Nacizmus

Je to totalitná ideológia oficiálne uplatňovaná diktatúrou vedenou Adolfom Hitlerom v Nemecku v rokoch 1933-1945. Nacistická ideológia kombinuje koncepciu fašizmu a rasizmu (a antisemitizmu), vychádza tiež z krajného nacionalizmu a niektorých prvkov socializmu.

Nacizmus vznikol spojením koncepcie fašistického štátu a rasistických teórií o nadradenosti árijskej rasy a o pokroku cez konflikt medzi vyššou a nižšou rasou, riešený podrobením či likvidáciou nižšej rasy. Nacistická ideológia ďalej čerpá zo socializmu, antiboľševizmu (vyhovujúci vyšším vrstvám), nacionalizmu (umožňujúci získať podporu konzervatívnych síl) a antisemitizmu. Filozofická podstata nacizmu obsahuje prvky výrazného iracionalizmu, okultizmu a ezoterizmu.

Medzi najvýznamnejších nacistických teoretikov možno zaradiť Ernsta Hubera a Adolfa Hitlera. Počas svojho pobytu vo väzení roku 1924 napísal Hitler autobiografiu Mein Kampf, v ktorej definoval niektoré kľúčové vlastnosti nacistickej ideológie. Po roku 1933, ked sa dostal k moci Adolf Hitler a stal sa ríšskym kancelárom, urobili nacisti koniec nádejám socialistov a komunistov, že sa nacistická strana prikloní k socializmu. Rovnako tak boli zmarené šance na revolúciu vedenú robotníkmi. Namiesto toho nacistická strana plne podporila fašistickú koncepciu vytvorením absolútnej moci štátu a vodcu (führera), rasovú politiku a agresívnu zahraničnú politiku. Tá bola nakoniec príčinou druhej svetovej vojny.

Mnohí súčasní historici popierajú, že by nacistov podporovali veľkopodnikatelia, a tvrdia, že Hitler získaval finančné prostriedky z členských príspevkov. Stačí však odpovedať rečníckou otázkou: Ktorá vplyvnejšia politická strana dokázala vyvíjať bežnú činnosť iba z prostriedkov vybraných od členstva? Politika stojí veľa peňazí...

Neexistuje veľa taktík, ktorými sa dá vyhrať politický proces. Hitler zvolil v procese taktiku, keď sa z obžalovaného stáva žalobca. Tvrdil, že zločiny velezrady nespáchali nacisti, ale „novembroví zločinci“. Velenie nemeckej armády vytvorilo sebaospravedlňujúcu legendu o „rane do chrbta“ (Dolchstosslegende). Nemecko vraj po podpísaní brestlitovského mieru so sovietskym Ruskom mohlo vyhrať vojnu, pretože dovtedy vyhralo všetky vojny vedené na jednom fronte. Lenže nemeckí sociálni demokrati vyvolali v tyle „víťaznej“ armády revolúciu, ktorá bola vraj skutočnou príčinou porážky Nemecka. Netreba hádam na tomto mieste vysvetľovať skutočné príčiny nemeckej porážky...

Nacizmus bol po skončení druhej svetovej vojny postavený mimo zákon, hoci jeho ideológia stále prežíva, alebo je dokonca obnovovaná formou dnešného neonacizmu.


Eugenika, rasa a IQ

Činnosť vyvíjaná v neprospech "rasovo menejcenných" ľudí má svoje korene v nacistickej filozofii tvrdiacej, že politika je založená na biológii: Aby sme mali silný štát, je nevyhnutné mať silnú, čistú rasu! Nacisti chceli zabrániť "nespôsobilým" Nemcom v plodení detí a oslabovaní mocnej rasy.

Jeden z prvých zákonov, ktorý nacisti schválili po prevzatí moci v roku 1933, bol zákon, ktorý umožnil vynútenú sterilizáciu ľudí s mentálnymi alebo fyzickými poruchami. Bola založená špeciálna jednotka s veľkolepým názvom Združenie pre blahobyt a inštitucionálnu starostlivosť, alebo T4. V programe T4 ošetrovateľky, lekári a psychiatri uskutočňovali "milosrdné zabíjanie" 70 000 mužov, žien a detí po celom Nemecku. Nacisti stavali svoje rasové plány na takzvanej "vede" - eugenike, ktorá bola založená v 19. storočí britským psychológom Francisom Galtonom. Eugenici verili, že prísnym výberom jedincov, ktorým bude dovolené mať deti, je možné vytvoriť silnú rasu. Eugenici preto argumentovali, že spoločnosť by mala od plodenia detí odradiť tých svojich členov, ktorí sú "nespôsobilí" buď fyzicky, mentálne, alebo sociálne. V roku 1910 Winston Churchill ako minister vnútra skoncipoval návrh na sterilizáciu 100 000 "degenerovaných britských občanov". Ak by sme išli ďalej, zistili by sme, že nacisti zakladali centrá, kde presviedčali zdravé, rasovo čisté, árijské, mladé ženy, aby prispeli do budúcnosti rasy čo najväčším počtom detí. Ako vidieť, filozofia nacizmu nebola len rasistická a homofobická.

