Druhá svetová vojna

2. Svetová vojna

Bol to celosvetovy vojensky konflikt, do ktoreho sa zapojilo 61 krajin a 80% celosvetovej populacie. Do tohto konfliktu sa zapojili vsetky kontinenty okrem Antarktidy a Juznej Ameriky. Bola to najvascia a najkravejsia vojna v dejinach ludstva. V tejto vojne zomrelo omnoho viac civilistov ako vojakov. Na strane OSY bojovalo: Nemecko, Taliansko, Finsko, Japonsko, a menej pocetne zastupenie tu malo aj Slovensko, Bulharsko a Madarsko. Na strane SPOJENCOV bojovali tieto staty: USA, Rusko, Velka Britania, Kanada, Francuzsko, Australia...

Zaciatok vojny

Vsetko sa to zacalo fingovanym napadnutim nemeckej pohranicnej posadky. Nemci prezleceny za Poliakov zautocili na Nemecku posadku a ta nahlasila, ze na nu utocia Poliaci. Ihned po tejto klamlivej sprave sa vrchne velenie OKW rozhodlo zautocit na Polsko bez vyhlasenia vojny. Nemci planovali dobyt Polsko taktikou Blieztkriegu, co sa im aj podarilo.

Chronologia 2.svetovej vojny

1922 – moc v Taliansku uchopil Mussoliny
1924 – Hitler odsudeny na 5 rokov vezenia za pokus o prevrat, tzv. Mnichovsky puč.
30.1.1933 – moc v Nemecku uchopil Hitler
1934 – Zavrazdeny Ernst Rohm – Noc dlhych nozov
1938 – Kristalova noc
August 1938 – Pakt Molotov - Robbentrop
11.3.1938 – Anšlus Rakuska – priclenenie Rakuska k Nemecku
30.9.1938 – Mnichovska konferencia
1.9. 1939 – Fall Weiss - Napadnutie Polska
30.9.1939 – Zssr vyhlasila vojnu Finsku
April 1940 – operacia Wasserubung – utok na Dansko a Norsko
Maj 1940 – Operacia Fall Gelb – napadnutie Beneluxu a Francuzska
22.6.1940 – Kapitulacia Francuzska v Compiegne.
1940 – Taliani vyhlasili vojnu Fra a VB a zacinaju operacie v severnej Afrike
1940 – neuspesny Nemecky utok na Anglicko
22.6.1941 – Operacia barbarossa – utok na Rusko
7.12.1941 – utok na Pearl Harbor – vstup USA do 2.SV
Januar 1942 - Konferencia vo Wansee
1943 – Koniec vojny v Afrike
Zaciatok 1943 – Obrat na Vychodnej fronte
1943 – preslo Taliansko na stranu spojencov
1943 - Konferencia v Teherane
6.6.1944 – Operacia Overlord – Vylodenie spojencov v Normandii
1945 - Konferencia na Jalte a v Postupime
8.5.1945 – kapitulacia Nemecka – koniec 2sv vojny v Europe
August 1945 – Americania zhodili 2 at. bomby na Japonsko
2.9. 1945 – Japonsko podpisalo kapitulaciu – koniec 2.sv vo svete


Preco sa vojna zacala?

1, V nemecku bola hospodarska a ekonomicka kriza, ktoru sposobila 1.svetova vojna.
2, K moci sa dostali nacisti.
3, Krajiny ktore prehrali 1sv. chceli ziskat uzemia, ktore predtym stratili.

Vysvetlivky a skratky:

OKW –Oberkommando der Werhmacht - Vrchne velenie Nemeckej armady, skladajucej sa z OKH – pozemna armada, OKM – Namornictvo a OKL – letectvo.
Wehrmacht – Nemecka armada, pocas 2.sv bola najsilnejsou armadou na svete.

SA – Sturmabteilung – bola polovojenska organizacia nacistickej strany NSDAP. Zucastovala sa jej akcii a zjazdov a mala na starosti jej ochranu. Po noci dlhych nozov jej vyznam klesol. Pocas vojny mala na starosti pomocne prace pre armadu.

SS- Schutstaffeln - bol to polovojensky oddiel a zocinecka organizacia, ktora najskor chranila Adolfa Hitlera, strazila koncentracne tabory a likvidovala odporcov nacizmu. Neskor sa rozdelila na Waffen SS a Algemeine SS. Waffen SS sa stala elitnou vojenskou jednotkou a rozrastla sa na 38 divizii, ktore boli pychou Nemeckej Armady. Algemeine SS dohliadali na politickych odporcov. Na cele SS stal Heinrich Himmler. Najznamejsie SS divizie:

1.SS Panzer Division Leibstandarte Adlolf Hitler
2.SS Panzer Division Das Reich
3.SS Panzer Division Totonkopf

Tieto divizie patrili k najbrutalnejsim a najbezcitnejsim oddielom pocas celej 2.sv. Napr: v roku 1944 vojaci SS Das Reich zabili vo francuzskej dedine 642 civilistov, muzi boli vacsinou zastreleni, 247 zien a 205 deti bolo upalenych v miestnom kostole. Tento masaker bol odveta za zabitie jedneho dostojnika Wafen SS.

Gestapo - Tajna statna policia. Sluzila na prenasledovanie odorcov nacizmu. Viedol ju Himmler neskor Heydrich.

RSHA – Urad pre rissku bezpecnost, viedol ho Heydrich

SD – Sicherheitdienst – bezpecnostno-spravodajska sluzba. Tato sluzba podávala správy o stave verejnej mienky, o reakciách na vládne opatrenia, o náraste či poklese popularity vedúcich osobnosti nacistickeho Nemecka. Jej ulohou bolo taktiez presetrovat osoby, ktore by mohli mat styky so spojencami alebo by mohli byt odporcami nacistickeho rezimu.J ej sefom bol Heydrich.

Mnichovska konferencia – 1938 - na tejto konferencii bolo Ceskoslovensko nutene odstupit sudetske uzemie Nemecku. Bol to diktat zo strany Nemecka, keby ho vtedajsia vlada neprijala, hrozila by moznost vojny.

Noc dlhych nozov – 1934 - Pocas tejto noci dal Hitler fyzicky zlikvidovat vrchnych predtavitelov SA na cele s Ernstom Rohmom
Kristalova noc – pocas tejto noci v Nemecku nacisti rozbijali a palili zidovske obchody, podniky atd...asi 30 000 Zidov bolo odvlecenych do Koncentracnych taborov.

