tribúna ľudu. Tento úrad vznikol v 5. storočí p.n.l. (medzi rokmi 501- 498 p.n.l.) a od roku 356 p.n.l. bol prístupný aj plebejcom. Aby sa diktátor nestal samovládcom, jeho funkčné obdobie nesmelo presahovať 6 mesiacov. Toto pravidlo sa v poslednom období republiky nezachovávalo. Kým bol Rím malým štátom, vymenúvali diktátorov pomerne často. Keď jeho moc vzrástla, takže ho nepriatelia neohrozovali, úrad diktátora na čas zanikol. Opäť sa diktatúra objavila v 1. storočí p.n.l., ale bez časového obmedzenia. Dlhodobé diktatúry boli predzvesťou zániku republikánskeho zriadenia.

Magister equitum bol pomocným magistrátom diktátora a vykonával úlohy, ktorými ho poveroval. Jeho samostatným oprávnením bolo velenie jazde, ale aj pri tejto činnosti podliehal kontrole diktátora. Do funkcie ho menoval diktátor. Interrex bol magistrátom, ktorého ustanovoval senát v čase uprázdnenia vyšších magistratúr, aby usporiadal voľby konzulov. Jeho funkčné obdobie trvalo 5 dní, ak za ten čas nesplnil svoju úlohu, odovzdal funkciu svojmu nástupcovi, ktorého sám určil. Toto pokračovalo až do zvolenia konzulov.

Praefectus urbis zastupoval konzulov v čase, keď ešte nejestvovala prétura. Keď sa mali obaja konzuli vzdialiť z Ríma na väčšiu vzdialenosť a na dlhšie ako jeden deň, ten s konzulov, ktorý odchádzal ako druhý, poveril jedného zo senátorov, aby vykonával dozor nad mestom a predsedal senátu až do príchodu aspoň jedného z konzulov.

Desaťčlenný zbor (decemviri legibus scribundis) bol zriadený za účelom spísania obyčajového práva. Decemvirov volili comitia centuriata a dotovali najvyššou mocou. Funkčné obdobie decemvirov bolo jednoročné.