Spojenci:

Ti zautocili o sile 200 000 muzov, ktori boli prepraveny do Francuzska vyse 6000 lodami a boli podporovany velkym poctom lietadiel.

Priebeh invazie: V noci z 5 na 6.juna bol uskutocneny vysadok, ktory mal zabezpecit dolezite miesta a nahlasit poziciu nemeckych baterii. Neskor nasledoval letecky utok na tieto baterie. O 5hodin rano nasledoval utok z mora, ked lode ostrelovali cele pobrezie. Potom prisiel samotny vysadok. Operacia prebehla uspesne a Spojenci okolo 9 hodine vecer zabezpecili predmostie pre vylodenie dalsich posil. 19.6. uz mali spojenci vo Francuzsku vyse 600 000 vojakov a tak mohli uz naplno rozbehnut ofenzivu. Nemci boli od vylodenia stale na ustupe, ale aj tak sa ich bojaschopnost nedala podcenovat, o com sa presvedcil general Montgomery pri akcii Market Garden. Bola to najvacsia vysadkova operacia v dejinach. Jej ulohou bolo obsadit a udrzat priechody cez rieku Ryn. Tato operacia vsak skoncila fiaskom, avsak spojencky postup to len spomalilo.

Nemci, hoci boli na pokraji sil, este uskutocnili jednu velku ofenzivu – Bitku o Ardeny. Tato ofenziva uz spociatku nemala sancu na uspech pre nedostatok paliva pre motorizovane jednotky. Hilter planoval tak ako v roku 1940 prekrocit Ardeny a oddelit od seba Spojenecke jednotky a zautocit na ne z tyla. Tento plan vsak ratal s mnohymi priaznivymi okolnostami, napr: ze sa Nemci zmocnia spojeneckych zasob, ze bude zle pocasie, aby spojenci nemohli pouzit letectvo... Wehrmacht sa na tento utok dokladne pripravoval a specialne pren zalozili komanda, ktore boli prezlecene za Americanov a tim im sposobovali zmatok. Utok zacal 16.12.1944 a na zaciatku bol uspesny. Spojenci boli nuteny usupovat na 100 km dlhom useku. Nemci prenikali rychlo do vnutrozemia. Po niekolkych dnoch sa vsak situacia zacala obracat a Nemecka ofenziva(24.12.) sa zastavila a do utoku presli spojenci. Nemci sa vratili na svoje povodne postavenia. Tato ofenziva bola poslednou ofenzivou zdochinajucej nemeckej masinerie. Straty pri tejto operacii boli vyrovnane asi 84 000 mrtych na kazdej strane.

Spojenci tak mali dvere do Nemecka otvorene. Nemci, zamestnani aj vychodnym frontom sa uz nedokazali branit. USA a VB nechali dobytie Berlina Rusom, aby sami uz nestratili dalsich vojakov. Berlin padol 2.5.1945. Tim bol osud nacistickeho Nemecka specateny. Kapitulacia bola podpisana 8.5.1945. Utvorenie druheho frontu tak vyrazne dopomohlo k rychlejsiemu koncu vojny.


Koncentracne Tabory - KT

KT sluzili pocas 2.SV k izolacii, terorizovaniu a fyzickej likvidacii politickych odporcov, popripade ucastnikov oslobodeneckych hnuti v okupovanch statoch a inych neziaducich ludi.

Zakladne typy KT:

1, Internacne tabory – Boli to prve koncentracne tabory, ktore pouzivala Britska armada pocas Anglo-Burskej vojny. Ucelom nebolo fyzicky likvidovat ludi, ale zamedzit ich styku s Burskymi vojakmi.

2, Pracovne tabory – Objavili sa po nastupe Nacistov k moci. Oficialne sluzili na prevychovu kriminalnikov a ich zacleneniu do nemeckej spolocnosti prostrednictvom prace – Arbeit macht frei – Pracou ku slobode. Od zaciatku vsak v nich boli politicky odporcovia. Ludia sem boli dovedeni hned po zatknuti, bez sudneho procesu. Niektory ludia sa z nich mohli vratit, ale casom sa navratnost znizovala. Tieto pracovne tabory boli pilierom Nemeckej ekonomiky a hlavnym vynosom pre SS.

Najvacsie pracovne tabory: Dachau – Prvy KT tabor v Nemecku, Ravensbruck – prvy zensky tabor, Buchenwald, Dora, Matthausen, Flossenberg...

3, Vyhladzovacie tabory – Tieto tabory sluzili na fyzicku likvidaciu ludi.Sem boli posielany ludia s privlastkom Navrat neziaduci. Boli to tabory smrti a cesta z nich bola len kominom. Ludia sa sem privazali vo vagonoch a hned ako vystupili boli rozdeleni na prace schopnych a praceneschopnych. Praceneschopni boli posielany do sprch s kapacitou aj 500ludi, ktore boli v skutocnosti plynove komory. Do tychto komor bol pustany plyn Cyklon B, ktory ludi usmrtil. Mrtvoly potom boli posielane do pecí, kde sa palili. Tieto tabory sluzili ako nastroj Holokaustu.