referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Matej Korvín - Seminárna práca
Dátum pridania: 29.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: maxinka12
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 566
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 13.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 21m 50s
Pomalé čítanie: 32m 45s
 
1. ÚVOD

Spomedzi mnohých historických osobností som si ako tému mojej práce vybral Mateja Korvína. Najväčšiu pozornosť som venoval práve jeho politickej činnosti, ktorá bola naozaj veľmi rozsiahla a dokáže zaujať. V snahe zistiť o ňom a jeho pôsobnosti viac, som začal hľadať mnoho nových a pútavých informácií.

2. MATEJ I. ZVANÝ KORVÍN

Matej Huňady, známejší pod prímením Korvín ( Corvinus ), ktorým ho ovenčili súvekí, humanistickí literáti, zaujíma celkom osobitné miesto v dlhom rade uhorských kráľov. Zvečnili ho nielen diela dejepiscov a literátov, ale ako jediného uhorského panovníka aj ľudová slovesnosť.

3. ŽIVOT MATEJA KORVÍNA

Matej Korvín bol na uhorskom tróne výnimočnou osobnosťou. Narodil sa v uznávanej rodine veľmožského vojenského veliteľa v meste strednej Európy. Ako štyridsaťpäťročný však dokázal vyhnať z Viedne cisára. Aké okolnosti umožnili uhorskému kráľovi taký úspešný postup? Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III. Dobyl Sliezsko, Lužice a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa. A tiež získal aj Dolné Rakúsko a svojím jediným sídlom urobil Viedeň.

Matej Korvín sa narodil 23. februára 1443 v Sedmohradsku v meste Kluž (dnešné Rumunsko). Jeho významné a dobre známe meno Korvín pochádza z latinského slova "corvus", v preklade havran, ktorý bol zobrazený na huňadyovskom erbe. Jeho otec Ján Huňady sa vyznamenal v protitureckých bojoch. 6. júna 1446. V osobe Mateja Korvína Huňadyho zasadol na uhorský trón po vyše pol druha storočí opäť reprezentant domáceho uhorského rodu. Sčasti oprávnene sa preto označuje za národného kráľa, pravda nie v tom zmysle, ako sa ho najmä v 19. a 20. storočí snažila interpretovať nacionalizmom poznačená maďarská historiografia, ktorá ho pasovala za výlučne maďarského kráľa. V stredoveku mala však etnická či národnostná príslušnosť úplne iný význam než v moderných dejinách. Mateja treba považovať v pravom zmysle slova za uhorského kráľa, čiže kráľa krajiny, ktorá dávno pred tým aj neskôr bola rovnako domovinou Slovákov, ako aj iných národností, či už ide o Maďarov, Chorvátov, Rusínov, Valachov, alebo o Nemcov žijúcich v Uhorsku. Napokon, medzi tisíckami listín, ktoré Matej vydal a zväčša aj osobne podpísal, by sme darmo hľadali čo i len jedinú listinu písanú po maďarsky. Zato českých či nemeckých listín je popri plejáde latinských neúrekom.

Pôvod huňadyovského rodu bol už v súdobých dielach opradený rôznymi fámami, legendami i protirečeniami. Humanista Antonio Bonfini, dvorný historiograf kráľa Mateja, vychádzajúc z rodového znaku huňadyovcov, ktorým bol čierny havran (po latinsky corvinus) s korunou v zobáku, videl ich priameho predka v starom Ríme v osobe Marca Valeria Corvina. Uhorský kronikár Gašpar Heltai v 16. storočí tvrdil, že otcom Jána Huňadyho nebol vojak, ale sám kráľ Žigmund. Neprajní súčasníci Huňadyovcov zasa naopak zdôrazňovali „neveľmi urodzený“ pôvod rodu. Pravdepodobne najbližšie sa historickej pravde približuje Uhorská kronika Jána z Turca z roku 1488. V nej sa Ján Huňady spomína ako „potom ušľachtilého a dávno valašského rodu“, ako aj to, že jeho otca Vajka do Uhorska povolal kráľ Žigmund.

Valašský bojar Vajk sa do Žigmundových služieb mohol dostať asi roku 1395. Vtedy totiž Žigmund podnikol vojenskú výpravu do Valašska, ktoré sa zmietalo vo vnútorných mocenských bojoch. Je pravdepodobné, že práve vtedy sa Vajk rozhodol slúžiť ako rytier na dvore uhorského kráľa. Žigmund ho roku 1409 odmenil huňadským hradným panstvom v Sedmohradsku. O Vajkovom živote a ďalšom osude sa veľa nevie. Vojenskou službou i nadobudnutým majetkom sa síce dostal medzi strednú šľachtu, no významnejšiu kariéru nedosiahol. Zomrel niekedy pred rokom 1419.

Podľa dobových zvyklostí a po otcovom vzore bola aj Jánovi Huňadymu predurčená vojenská kariéra. Od skorej mladosti sa priúčal rytierskemu remeslu, a to priamo v bojoch proti Turkom. Neskôr keď sa stal rytierom na Žigmundovom kráľovskom dvore, bojoval ako veliteľ aj v Taliansku, v českých i nemeckých krajinách. Po Žigmundovej smrti služby skúseného a osvedčeného bojovníka vedeli využiť a oceniť aj nástupcovia na uhorskom tróne Albrecht Habsburský a Vladislav I. Jagelovský. Ján Huňady sa preslávil hlavne v bojoch proti Osmanskej ríši, ktorej expanzívna politika na Balkáne ohrozovala územné záujmy Uhorského kráľovstva. Schopný vojvodca, ktorý si vyslúžil prezývku Turkobijec, začal postupovať po rebríčku krajinských krajinských hodností a funkcií, pričom neustále zveľaďoval rodové majetky. Postupne sa stal jedným z najvýznamnejších barónov Uhorska a roku 1446 ho zvolili za gubernátora, čiže správcu krajiny.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.