Ale ani toto nedokazuje dostatočne autentickosť tohto diela, jeho najoriginalnejšou časťou je “ Pohľad na vrch Sinaj”, ktorý sa síce pridŕža byzantskej schémy ale svedčí o jedinečnom krajinkárovi, ktorým sa EL Greco vo svojich pozadiach skotočne stal. Prvým signovaným a nepochybným El Grecovým dielom je obrázok Stigmy Sv. Františka. V tomto obraze možno pozorovať Tizianov vplyv, ktorý mohol El Greco zpozorovať buď v Benátkach alebo na Kréte. Byzantské črty El Grecovho štýlu sa prejavujú v jeho pohŕdaní priestorovým iluzionizmom, ktorý je charakteristycký pre taliansku renesanciu a lineárnou tématikou. Jeho pozadia ako pozadia ikon nemajú vzbudzovať dojem priestoru, ich úlohou je iba umožniť vyniknúť postávam a zdôrazniť ich. Tieto postavy sú zvyčajne obrátené celom k divákovi a pozoruju ho neurčitým ale pritom prenikavým pohľadom svojich velkých očí. Jeho nadčasovost sa javí zreteľne práve v tomto pohŕdaní atmosfrickými alebo svetelnými nahodnosťami, ake zachytávaju obrazy pozemnských udalostí. Vplyv veľkého florentského sochára bol zjavný na jeho prvých obrazoch, ktoré namaľoval po príchode do Španielska v Tolede. Tieto diela obohatili španielsku maľbu o jej najkrajšie klenoty. Šlo o maľbu do toledského kostola Santo Domingo el Antiguo. Okrem tažkostí ktoré El Greco zažíval v Ríme boli ešte dva dôvody jeho cesty: nádej že bude pracovať v novom kláštore Escorialu a druhým bola objednávka, pravdepodobne prostredníctvom španielskeho kňaza. Bol to Luis de Castilla, ktorý zostal jeho priatelom až do jeho smrti v roku 1614 a stal sa aj vykonávateľom jeho poslednej vôle. Navyše bol brat don Diega de Castilla, ktorý bol bol dekan toledskej katedrály a ktorému istá dáma v roku 1575 odkázala peniaze na reštaurovanie tejto katedrály. A práve vtedy sa El Greco rozhodol odísť do Španielska. Bol si vedmý svojho talentu, a preto dúfal že presvedčí samotného Filipa II., ktorý sa už vzdal nádeje ze presvedčí starého Tiziana (ktorý napokom o rok zomrel) alebo Veroneseho, aby mu vyzdobil Escorial, a uspokojil sa aj s tretoťriednym manieristom, ako bol napriklad Patricio Caxes alebo Romulo Cincinato. Pravdepodobne v rokoc 1575-1576 odišiel teda El Greco do Španielska a cestou sa asi zastavil v Benátkach. Jeho nádherný portrét maltského rytiera Vincenza Anastagiho vyvoláva domienku že sa zastavil aj na Malte. Je to prvá neklamne El Grecovská podobizeň svojou originálnou kompzíciou ako aj farbami (šedami, karmínmi)a výraznou hĺbkou aj napriek niektorým prvkom, ktoré ešte prezrádzajú tizianovskú techniku a celkovú koncepciu. Po príchode na Pyrenejský
Polostrov odobral sa El Greco najprv do Madridu, kde od roku 1561 sídlil dvor. Tam poznal donu Jeronimu de Las Cuevas, ktorá sa stala jeho manželkou.