Na retabuli mali byt štyri plátna pozostavajúce z : Panna Mária Milosrdná, Korunovanie Panny Márie, Zvestovanie a Narodenie Pána , ktoré sa naštastie dodneska zachovali na pôvodnom mieste ibaže z zmenenom poradí. Jeho obrazy sú jednako predchnúte duchovnosťou, ktorú by sme darmo hľadali u Juanesa, Moralesa alebo Navarreta. Pri týchto prácach mu pomáhal aj jeho syn Manuel. Je to osobnosť málo známa a nesprávne hodnotená, pretože na jednej strane sa prípušta, že pracoval spolu s otcom na jeho najgeniálnejších maľbách a na druhej strane sa mu pripisujú tie najnevydarenejšie kópie. Úsudok o ňom si možeme urobiť iba podľa jeho architektonických diel, do ktorých mu nezasiahol otec. Medzi tieto diela patrí palác Ayuntamiento v Tolede ktoreho priečelie patrí k skvostom v tomto štýle. Jorge mal so svojou prvou ženou Alfonsou de los Morales syna. Je velmi čudné, že umelec nekreslil svoju rodinu. Jediný obraz, o ktorom sa predpokladá, že zachytáva jeho rodinu pozostáva zo štyroch ženských postáv , ktoré by mali podľa všetkého byť: dona Jeronima de Las Cuevas, Alfonsa a ešte dalšie dve ženy pravdepodobne slúžky a ešte malé dieťa o ktorom sa predpokladá, že je jeho vnuk Gabriel. Čo je na tomto obraze najzaujiímavejšie je to ze na ňom zachytáva aj mačku. Aj o jeho dielni viemem len príliš málo, pretože nerád prijímal žiakov. Jusepe Martinéz vraví, že žiakov mal málo pretože nechceli prijímať jeho názory lebo boli také rozmarné, že vyhovovali iba jemu samotnému. El Greco predbiehal svoju dobu v tom, čo by sme mohli nazvať : "koketovanie s nedokončenosťou" čo sa prejavilo u maliarov až o 1/2 storočia neskôr i ked začiatky možno pozorovať už v Benátkach. Lenže El Greco sa týmito surovými machuľami, škvrnami a líniami z čistej čiernej usiloval zdôrazniť farby a rozžiariť ich. Konstrast s čerňou tieto farby rozjasňuje, najmä ked ich táto čierna línia nemilosrdne oddeľuje od ostatných. El Greco pracuje dovtedy nevídanym spôsob, ktorý mu umožňuje pokladať farby na seba jednú cez druhú. Preto aj keď mu Pachelo dal zvyčajnú akademickú otázku, či je tažšie pracovať s farbami alebo kresliť a čakal odpoveď správne vychovaného maliara bol mierne zaskočený jeho odpoveďou. Ten mu odvetil, že tažšie je pracovať s farbami, ale ešte väčšmi ho zaskočilo ako veľmi málo si cenil Michelangela, ktorý bol podľa Pachecovho názoru predsa otcom maliarstva. V skutočnosti obe tvrdenia spolu súvisia pretože El Greco tvrdil, že Michelangelo nevie maľovať, pretože pokladal kresbu za dôležitejšiu ako farby. Toto všetku mu vyslúžilo povesť čudáka a výstredníka. "Bol zvláštni vo všetkom, tak ako v maliarstve" piše o ňom Pacheco, a Martinez dokladá: "jeho povaha bola výstredná tak ako jeho maľba".