Konferencia vo Wansee – 1941 Zvolal ju Reinhard Heydrich. Tu sa prijal Endlosung – konecne riesenie Zidovskej otazky. Zidia mali byt odvleceny do KT a tu mali pracovat alebo mali byt usmrteni.

Overlord – 6.6.1944 Vylodenie spojeneckych armad v Normandii – sever Fra
Barbarossa – 22.6.1941 Kricie meno operacie pre utok na Rusko

Blietzkrieg – Nemecka vojenska taktika. Bola to taktika bleskovej vojny. Nemci ju ovladali bravurne, porazili s nou vsetky staty, okrem Ruska. Predstavovala rychle prelomenie obrany a prienik do vnutrozemia. Tu sa armada stocila a zautocila na obrancov z tyla. Tym sa obranci ocitli v kotli z ktoreho uz nebolo prakticky mozne utiect.

Einsatzgruppen – Vojenska policia (pohotovostne oddiely) postupovali za frontou a ich ulohou bolo fyzicky zlikvidovat Zidov a ostatne nepohodlne osoby, ktore ostali za frontou. Boli to utvary ktore praktizovali konecne riesenie zidovskej otazky.

Abwehr – Vojenska rozvietka a kontrarozvietka
Torch – November 1942 – Vylodenie Anglo-Americkych sil v severnej Afrike pod velenim generala Eisenhowera.
Weserubung – Kricie meno operacie pre utok na Dansko a Norsko

Pakt Molotov-Ribbentrop – 23.8.1939 Bola to zmluva, ktoru uzavreli ministry zahranicnych veci Ribbentrop (NEM) s Molotovom (RUS). V zmluve sa obidvaja zaviazali, ze nepouziju vojensku silu proti druhej strane a rozdelili si sfery vplyvu v Polsku.
Husky – Jul 1943 – Kodove meno invazie Spojencov na Siciliu.
Atlanticky val – Bolo to subor prekazok a opevneni, napr: podmorske miny, zatarasy, bunkre, delostrelecke postavenia, protipechotne miny a gulometne hniezda, ktore mali zabranit vylodeniu spojencov a utvoreniu 2-heho frontu.Atlanticky val siahal od juzneho pobrezia Francuzska az po pobrezie Norska.
Enigma – Nemecky sifrovaci pristroj

Norimbersky proces – Bol to medzinarodny sudny tribunal pre potrestaných vojnovych zlocincov pocas 2SV. Sudenych bolo 22 Nacistickych predstavitelov a zlocinecke organizacie ako SS, GESTAPO, SD, NSDAP a RSHA. SA bola uznana nevinna. Ostatne vinne. Sud sa zacal 20.11.1945 a skoncil sa vynesenim rozsudkov 1.10.1946. 12 Nemcov dostalo trest smrti obesenym, ostatni vezenie. Trest smrti dostali osobnost ako : Goring, Keitel, Jodl, Ribbentrop, Frick a Bormann

Luftwafe – Nemecke vojenske letectvo.

Osobnosti v 2 Svetovej Vojne:

Nemci:

1, Vrchni Predstavitelia Nacizmu:

Adolf Hitler – Pochadzal z Rakuska, neskor sa prestahoval do Nemecka. Pocas 1.sv dobrovolne vstupil do armady. V roku 1919 vstupil do DAP ktoru dal v roku 1920 premenovat na NSDAP– Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei – Narodnosocialisticku Nemecku stranu. V roku 1923 mu nevysiel pokus o puč a v roku 1924 bol osudeny na 5rokov vazenia, kde napisal aj knihu Mein Kampf. V roku 1932 obdrzal Nemecke obcianstvo. V roku 1932 sa NSDAP stala najsilnejsou stranou v rissky prezident Hindenburg menoval Hitlera 30.1.1933 Risskym kancelarom. Ked sa dostal k moci, zaviedol nacisiticku diktaturu, zacal zbrojit a po smrti Hindenburga v roku 1934 sa vymenoval za Fuhrera. V roku 1938 pripojil k Nemecku Rakusko a nasledne aj Cesko, ktore sa vyhlasil za Protektorat Cechy a Morava. 1.9.1939 rozputal 2.SV, ked zautocil na Polsko. Nasledne obsadil celu zapadnu a severnu Eu z vynimkou Velkej Britanie. V roku 1941 zacal utok na Rusko.V roku 1944 sa otvoril druhy front na zapade a to sposobilo, ze nemecky dostojnici z generalneho stabu sa proti Hiterovi sprisahali a 20.7.1944 uskutocnili atentat, ktory vsak nevysiel. Ked sovietske vojska boli uz v berline spachal 30.4.1945 Hitler samovrazdu.

Heinrich Himmler – Prava ruka Hitlera. Bol sefom Gestapa a SS. Patril k vrchym prestavitelom Nacizmu, stal za zabitim milionov ludi, hlavne zidov. Bol priamo zodpovedny za holokaust. Velil nacistickym koncentracnym taborom. Po kapitulacii chcel utiect na falosny pas, ale dostal sa do britskeho zajatia, kde spachal samovrazdu.

Reinhard Heydrich – Prava ruka Heinricha Himmlera. V roku 1931 sa stal clenom NSDAP a SS. Neskor bol sefom RSHA, SD a GESTAPA. V rokoch 1941-1942 bol risskym protektorom Protektoriatu Cechy a Morava. Bol jednym z hlavnych architektov holokaustu. V roku 1941 zvolal konferenciu do Wansee, kde bola prijate Konecne riesenie Zidovskej otazky. V Maji 1942 Slovak Gabcik a Cech Kubis na neho spachali atentat, na ktoreho nasledky podlahol. Nemecka odpoved bola takato: Vyvrazdenie vsetkych obyvatelov obci Lidice a Lezaky.

