Historická Trnavská univerzita (TU) je jedna z najstarších univerzít na Slovensku. Trnavská univerzita bola založená v roku 1635 kardinálom Petrom Pázmaňom. Mala 4 fakulty: teologickú, umenia, právnickú a lekársku. Univerzita sa stala známou aj vďaka hvezdárni zriadenou Maximiliánom Hellom, univerzitnou knižnicou, záhradami a divadlom. Existovala 142 rokov. V roku 1777 prešla univerzita do Budína.

Trnavská univerzita sa hlási k princípom Veľkej Charty európskych univerzít, ktoré obhajujú pre univerzity ich plnú nezávislosť od politickej a ekonomickej moci, ich slobodu uskutočňovať výskum a vyučovať. Trnavská univerzita obhajuje kresťanské princípy, chce chrániť morálne a duchovné hodnoty, vychovávať v duchu ekumenizmu, spolupracovať s univerzitami, výchovnými a vedeckými ústavmi v Slovenskej Republike a v zahraničí. Trnavská univerzita nadviazala kontakty nielen s univerzitami v SR, ale aj s 13 univerzitami v zahraničí (v Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii, Taliansku, Švédsku, USA, Poľsku, Maďarsku) s ktorými sa vyvinula spolupráca na dobrej úrovni.

Martin Szentiványi sa narodil v Liptovskom Jáne 20.10.1633 a zomrel v Trnave 29.3.1705. Patril medzi najaktívnejších profesorov Pazmániovskej univerzity. Začas poslucháč, potom pedagóg, dekan, profesor, rektor, kancelár Trnavskej univerzity a správca jej tlačiarne a bibliotéky, uznávaný filozof, prírodovedec, teológ, kňaz, misionár rehole jezuitskej. Szentiványi bol príslušníkom starého slovenského šľachtického rodu a po celý život sa hlásil k slovenskému pôvodu. Toto jeho presvedčenie našlo ohlas i v jeho historických dielach. Patril k vedúcim osobnostiam Univerzity v Trnave. Bol to vynikajúci pedagóg, organizátor a vedec, špecialista na kanonické právo v Uhorsku. Szentiványi prednášal fyziku, matematiku, hebrejčinu, metafyziku a teológiu v Štajerskom Hradci, Viedni, Trnave, Mníchove a Košiciach. Napísal 55 latinských diel, ktoré vyšli najmä v Trnave. (Napr. Rozpravy t.j. úvahy z prírodnej filozofie.) Okrem toho je autorom 20 polemických protireformačných spisov v biblickej češtine - Čtyri a dvacet pochybování. Najviac vydaní dosiahol "Szentiványiho encyklopedický výber z rôznych vedných odborov". V dejinách slovenských prírodných vied má priekopnícke postavenie v oblasti hydrológie, dielo O podivuhodných silách a vlastnostiach vôd. Jeho významná časť je zameraná na minerálne pramene na Slovensku, i v Jáne. Hoci väčšinu svojich diel písal latinsky, je autorom aj dvoch slovenských diel z oblasti scholastickej filozofie. Nelipol iba na špekulatívnej filozofii, ale mal neobyčajne živý zmysel pre praktické stránky života. Hlásal kritičnosť, vychádzal zo skúseností, horel túžbou po rozumovom poznaní a zavrhoval mystické vysvetľovanie nezvyčajných prírodných úkazov. Pripravoval cestu osvieteniu a otváral tak cestu vedeckému pokroku.