V roku 1447 uzrel svetlo sveta umelec s prezývkou Sodoma, Antonio Bazzi. Do toskánskeho maliarstva vniesol lombardský elán, ktorý bol charakteristický pre jeho vcelku rozsiahlu tvorbu. No ta nie je až taká dôležitá. Ako sme už naznačili Rím a celkovo Taliansko zrodili myšlienku renesancie. No nielen ono ju širilo. Myšlienka renesancie sa vštepila aj do myslí umelcov pochadzajúcich z iných kútov Európy: Španielska, Francúzska. Portugalska, Grécka ba dokonca i Holandska. Obdobie renesancie zrodilo dvoch veľkých umelcov , ktorý Nás svojou tvorbou očarili a v nasledujúcich statiach Vám opíšeme ich životy , ktoré zasvätili umeniu a pokusíme sa Vám ukázať krásy ich umeleckej tvorby , španielského renesančného maliara El Greca pochádzajúceho z Kréty a holandského majstra Hieronyma Boscha. Španielsko

Kedže susedí s renesančným Talianskom, práve ono bolo miestom kde renesancia vplývala na španielskych umelcov na začiatku 16.storčia … V 15.stročí prichádzali do Španielska cudzí umelci. Katolícki králi, mocná šlachta i vysoký klérus povolávali alebo príjmali architektov, maliarov, ritcov i sochárov z Holandska, Burgundska, Nemecka a Francúzska. Toto sťahovanie umelcov bolo charakteristické pre toto obdobie až do polovice 16. storočia. Do Španielska prichádzalo práve toľko flámskych a talianskych umelcov ako napríklad na dvory Anglického ci Francúzskeho panovníka. Jedinou umelckou tradíciou, hlboko zakorenenou na Pyrenejskom polostrove bolo mudejárske úžitkové umenie, ktoré sa uplatňovalo najmä v architekrtúre, osobitne stolárstve. No my sa nebudeme zaoberať architerktúrou ale maliarstvom. Španielskí maliari sa zameriavali na kreslenie portrétov zobrazujúcich vtedajších šlachticov alebo svätcov a iných nábožeských postáv. Prv ako začneme hovoriť o španielskom maliarstve 16. storočia musíme sa vratiť do posledných rokov predchádzajúceho storočia, ked sa valencíska škola začala zaujímať o Taliansku renesanciu , najprv nesmelo v diele v takých maliarov ako boli napríklad Rodrigo Osone starší a jeho syn toho istého mena. V novej orientácii a odklonu prispel aj ferrarský maliar Paolo de San Leocadio, ktorý sa usadi natrvalo vo Valencii. Katalánska škola upadala do provincionalizmu hoci z časti sa snažila uplatňovať nové tendencie. Jej najlepší predstavitelia nežili v Barcelone. K nim možme zaradit najmä Joana Matesa a takzvaného majstra svätého Félixa. Obaja pochádzali z Gerony a tam aj pracovali. No Barcelona bola významnym pôsobiskom portugalského maliara Pedra Nunesa.