Josef Goebbels – Nemecky minister propagandy, jeden z najblizsich Hitlerovych spolupracovnikov. Bol znamy aj svojim recnickym prejavom.
2, Nemeckí ministri:

Ribbentrop – Minister Zahranicnych veci
Goebbles – Minister Propagandy
Frick – Minister Vnutra
Himmler – Minister Vnutra
Goring – Minister Letectva
Donitz – Minister Namornictva
Todt – Minister Zbrani a municie
Speer - Minister Zbrani a municie

3, Nemecky generali:

Ervin Rommel – Vyborny stateg, dokonale vyuzival Blietzkrieg, hlavne pri utoku na Francuzsko, ked si jeho 7-ma Panzer Division vysluzila prezyvku divizia duchov, pre svoj rychly postup a strach, ktory nahanala. Preslavila ho kampan v Afrike, kde dostal pomenovanie Pustna Liska. Spojenci ho povazovali za najlepsieho generala Nemeckeho Wehrmachtu. Ku koncu vojny sa vsak zaplietol do atentatu na Hitlera a bol nuteny spachat samovrazdu.

Gerd von Rundstedt – Patril k najvyznamnejsim generalom 2.SV. V roku 1939 viedol skupinu armad juh pri utoku na Polsko. V roku 1941 viedol Skupinu armad SUD - juh pri utoku na Rusko. Neskor bol z tohto postu odvolany. V roku 1942 sa stal velitelom vojsk na Zapade, kde budoval Atlanticky val. V roku 1944 prekazil spojenecku ofenzivu Market-Garden a neskor velil poslednej ofenzive Nemeckeho Wehrmachtu na zapadnom fronte, ktora sa spociatku vyvijala slubne, ale pre nedostatok paliva bola zastavena. Nakoniec bol odvolany aj z tohto postu.

Erich von Manstein - Bol povazovany za jedneho z najlepsich strategov 2.SV. Bol hlavnym architektom Nemeckeho utoku na Francuzsko. Pocas Barbarossy viedol obliehanie Leningradu a neskor bol vymenovany za velitela armadnej skuopiny DON a nasledne za velitela Skupiny armad JUH. Preslavil sa hlavne pri znovudobity Charkova. Bol velitelom nemeckej armady pri najvascej tankovej bitke na svete, ktoru vsak prehral. Rusi v tom obdobi uz vedeli rozlustit Enigmu a tak vedeli ako Nemci zautocia. Neskor bol odvolany pre jeho nezhody s Hitlerom

Heinz Guderian – Nemecky general a velitel tankovych vojsk. Jeho tanky zohrali dolezitu ulohu pri dobity Smolenska a utoku na Moskvu. Po prehratej bitke pri Stalingrade sa stava inspektorom tankovych vojsk. Na tejto pozici vydrzal skoro do konca vojny. Autor Blietzkriegu v Nemeckej armade.


Osobosti na strane spojencov:

Rusko

J.V.Stalin – K moci sa dostal po Leninivej smrti v roku 1924. Hned zacal likvidovat svojich oponentov, mal na svedomi niekolko milionov zabitych ludi, ktory boli odporcami jeho rezimu. V roku 1939 uzavrel s Nemeckom pakt o neutoceny. Hrozbou nasilia priclenil k ZSSR pobaltske republiky. Ked chcel priclenit aj Finsko, tak neuspel a vyhlasil mu vojnu, ktora zacala 30.11.1939. Vo svojej armade previedol rozsiahle cistky, lebo si myslel, ze jeho vrchni velitelia ho chcu zbavit moci. Na tieto cistky doplatila Cervena armada pri utoku Nemcov. Stalin zomiera v roku 1953. Bol to tvrdy muz, ktory stoji za smrtou milionov ludi

Zukov - Rusky vojensky vojcodca, bol jednym z mala, ktori mohli odporovat Stalinovi a neraz tak zachranil niekolko generalov, ktorych chcel dat Stalin zabit. Na zaciatku vojny s Nemeckom zohral vyznamnu ulohu pri obrane Leningradu. Stal aj za porazkou Nemeckych vojsk pri Stalingrade. Bol pritomny pri kapitulacii Nemecka 8.5.1945. Bol to skvely strateg, ale aj tvrdy muz, co si jeho postavenie vyzadovalo.

USA

Franklin Roosevelt – Americky prezident pocas 2.SV. Udrzoval blizke spojenctvo hlavne s VB.
Dwight Eisenhower – Americky general, neskor prezident. Velil vylodeniu spojeneckych vojsk v severnej Afrike v roku 1942. V maji 1943 v Tunisku Nemecka armada kapituluje a opusta Africke pobrezie. Po uspechoch v Afrike veli aj vylodeniu spojencov na Sicilii – Operacia Husky. V roku 1944 dostava na starost zorganizovat vylodenie v Normandii. Stava sa z neho najvyssi velitel spojeneckych vojsk v Europe. V juni 1945 velil najvacsej armade v dejinach ludstva, ktora sa vylodila na severe Francuzska – operacia Overlord. Po uspesnom vylodeni sa priblizil v roku 1945 k Berlinu, ale radsej dal prednost oslobodeniu Ceskoslovenska a Berlin dobily nakoniec Soviety. Po konci vojny sa stava nacelnikom generalneho stabu armady USA. Na zaciatku novembra 1952 je zvoleny za prezidneta USA.


Velka Britania

Winston Churchil – Bol Britsky politik, premier VB v rokoch 1940-1945. Je povazovany za jedneho z najvascich statnikov 20. storocia. Spolu s Rooseveltom podpisal Altanticku chartu – dohodli sa na udrziavani mieru a bezpecnosti. Zucastil sa aj na spojeneckych konfernciach v Teherane a na Jalte. V Anglicku nebol prilis oblubeny a aj preto v roku 1945 nevyhral volby do parlamentu.

Montgomery – Najvyznamnejsi Britsky general pocas 2.SV. V roku 1942 prevzal velenie Britskej 8.armady v Afrike a nasledne porazil Nemecke sily v bitke pri Al Alamein. Po vytlaceny Nemcov z Afriky v roku 1943 sa zucastnil vylodenia na Sicilii a v roku 1944 viedol spojenecke sily vylodeni v Normandii. Po uspesnom vylodeni naplanoval operaciu Market-Garden, ktora bola vsak neuspesna. Na konci vojny oslobodili jeho jednotky Dansko a potom vstupili do Nemecka. Do roku 1946 stal na cele Britskej okupacnej spravy v Nemecku


Zaciatok 2.Svetovej Vojny 1939 - 1945

1.9.1939 zautocili Nemci na Polsko – Fall Weiss, utok bol vedeni ako reakcia na napadnutie Nemeckej posadky Poliakmi. Toto napadnutie vsak zinscenovali jednotky SS, ktore sa prezliekli za Poliakov a zautocili na vlastnych vojakov. Nasledne Fra a VB vyhlasili Nemecku vojnu. Nemci pomerne rychlo prenikali do vnutrozemia k comu vyuzivali Blietzkrieg. Zastarala Polska armada nemala sil, aby vzdorovala Wehrmachtu. K utoku na Polsko sa pripojilo z vychodu i Rusko(17.9.1939) a osud Poliakov bol specateny. Poliaci kapitulovali behom 5tyzdnov. Rusko si nasledne podmanilo Pobaltske staty a chcelo si podmanit aj Finsko, ktore Ruske podmienky neprijalo a preto Rusi 30.9.1939 na Finsko zautocili. 13.3.1940 bolo uzavrete primerie a Finy museli poskytnut Rusom cast svojho uzemia. 

