O niekoľko rokov neskôr ho Kastílska rada požiadala aby namaľoval retabulum do madridského kolégia ale jeho hrdosť mu to strikne zakazovala. Preto sa natrvalo uchýlili do ústrania v Tolede. Bolo to však ústranie veľmi relatívne, pretože síce dvor sa z toho mesta odsťahoval už pred vyše 20-timi rokmi, ale stále toto meste bolo sídlom španielskeho primása a vysokého duchovenstva. Po odchode dvora začalo toto mesto upadať a preto je udivujúce, že El Greco ho vo svojich maľabách zachytáva veľmi realisticky a jeho diela ako napríklad " Pohľad na Toleldo" sa vyznačuje takou "modernosťou"až sa tažko verí, že ide o umelca 16. storočia. Aby sa El Greco mohol stýkať s miestou elitou musel žiť veľmi počeste ale aj nákladne, čo ho pravdaže skoro zadĺžilo. Ako Martinéz povedal : zarábal množstvo dukátov ale utrácal ich na premrštený prepych svojho domu, kde si dokonca pozýval platených hudobníkov, aby sa mohol pri jedle tešiť zo všetkých rozkoší". Hoci je Martinézove svedectvo dosť neskoré nestráca nič na pravdivosti a vierohodnosti, lebo ako vieme tento umelec nezanechal po sebe nič viac ako pár kusov šatstva a nábytku. Jediné čo z jeho dedičstva stojí za zmienku je asi 200 obrazov o ktoré sa aj tak jeho syn musel dlho súdiť s cirkevnými hodnostármi po otcovej smrti. A ked došlo k dalšiemu sporu ohladom odmeny za obraz Pohreb grofa Orgaza a ked sa umelc chcel odvolať až k samotnému pápežovi rozhodol sa farár zo Santa Tome, Andrez Nunez, že za dielo zaplatí 2000 dukátov. Andréz chcel týmto dielom oslaviť niekdajšieho šlachtica zo 16. storočia menom Gonzala Ruzia, ktorého zásluhy boli take obrovské, že na jeho pohrebe za zjavili sv.Augustin a sv. Stefan. Tým chcel však zároveň osláviť svoje nedávne výťazstvo v spore s mestom Orgaz, ktoré odmietalo platiť farnosti ročnu rentu aj napriek poslednej vôli svojho pána. Zdá sa, že tento slávny obraz je už od svojho vzniku až dodnes spetý s otázkou peňazí. Vďaka svojmu vysoko duchovnému rázu nabáda dnešných turistov k zbožnosti a ako El Grecove majstrovské dielo vynáša velké peniaze na vstupnom. Umelcova záľuba v pretiahnutom kanóne postav v akejsi velkorysosti v chápani proporcí. potláčajúcej malichernosť drobných tvarov dáva jeho postavám, hlavne svätcom, istú monumentálnu majestátnosť. Ako svojou vyškou tak svojou krásou vynikajú v rodine týchto gigantov najmä Sv. Peter a Sv.Ildefont v Escoriale. Roku 1603 sa El Greco zaviazal, že vyhotoví vyrezávané zlátené retabulum na sochu patronky špitála Panny Marie Milosrdnej, ktorú tu podľa miestnej tradície priniesol Sv. Indafon.