No nemal takmer žiadane knihy po latinsky okrem jedného vydania Vitruviovej úvahy "O architekture", ktorú mal aj v niekoľkých talianskych prekladoch, čo naznačuje, že po latinsky nevedel. Svoje najvýznamnejšie obrazy signoval vždy po grécky. Toto všetko dokazuje nielen El Grecove rozsiahle vzdelanie ale aj lásku k vlasti, ktorá ho pútala až do smrti. Hoci El Greco sa v zrelom veku preslávil svojimi výrokmi a písal i o maliarstve. O svojej mladosti však veľmi nerád rozprával a preto zostala zahalená rúškom tajomstva. Dátum jeho narodenia sa historikom podarilo určiť na základe jeho neskoršieho svedecta, keď v roku 1606 povedal, že má 65 rokov. Až do roku 1561 nemáme žiadne presné údaje o jeho živote a tak sa musíme uspokojiť len s domnenkami. Je takmer isté, že malovať sa naučil na rodnej Kréte a že pracoval v byzantskom štýle ikon. V tom čase pracoval na výzdobe jedného z kláštorov na vrchu Atos chýrny krétsky maliar Theofane za pomoci syna Simona. Iný umelci z Kréty odchádzali za prácou do Benátok ako tkz. Madonneri, maliari Byzantských Madonn, ktore benátčania dodnes uctievajú. Medzi tieto obrazy patri napríklad Panna Mária Víťazná v chráme San Marco alebo Madonna, ktorej je zasväteny kostol Santa Maria della Salute. Je celkom isté že El Greco chcel skúsiť štastie v Benátkach a zároveň doplniť si tu svoje maliarske vzedalnie od tamojších významnych maliarov. Názory na dátum jeho cesty do Benátok sa líšia. Väčšina El Grecových historikov uvádza, že túto cestu absolvoval v roku 1560 ked mal ešte len necelých 20 rokov, dokument ktorý publikoval Martinéz dokazuje že sa umelec do roku 1560 zdržiaval na území Kréty a že už bol “ sgurafom” co znamená v tamojšom nárečí majstrom maliarov. V Benátkach sa nacházdala početná grécka komunita sustredená okolo kostola San Giorgia dei Greci neďaleko Dóžovho paláca, sídlo oficiálneho umenia, kde roku 1562 pracoval Versone tak ako predtým Tizian a neskoršie Tintoretto, od ktorých sa El Greco mnohému naučil. El Grecovi nemožno s istotou pripísať ani jeden obraz, byzantského štýlu, nachádzajuci sa dneska v múzeu patriacemu tomuto kostol aj ked je nepopierateľné jeho školenie v tomto duchu a to jednak preto, že žil na Kréte kde sa maľovalo týmto štýlom, jednak pre isté štylistické hodnoty, ktoré sa objavujú na jeho obrazoch nielen z mladosti ale aj a možno ešte častejšie z rokov jeho zrelosti, kde vytvrál syntézu svojich umeleckých skúseností. Diela ako napríklad “ Šatky sv. Veroniky” alebo “ Poprsie Panny Márie” sú neodškriepiteľnými dôkazmi jeho byzantizmu v čase zrelosti. Námety triptychu “ Zvestovanie,, Kľaňanie sa pastierov a Kristov krst” nachádzame podobne realizované aj na ďalších jeho obrazoch.