V aprili 1940 zautocilo Nemecko na Dansko a Norsko – operacia Weserubung. Nemci obsadili Dansko prakticky bez boja Norsko poziadalo o pomoc VB a Fra, ktori vyhoveli, ale postup Nemcov len spomalili. Norsko bolo obsadene za niekolko tyzdnov. Nemci tak ziskali niekolko vyhod. Ta najhlavnejsia bola, ze mohli bezpecne prepravovat Svedsku ocel po mori do Nemecka. Nemci teraz mohli vrhnut svoje sily na dobytie Francuzska a Beneluxu – Fall Gelb – Zlty plan. Ofenziva zacala 10.5.1940.

O niekolko dni kapitulovalo Holandsko a Belgicko. Teraz sa mohli Nemci sustredit na dobytie Francuzska. Povodny plan OKW bol zautocit na sever Francuzska cez Holandsko a Belgicko. Takyto utok aj Francuzi spolu s Britmi ocakavali a tak zhromazdili vacsinu vojenskych sil na severovychode Francuzska. Nemecky general von Manstein vsak navrhol zautocit cez Ardeny a obist Maginotovu liniu. Tato linia bol subor pevnosti, bunkrov a delostreleckych postaveni, ktore mali sluzit na obranu statu. Spojenci utok cez Ardeny neocakavali, pretoze Ardensky les povazovali za nepriechodny. Manstein navrhol, aby Nemci predstierali klamlivy utok na severe, kde to spojenci cakali, zatial co hlavny utok prenikne cez Ardeny. Tento plan bol nakoniec schvaleny. Nemecky rychly postup znamenal obklucenie Spojencov v Dunkerque, odkial len so stastim evakuovali 600 000 vojakov. Pritom sa predpokladalo, ze stihnu evakuovat len asi 30 000. Nemci rychlo napredovali na Pariz, ktory padol 14.6.1940 a 22.6. bola podpisana kapitulacia Fra v Compiegne.
Nemci sa teraz sustredili na dobytie Anglicka. Ich vojenske lodstvo sa vsak s Anglickym nemohlo porovnavat, preto Nemci chceli dobyt Anglicko pomocou vysadku, ktory mal byt kryty zo vzduchu, kde mala najdolezitejsiu ulohu zohrat Nemecka Luftwafe. Tuto ulohu vsak nesplnila a letecku bitku prehrala. Tak bola invazia do Britanie odvolana. Nemci tak zacali pripravovat utok na Rusko.
Nemci po dobyti Fra uz ovladali takmer celu strednu a zapadnu Eu a rozhodli sa pre utok na Juhoslaviu a Grecko. Obsadenie tychto statov bolo pre Nemecko dolezite z hladiska utoku na Rusko. Na zaciatku aprila 1941 napadli Nemci Juhoslaviu, ktora za 12 dni kapitulovala. Potom sa Nemci sustredili na Grecko. Greci sa ani za pomoci Britov neubranili a za par tyzdnov kapitulovali. Nemecka masineria bola nezastavitelna a zacala pripravovat utok na Rusko.


Vojna v Afrike 1940-1943

Ked utok na Francuzsko spel k drtivemu vitazstvu Nemecka, Talian Benito Mussoliny (Duce) vyhlasil vojnu Francuzsku a Anglicku. Eliminaciu Francuzskeho lostva v Stredozemnom mori sa mohli Taliani sustredit na boj proti Velkej Britanii - na susi v Afrike a aj na mori. Duce mal v Libii k dispozicii 200 000 vojakov, kym Briti len 36 000. V septembri 1940 vpadli Taliani do Egypta a obsadili niekolko pevnosti. Briti si dobre uvedomovali, ze treba ovladnut hlavne Stredozemne more, aby mohli zasobovat svoje jednotky v Egypte a preto podnikli nalet na Talianske lodsto. Potopili 1vojensku lod a dalsie 2poskodili, cim sa ochromila sila Tal namornictva. Ked Briti shromazdili dostatok vojakov, presli do protiutoku. Hned od zaciatku bol uspesny. Postupili o 1000km a znicili alebo zajali celu taliansku 10armadu. Za cenu 500 mrtvych zajali Briti 135 000 Talianov.

Duce bol nuteny poziadat o pomoc Hitlera a ten poslal vo Februari 1941 do Afriky svoje jednotky DAK – Deutsches Afrikakorps. Za ich velitela vymenoval Ervina Rommela. Ten, hoci v pocetnej nevyhode necakane zautocil. V tej dobe utrpelo Talianske lodstvo dalsiu porazku od Britov a to bolo pre Britov velke vitazstvo, lebo mohli do Afriky dovazat nove posily a material. Rommel zahajil svoju prvu velku ofenzivu a dobil niekolko pevnosti. Odolavala len pevnost Tobruk. Briti vedeli ze potrebuju nove posily, a tak bol Z Anglicka poslany konvoj, ktory niesol 240 tankov a lietadla.

Nasledne zahajili Briti utok s cielom oslobodit Tobruk. Na tuto operacia mali k dispozicii vyse 200 tazkych tankov, kym Nemci iba 150 a aj to stredych. Ich utok bol vsak odrazeny a Briti stratili 91 tankov, kym nemci 12. Toto dokazuje, ze Nemci mali omnoho lepsiu taktiku. Aj ked pomer tankov bol 700:300 Rommel dosahoval vitazstvo za vitazstvom, ale i jeho straty rastli a posily nedochadzali. Briti totiz potopili 2/3 zasob smerujucich do Afriky. DAF sa nakoniec musel vzdat obliehania Tobruku a preskupit sa. Po dodany novych posil, zahajil Rommel 2-hu ofenzivu. Podarili sa mu znovudobit stratene pozicie a zas zautocil na Tobruk. Behom jedneho dna dokazal to,c o sa mu nepodarilo pocas niekolko mesiacov. Rommel tiahol dalej na vychod a pred nim stala uz len jedna vaznejsia prekazka – El Alamein.

