1831 prvé básnické pokusy
1836 v prvom ročníku Hronky vyšla prvá tlačená báseň Óda na Hronku
1838 v pražských Květoch uverejňoval cyklus básní Dumky večerní, až do augusta 1840
1839 počas štúdií v Halle navštívil kraje Lužických Srbov a z tejto cesty napísal cestopis Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839, ktorý vyšiel v Časopise Českého musea v roku 1839
1841 napísal dielo Starý a nový věk Slováků v staročeštine, ktoré vyšlo prvýkrát až v roku 1935 v origináli, po slovensky prvýkrát v roku 1994
1843 vydal anonymne v Lipsku národno-obranný spis Die Beschwerden und Klagen der Slaven in Ungarn über die gesetzwidrigen Uebergriffe der Magyaren - Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov
1845 vydal vo Viedni polemický spis Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus - Devätnáste storočie a maďarizmus
1846 vydal diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej
1851 dokončil filozofické dielo Das Slawenthum und die Welt der Zukunft - Slovanstvo a svet budúcnosti (v nemčine), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku 1867 v ruskom preklade Slavjanstvo i mir buduščago, neskôr v roku 1931 v pôvodnom znení a až v roku 1993 vyšlo v slovenčine
1852 dokončil spis O národních písních a pověstech plemen slovanských, vydaný v Prahe v roku 1853
1853 vyšla v Bratislave básnická zbierka Spevy a piesne
Samo Chalupka
Básnik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu.
Brat Jána Chalupku. Narodil sa 27. februára 1812 v rodine učiteľa a kazateľa a od svojho otca získal aj prvé školské vzdelanie. Tri roky študoval na lýceu v Kežmarku a dva v Rožňave. Od roku 1827 študoval filozofiu a teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol v roku 1829 jedným zo zakladateľov študentského samovzdelávacieho spolku Společnost česko-slovanská. R. 1830 odišiel ako dobrovoľník na pomoc poľskému povstaniu proti cárskemu režimu čím si získal náklonnosť a úctu Ľudovíta Štúra. No z Poľska sa vrátil do Bratislavy ranený. Po návrate sa venoval literárnej činnosti, ktorá patrí k veľmi významným začiatkom Štúrovej básnickej školy. Neskôr pôsobil ako vychovávateľ v Liptove. V roku 1834 uverejnil v Fejérpatakyho kalendári tri básne, ktoré vzápätí prevzal Kollár do II. zväzku svojich Národných zpievaniek, ktoré pokladal za dobre vydarenú napodobeninu ľudových piesni. Potom študoval rok na teológii vo Viedni, popri študovaní sa zúčastňoval tajných schôdzok poľskej mládeže odkiaľ tlačil a pôsobil na činnosť slovenského krúžku v Bratislave. V roku 1834 presvedčil Štúra pod vplyvom jeho listu aby opustil povolanie hospodárskeho úradníka a vrátil sa do Bratislavy. Ako farár krátko pôsobil v Chyžnom, potom v Jelšavskej Teplici. Chalupka v rokoch 1830-1840 písal pomerne málo, no aj tak horlivo študoval dejiny a slovanskú ľudovú epiku a zbieral slovenské ľudové povesti a piesne pre svoju zbierku Spevy Sama Chalúpku, ktorá vyšla v roku 1868. Ako člen tajného spolku Vzájemnost prevzal na seba úlohu napísať ľudu prístupné dejiny Slovákov, aby v nich poukázal na príčiny jeho poroby a vzbudil v ňom vôľu bojovať proti maďarskému útlaku.
Dejiny síce nenapísal, ale sledovaný cieľ dosiahol svojimi básňami. Ideu boja za slobodu národa mohol najlepšie uplatniť v takej látke, ktorá mu dávala najviac možnosti zovšeobecnenia. Od roku 1840 pôsobil v Hornej Lehote, kde zotrval až do svojej smrti 10.mája 1883. Pred svojim skonom určil, aby na jeho náhrobok dali vyryť toto dvojveršie z básne Branko: " Pravde žil som, krivdu bil som - verne národ môj ľúbil som."
Písať začal v bibličtine počas štúdia na bratislavskom lýceu. Jeho tvorba odráža jeho vlastenecké cítenie, boj za slobodu, za dôstojné postavenie človeka zbaveného útlaku.
Z roku 1829 sa zachoval rukopis Repertorium dispositionum s básnickými náčrtmi a veršami, v ktorých vychádzal z antickej básnickej kultúry. Platí to aj o jeho básňach uverejnených v almanachu Plody v roku 1836. V 40. rokoch sa pripojil k Štúrovmu jazykovému hnutiu a s istými výhradami Štúrovu kodifikáciu prijal. V tomto období sa výrazne mení aj jeho poetika. Zdrojom inšpirácie sa mu stala ľudová pieseň a historický spev. Básnik písal ešte asi tridsať rokov, pričom vrchol dosiahol v 60. rokoch. Jeho tvorba je po celý čas vzácne vyrovnaná, necítiť v nej porevolučnú depresiu ako u ostatných romantikov, autor je predovšetkým hrdinským rapsódom čiže nejakým potulným rozprávačom hrdinských spevov. Chalupkovo básnické dielo nie je rozsahom veľké. Knižne vydal svoje dielo až 1868 pod názvom Spevy. Zbierka obsahovala 24 básní, ktoré patria k umelecky najprepracovanejším dielam slovenskej poézie. V básňach dominuje historická, vojenská a zbojnícka tematika. K básňam so zbojníckou tematikou patrí Likavský väzeň, kde uväznený hrdina pevne verí v možnosť vybojovať slobodu pre slovenský národ. Do Jánošíkovej viery preniká viera Chalupkova, viera štúrovskej generácie. Aj v básňach s historickou tematikou sa vyskytuje hrdina z rodu Jánošíkovho napríklad v básni Branko. Jeho zmýšľanie a presvedčenie je výrazom štúrovských postojov. Jedným z najkrajších a najznámejších Chalupkovych diel je zveršovaná povesť Turčín Poničan. Báseň s výraznými folklórnymi črtami využíva i zlomok uspávanky z Poník a motívy ukrajinskej ľudovej piesne. Vrcholným dielom Chalupkovej hrdinskej epiky je báseň Mor ho!, zo Sokola ktorý vyšiel v roku 1864.
Prvotná tvorba:
Koníku môj vraný - prvé básne; ponášajú sa na ľudové piesne Jánošíkovská tematika.
Likavský väzeň - Uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Verí, že sa mu podarí z väzenia dostať.
Junák - Jánošík a jeho hôrni chlapci bojujú proti mocipánom, hoci presile troch mocných stolíc všetci padnú v boji.
Kráľohorská - Autor vyzýva Jánošíkovu družinu, aby bojovali za slobodu a povstali proti rivde.