Tato bitka bola rozhodujucou bitkou o Afriku. Rommelove jednotky boli vycerpane, ale aj tak Rommel vydal rozkaz k utoku na El Alamein. Ofenziva nebola uspesna a ani Britska protiofenziva neuspela. Velenia sa tak ujima na strane Britov general Montgomery. Ten v oktobri 1942 zahajil velku ofenzivu. Nemci boli donuteny k ustupu. Pomer tankov Britov a Nemcov bol 6:1 a to znamenalo, ze Briti zacali pomaly ale isto postupovat. Brzdili ich len TZV Diablove zahradky – boli to minove polia, ktore nastrazili Nemci. Nemci boli donuteny k ustupu a presli niekolko ticis km na zapad. Vo februari 1943 zaujali pozicie na juhu Tuniska. Medzitim na zaciatku Novembra 1942 sa uskutocnila operacia Torch – vylodenie anglo-americkych sil v Afrike pod velenim generala Eisenhowera. Rommel stal pred tazkou ulohou.

Z vychodu sa na neho valila 8-ma armada generala Montgomeryho a zo zapadu Eisenhowerove jednotky. Nemci rychlo zaistili premostie v Tunisku a vybudovali obranne postavenia. Dokonca zautocili na Eisenhowerove jednotky a utok mal pociatocne uspechy, ale nakoniec sa prejavila materialna prevaha spojencov a Nemecky utok bol zastaveny. Rommel bol pre zdravotne problemy v Marci 1943 nuteny opustit Afriku a velenie DAK prebral general von Arnim. Ked uz bola situacia pre Nemcov a Talianov na pokraji katastrofy, dal von Arnim rozkaz k stiahnutiu. Boje trvali az do 13.5 1943, kedy kapitulovala posledna z Nemeckych jednotiek. Bilancia mrtvych : Nemci - 20 000, Taliani – 20 000, spojenci asi 40 000. Pocet zajatych Nemcov a Talianov bol asi 850 000. Vojna v Afrike trvala presne 32 mesiacov.
Vychodna fronta 1941 - 1945

Po rocnom planovani sa 22.6.1941 zacala operacia Barbarossa – utok na Rusko. Nemci chceli porazit Rusov pomocou Blietzkriegu. Svoje sili rozdelili do troch skupin armad. Skupina armad SUD – sever, MITTE – stred a SUD – juh. Kazda tato skupina mala svoju ulohu. Skupina armad Nord utocila na Leningrad, Skupina armad Mitte na Moskvu a skupina armad Sud na Stalingrad. Stalin neveril, ze Nemci zautocia aj ked ho uz dlhsie o Nemeckom utoku informovali jeho agenti, preto Rusy neboli na vojnu dobre pripraveni. Nemci za prvy mesiac zabili 850 000 rusov, 1milion sa dostal do zajatia, znicili alebo ukoristili asi 5000tankov a postupili o 300-600km.

Skupina armad SUD postupovala nad ocakavania dobre a prva vaznejsia prekazka bol Kyjev, ktory branilo vyse milion Rusov. Boje sa zacali 25.8.1941. Hitler vyclenil na dobytie mesta aj tankove skupiny zo skupiny armad Mitte, co vyvolalo burku nevole Hitlerovych generalov, pretoze sa tym spomalil utok na hlavny ciel skupiny armad Mitte - Moskvu. Hilter vsak neustupil a tak mali Rusy dostatok casu na vytvorenie obrany pred Moskvou. Kyjev padol za mesiac a Nemci zajali asi 650 000 Rusov. Tym prestal fungovat prakticky cely juhozapadny Rusky front a v ceste ku Stalingradu stal uz iba Charkov, ktory Nemcom tiez dlho nevzdoroval. Nemci sa tak mohli sustredit na utok na Stalingrad.

Tato bitka znamenala obrat v 2SV a bola zaciatok konca Nacistov. Na zaciatku sa Nemcom darilo, ked obsadili asi 80% mesta, ale Rusy sa nevzdavali a stale do zniceneho mesta, ktore nebolo vobec pouzitelne a cele rozbombardovane, posielali nove posily. Stalingrad bol symbolom Ruska, lebo niesol meno jeho najvyssieho vodcu - Stalina a preto ho Rusy branili za kazdu cenu. Rusy nakoniec mesto ubranili a preslo do ofenzivy. V Januari roku 1943 boli Nemci donuteny kapitulovat. Rusy zajali 110 000 Nemeckych vojakov, z ktorych sa vratilo domov v roku 1955 asi len 6000! Po tejto porazke uz Nemecka armada nebola schopna zacat vacsiu ofenzivu, ktora by mohla obnovit jej slavu.

Skupina armad Mitte uz 16.7.1941 stala pred branami Smolenska. Dobytie toho mesta by otvaralo cestu na samotnu Moskvu. 2 tyzdne trvajuce boje priniesli vitazsto Nemeckej armade, ale po neskorsom odvolani tankovych skupin na dobytie Kyjeva, sa Nemecky postup spomalil a Rusy tak mali dostatok casu na utvorenie obranej linie Moskvy. Nemecky utok na Moskvu sa zacal 30.9.1941. Pomaly zacali mesto obklucovat a ked bola situacia uz nanajvys kriticka, povolal Stalin jednotky z Azie a so Sibiru. Tieto cerstve jednotky zabranili obkluceniu mesta a vyrazne tak zvysili bojaschopnost cervenej armady, ktora neskor presla do ofenzivi.

Skupina armad Nord sa pomerne rychlo cez Pobalstke republiky dostala k hlavnemu cielu - Leningradu. Tu zahajila 900-dnovu blokadu mesta. Pocas tejto blokady prislo o zivot niekolko milionov Civilistov, ktori umierali v dosledku chorob a hladu. Zaciatkom roku 1944 bola tato blokada prelomena a aj tu postupne presli Rusy do ofenzivy.

Nemci sa zmohli este na niekolko utokov, ktore vsak neboli uspesne. V roku 1943 zahajili bitku o Kursky vybezok. Operacia dostala krycie meno Zitadelle (Citadela). Bola to najvascia tankova bitka v dejinach ludstva. Nemci sa spoliehali na svoje tanky a taktiku, ktoru mali stale najlepsiu. Avsak Rusy od Anglicanov, ktori rozsifrovali enigmu vedeli Nemecke plany a tak sa na boj dobre pripravili a sposobili Nemcom tazke straty. Nasledne bol Nemecky general Manstein nuteny operaciu ukoncit.

Na zaciatku roku 1944 bola Ruska armada pevne usadena na zapadnom brehu rieky Dneper a v pocetnej vyhode podnikala na Nemecke pozicie operacie na rozsiahlom uzemi a Nemci, ktori uz nemali dostatok vojakov a ani techniky sa nestacili na velkej ploche preskupovat. V aprili 1944 Rusy naplanovali letnu ofenzivu Bagration - oslobodenie Bieloruska, ktorej cielom bolo znicit skupinu armad Mitte. Ofenziva sa podarila a Rusom sa otvorila cesta do Polska. Po prekroceni Polska zacal utok na samotne Nemecko. Berlin kapituloval 2.5.1945 a Nemecko 8.5.1945.
Statistiky:

Straty tankov do janura 1942 : Rusy 20 000, Nemci : 2 800. Nemci mali na zaciatku vojny slabsie tanky oproti Ruskym, ale cistky, ktore previedol Stalin ochromili Ruske tankove skupiny, lebo nemali schopneho velitela. Pocet mrtych za prvy rok: Rusy 4,4 miliona a Nemci 340 000 vojakov, to je pomer 13:1 !. Do konca roku 1942 sa v nemeckych zajateckych taboroch nachadzalo asi 3,5 miliona rusov. Za prvy den vojny nemci znicili 1800 Ruskych lietadiel a sami stratili len 35! Nemecka vojenska vyroba sa nemohla ani z daleka rovnat tej Ruskej, hoci Nemci na okupovanych uzemiach nutili obyvatelov pracovat v pracovnych taboroch na vyrobu municie atd...Hilter isiel puknut od uzasu, ked sa dozvedel, ze Rusy maju tovaren na vyrobu tankov, v ktorej pracuje 60 000 robotnikov v jeden zmene!!! Boje na vychodnej fronte boli najkrvavejsie pocas celej 2SV. Na nijakych inych bojiskach sa protivnici nespravali tak kruto. Bez milosti sa strielali civilisti a zajatci. Boje na vychodnom fronte si vyziadali najviac obeti ako na strane vojakov, tak na strane civilistov. Rusy pocas vojny s Nemeckom stratili asi 26 milionov ludi.


Boje v Pacifiku 1941 - 1945

7.12.1941 – Japonsko napadlo Americke lode kotviace v pristave Pearl Harbor. Pocas 1,5 hodinoveho naletu japonci potopili 3 lode a tazko poskodil 5 lodi. Japonci chceli znicit hlavne lietadlove lode, ale tie sa v pristave nenechadzali. O den neskor vyhlasila USA Japonsku vojnu. 11.12.1941 vyhlasilo Nemecku vojnu USA a tym padom USA vstupuju do vojny aj v Eu. Japonsku sa nadalej darilo a obsadzovalo jeden ostrov za druhym. V tom case sa USA spamatavali z utoku na Pearl Harbor. V maji 1942 sa odohrala bitka v Koralovom mori. Americania tu stratili jednu lod, ale zabranili vylodeniu Japoncov, co bol v konecnom dosledku uspech.

Japonci vsak nesklonili hlavy a pripravili velkolepy utok na Midway. Velitel Japonskeho lodstva, admiral Jamamoto si bol plne vedomy sily Americkeho priemyslu a tak usudil, ze na Americanov treba zautocit co najskor, aby ich vojensky priemysel nestihol vyrobit nove lode a lietadla, ktorych pocet by prevysil pocet Japonskych. Utokom na Midway by Jamamoto prinutil Americanov poslat k obrane tohto ostrova vsetky vojenske lode a dostupne prostriedky. Jamamoto poslal do tejto rozhodujucej bitky 8 lietadlovych lodi, 11 vojenskych lodi, 22 kriznikov a 66 torpedoborcov. Americania mali k dispozicii dokopy 3 lietadlove lode, 12 kriznikov a 27 torpedoborcov. Utok bol zahajeny 4.6.1942. Japonci mali obrovsku prevahu a spoliehali sa hlavne na svojich skusenych pilotov, ktory mali ako prvy napadnut Americke lodstvo. No nestalo sa tak. Zhodou viacerych nahod – zla komunikacia, klamlive dojmy, oneskorenie prieskumneho lietadla o 5min, zle rozhodnutia a nahoda sposobili, ze Japonske lodstvo utrpelo v tejto bitke velke straty. Stratili 5lodi a 330 lietadiel, naproti tomu Americania stratili 2 lode a 150 lietadiel. Japonsko bolo donutene sa stiahnut a sustredit sa na obranu dobytych uzemi.

Americania od tejto bitky preberaju iniciativu do vlastnych ruk. V auguste 1942 sa vojaci USA vylodili na ostrove Guadalcanal. Obsadit tento ostrov bolo dolezite z hladiska zasobovania. Americanom sa to nakoniec po pol roku bojov podarilo. Japonci tu stratili 24 000 muzov, kym Americania len 1600. Po tejto bitke bolo uz aj Japoncom jasne, ze vojna je prehrata. Japonci sa od tohto okamihu stiahli do obrany. Pocas nasledujucich 2rokov Americania obsadzovali dalsie ostrovy a stavali tu letiska. 6.8. a 9.8. 1945 zhodili Americania 2 atomove bomby na Hirosimu (160 000 mrtvych) a Nagasaki. Po tychto udalostiach Japonsky cisar Hirohito zacal vyjednavat o kapitulacii. Toto mnoho jeho dostojnikov odmietlo a tak spachali samovrazdu. Nakoniec 2.9.1945 bola na Americkej vojnovej lodi USS Missouri podpisana kapitulacia Japonska. Oficialne sa tak skoncila 2SV vojna.


Zapadny front 1944 – 1945

6.6.1944 sa v Normandii na severe Francuzska vylodili spojenci pod vedenim generala Eisenhowera. Tato operacia mala kricie meno Overlord a zýnamenala utvorenie zapadneho frontu. Spojenci si rozdelili plaze na casti, na ktore potom zautocili nasledovne: Americania – plaze UTAH a OMAHA, Briti – GOLD, SWORD a JUNO. Utok spojenci planovali od roku 1943. Akcia  musela byt prisne tajna a aj samotny vojaci niekolko hodin pred vylodenim nevedeli, kde sa vlasnte vylodia. Tato vylodenie bolo najvacsim vylodenim na svete.

Nasadene sili: Nemci

Nemci sa pripravovali na vylodenie od roku 1941 a tak zacali budovat Atlanticky val. Obranu valu zabezpecovalo 250 000 nemeckych vojakov, ktori vsak boli zostruseny od pobrezia Holandska az po pobrezie Juzneho FRA. Velenie obrany Atlantickeho valu mal na starosti Rommel a von Rundstedt.
Spojenci:

Ti zautocili o sile 200 000 muzov, ktori boli prepraveny do Francuzska vyse 6000 lodami a boli podporovany velkym poctom lietadiel.

Priebeh invazie: V noci z 5 na 6.juna bol uskutocneny vysadok, ktory mal zabezpecit dolezite miesta a nahlasit poziciu nemeckych baterii. Neskor nasledoval letecky utok na tieto baterie. O 5hodin rano nasledoval utok z mora, ked lode ostrelovali cele pobrezie. Potom prisiel samotny vysadok. Operacia prebehla uspesne a Spojenci okolo 9 hodine vecer zabezpecili predmostie pre vylodenie dalsich posil. 19.6. uz mali spojenci vo Francuzsku vyse 600 000 vojakov a tak mohli uz naplno rozbehnut ofenzivu. Nemci boli od vylodenia stale na ustupe, ale aj tak sa ich bojaschopnost nedala podcenovat, o com sa presvedcil general Montgomery pri akcii Market Garden. Bola to najvacsia vysadkova operacia v dejinach. Jej ulohou bolo obsadit a udrzat priechody cez rieku Ryn. Tato operacia vsak skoncila fiaskom, avsak spojencky postup to len spomalilo.

Nemci, hoci boli na pokraji sil, este uskutocnili jednu velku ofenzivu – Bitku o Ardeny. Tato ofenziva uz spociatku nemala sancu na uspech pre nedostatok paliva pre motorizovane jednotky. Hilter planoval tak ako v roku 1940 prekrocit Ardeny a oddelit od seba Spojenecke jednotky a zautocit na ne z tyla. Tento plan vsak ratal s mnohymi priaznivymi okolnostami, napr: ze sa Nemci zmocnia spojeneckych zasob, ze bude zle pocasie, aby spojenci nemohli pouzit letectvo... Wehrmacht sa na tento utok dokladne pripravoval a specialne pren zalozili komanda, ktore boli prezlecene za Americanov a tim im sposobovali zmatok. Utok zacal 16.12.1944 a na zaciatku bol uspesny. Spojenci boli nuteny usupovat na 100 km dlhom useku. Nemci prenikali rychlo do vnutrozemia. Po niekolkych dnoch sa vsak situacia zacala obracat a Nemecka ofenziva(24.12.) sa zastavila a do utoku presli spojenci. Nemci sa vratili na svoje povodne postavenia. Tato ofenziva bola poslednou ofenzivou zdochinajucej nemeckej masinerie. Straty pri tejto operacii boli vyrovnane asi 84 000 mrtych na kazdej strane.

Spojenci tak mali dvere do Nemecka otvorene. Nemci, zamestnani aj vychodnym frontom sa uz nedokazali branit. USA a VB nechali dobytie Berlina Rusom, aby sami uz nestratili dalsich vojakov. Berlin padol 2.5.1945. Tim bol osud nacistickeho Nemecka specateny. Kapitulacia bola podpisana 8.5.1945. Utvorenie druheho frontu tak vyrazne dopomohlo k rychlejsiemu koncu vojny.


Koncentracne Tabory - KT

KT sluzili pocas 2.SV k izolacii, terorizovaniu a fyzickej likvidacii politickych odporcov, popripade ucastnikov oslobodeneckych hnuti v okupovanch statoch a inych neziaducich ludi.

Zakladne typy KT:

1, Internacne tabory – Boli to prve koncentracne tabory, ktore pouzivala Britska armada pocas Anglo-Burskej vojny. Ucelom nebolo fyzicky likvidovat ludi, ale zamedzit ich styku s Burskymi vojakmi.

2, Pracovne tabory – Objavili sa po nastupe Nacistov k moci. Oficialne sluzili na prevychovu kriminalnikov a ich zacleneniu do nemeckej spolocnosti prostrednictvom prace – Arbeit macht frei – Pracou ku slobode. Od zaciatku vsak v nich boli politicky odporcovia. Ludia sem boli dovedeni hned po zatknuti, bez sudneho procesu. Niektory ludia sa z nich mohli vratit, ale casom sa navratnost znizovala. Tieto pracovne tabory boli pilierom Nemeckej ekonomiky a hlavnym vynosom pre SS.

Najvacsie pracovne tabory: Dachau – Prvy KT tabor v Nemecku, Ravensbruck – prvy zensky tabor, Buchenwald, Dora, Matthausen, Flossenberg...

3, Vyhladzovacie tabory – Tieto tabory sluzili na fyzicku likvidaciu ludi.Sem boli posielany ludia s privlastkom Navrat neziaduci. Boli to tabory smrti a cesta z nich bola len kominom. Ludia sa sem privazali vo vagonoch a hned ako vystupili boli rozdeleni na prace schopnych a praceneschopnych. Praceneschopni boli posielany do sprch s kapacitou aj 500ludi, ktore boli v skutocnosti plynove komory. Do tychto komor bol pustany plyn Cyklon B, ktory ludi usmrtil. Mrtvoly potom boli posielane do pecí, kde sa palili. Tieto tabory sluzili ako nastroj Holokaustu.
Najvacsie Vyhladzovacie tabory a pocty mrtvych:
Osviencim : 1 000 000 – 1 500 000 obeti
Treblinka : 700 000 - 1 000 000
Chelmno : 350 000
Belzec : 440 000

Hlavnou obetou Holokaustu boli Zidia. Avsak Holokaustom boli postihnuti aj Romovia, prislusnici slovanskych narodov, odporcovia nacizmu a ludia s telesnym a dusevnym postihnutim. Celkovy pocet obeti holokaustu sa odhaduje na 12-16 milionov, z toho asi 6 milionov Zidov.

KT boli aj v Rusku, nazyvali sa Gulagy. Tu sa vsak vacsi doraz kladol na Pracovne tabory. Do tychto taborov boli posielany odporcovia Komunistickeho rezimu. Aj v tychto taboroch zomierali miliony ludi.


Vysledky 2. Svetovej vojny

Nemecko kapitulovalo 7.5.1945 v Remesi. Kapitulaciu podpisal za Nemecko Alfred Jodl a dal ju do ruk vrchnemu velitelovi spojencov Eisenhoverovi. Pri tejto kapitulacii sa za Rusko zucastnil len vstycny dostojnik, co bolo pre Mosku nedostatocne. Stalin, tak po spojencoch pozadoval, aby Nemci podpisali kapitulaciu este raz v Berline a za ucasti Generala Zukova. Spojenci mu vyhoveli a tak 8.5.1945 druhu kapitulaciu Nemecka podpisal v Berline polny Marsal Wilhelm Keitel. Oficialne sa tak skoncila 2. Svetova vojna, ale len v Europe. Vojna v Tichomori stale pokracovala. Po 2 atomovych bombach zhodenych na Hirosimu a Nagasaki Japonske velenie pochopilo, ze vojnu uz nemoze vyhrat a tak bolo donutene podpisat kapitulaciu 2.9.1945 na Americkej vojenskej lodi Missouri.


Zaverecne zhrnutie:

Vojny sa zucastnilo 61 statov a vojenske operacie prebiehali na uzemiach 40 statov. V armadach bojujucich krajin sluzilo 110 milionov ludi. Suma celkovych vydavkov predstavovala 4 triliony americkych dolarov = 4.10 na 18-tu mil dolarov. Celkove straty na zivotoch boli 55-60 milionov ludi, z toho asi 37 milionov civilisti. Spojenci stratili 45-50 milionov ludi a staty Osy utpeli straty asi 10 - 12 milionov ludi. Presne pocty vsak neexistuju, pretoze sa nevie presny pocet mrtvych ludi v juhovychodnej Azii.
Najvacsie straty na zivotoch utrpelo Rusko – asi 26 milionov ludi, z toho 17 milionov civilistov. Prehlad statov a pocty obeti:

Cina – 10 mil, z toho 7,5 mil civilistov
Nemecko - 7,5 mil, z toho asi 2 mil civ.
Polsko – 5,6 mil, z toho vacsina civ.
USA – 420 000 vojakov
VB – 450 000 obyv, vasia cast vojaci
Francuzsko – 600 000, vacsia cast civ.
Ceskoslovensko – 350 000 obyv
Zidia – 6milionov, vsetko civ.
Japonsko – 2,6 mil obyv


Pikosky

Tanky

Najslavnejsi tank 2.Sv je Nemecky Tiger (Panzerkampfwagen VI). Zacal sa vyrabat v roku 1942 a vazil skoro 60 ton. Bol velmi ucinny ako na velke tak aj na male vzdialnosti a jeho panzierovanie patrilo k najlepsim. Patril k pyche Wehrmachtu a spojencom nahanal velky strach. Hovori sa, ze aby Americania znicili jedneho Nemeckeho Tigra, tak potrebovali 5 svojich tankov typu Sherman. Na tigrovi bojoval aj Nemecke tankove eso Michael Whitmann.
Letectvo

K najlepsim lietadlam patrili Nemecke lietadla Junkers JU 87, ktore sa nazyvali aj Stuky. Boli to strmhlave bombardery, ktore tvorili zaklad uspechu Luftwafe.


Lode

K najznamejsim lodiam patri urcite Nemecky Bismarck a Japonska vojenska lod Yamato. Bismarck vyplaval na svoju prvu a zaroven poslednu plavbu 18.5.1941. Hlavnou ulohou Bismarcku bolo nicenie konvojov, ktore smerovali z USA do VB. Jeho prva plavba smerovala k Danskemu prielivu, kte sa spolu s Princom Eugenom stretol s vlajkovou lodou a pychou Britskeho lodstva lodou Hood a zbrusu novou lodou Princ od Wales. Lode po sebe zahajili palbu a Hood bol po Bismarckovej strele, ktora vybuchla v municnom sklade potopeny. Princ od Wales sa nasledne z boja stiahol. Bismarck po boji smeroval do Francuzskeho pristavu. Po ceste ho dostihli 4 Anglicke lode, ktore zacali palbu. Bismarck sa po 2hodinach bombardovania stal nebojaschopnou a tak ho radsej Nemci potopili (27.5.1941), ako by sa mal dostat do ruk Britom. Bismarck je pravom povazovany za najlepsiu bojovu lod druhej svetovej vojny, mal velmi dobre panzierovanie, vysoku rychlost a akcny radius. Ziadna lod sa mu nemohla postavit sama.

Delostrelectvo

K najucinejsim delom v 2.SV bol Nemecky Flak 88. Bol vyvinuty ako protiletecka zbran, ale osvedcil sa aj ako protipechotna zbran, hlavne proti Spojeneckym tankom. Najvacsim a najucinejsim delom vsak bol Nemecký Gustav. Bolo to zeleznicne delo, ktore sa muselo pohyboval po 4kolajach, aby sa zaistila stabilita a aby sa rozlozila obrovska vaha. Len jeho hlaven dlha 32metrov vazila 300 ton. Delo bolo vysoke ako 4 poschodova budova. Naboje do neho boli dlhe 8metrov, vazili 7ton a ich priemer bol 80cm. Toto delo sa zucastnilo pri bombardovani Sevastopola a napachalo velke skody. Obsluhu tohto dela tvorilo 1400 ludi.

Rakety V-1 V-2
Boli to Nemecke rakety urcene na bombardovanie Anglicka. Tieto rakety boli vypustane z francuzskych hor, kde boli dobre ukryte. Tieto rakety pachali vysoke skody a preto boli velmi obavane mezdi Anglicanmi.


Vsetky tieto nicive zbrane vlastnil Wehrmacht a patria ku skvostom 2.SV. To len dokazuje silu Nemeckej armady a kvalitu nemeckych inzinierov a vedcov. Nemecka armada a vojenska technika boli svojho casu najlepsie na svete. Spojenci sa mohli spoliehat len na niekolkonasobnu kvantitativnu prevahu, ktora im v konecnom dosledku pomohla porazit staty Osy.