Eugenika a psychológia

Niekoľkí významní psychológovia, ako Jensen a Eysenck, začali tvrdiť, že čierni sú geneticky menej inteligentní ako bieli. Tieto teórie, ktoré boli odmietnuté väčšinou serióznych genetikov, prevzali fašistické skupiny. V deväťdesiatych rokoch sme zažili vzkriesenie eugenických ideí. Príčinou bola kniha The Bell Curve, napísaná dvoma americkými akademikmi, psychológom Richardom Herrnsteinom a sociológom Charlesom Murrayom. The Bell Curve, ktoré bolo vydané v roku 1994, je prepracovaním starých eugenických myšlienok a je koncipované tak, aby oslovilo moderné publikum.
The Bell Curve, verné svojej eugenickej tradícii, má silný rasový podtón. Herrnstein a Murray varujú, že v Spojených štátoch je početná takzvaná "spodina" s nízkym IQ. Samozrejme tvrdia, že čierni sú jednoznačne najviac zastúpení v tejto kriminálnej, násilnej, neinteligentnej "spodine". Herrnstein a Murray navrhujú, aby geneticky podriadeným osobám bolo zabránené plodiť deti.
Pravicový konzervatívny štvrťročník Right Now hovoril o The Bell Curve ako o "možno najdôležitejšej príručke, akú si kedy kúpite. Na konci deväťdesiatych rokov Chris Brand, docent Edinburghskej univerzity, napísal knihu nazvanú The 'G' Factor, v ktorej vyslovil názor, že niektoré etnické skupiny majú nižšie IQ ako bieli. Branda nakoniec prepustili z jeho miesta v Edinburghu po tom, ako vyhlásil, že pedofília je neškodná.

Britská národná strana (British National Party - BNP) bola v minulosti taktiež zástancom eugeniky. Napríklad na tému interrupcie vyhlásila: "Ak interrupcia znamená zabíjanie normálnych bielych detí - je to zlá vec". Tento výrok nehovorí však len o tom, že biele ženy by nemali mať právo na interrupciu, ale aj o tom, že tu existuje záujem, aby "nebiele" ženy vôbec nemali deti. Tony Lecomber trval na svojom presvedčení o nevyhnutnosti eugeniky na podporu bielej rasy.


Tvrdá realita po niekoľkých rokoch

Nacisti používali ľudské pozostatky na výrobu mydla. Nacisti používali počas druhej svetovej vojny v lekárskom ústave, nachádzajúcom sa v dnešnom Gdansku, ľudský tuk k výrobe mydla, vyhlásili dnes poľskí vyšetrovatelia vojnových zločinov, odvolávajúc sa na výsledky testov. Predstavitelia poľského Inštitútu pamäti národa opierajú svoje tvrdenie o výsledky laboratórnej analýzy kúsku mydla nájdeného v roku 1945 v lekárskom ústave v Gdansku, ktorý viedol nacistický nemecký profesor Rudolf Spanner. Laboratórna analýza ukázala, že jednou zo súčastí mydla bol ľudský tuk. V mydle našiel ľudské tkanivo profesor z varšavskej Poľnohospodárskej univerzity. Tento kúsok mydla bol použitý v povojnových norimberských procesoch, kde boli poprední nacistickí vodcovia obvinení zo zločinov proti ľudskosti. V tom čase však žalobcovia nedisponovali technológiou schopnou zistiť ľudské tkanivo v mydle. Ľudské pozostatky používané na výrobu mydla pochádzali údajne z koncentračných táborov v Kaliningrade, Bydgoszczi a Stutthofu vzdialených 30 kilometrov od Gdansku. Vyšetrovanie IPN ukázalo, že mydlo, pravdepodobne vyrobené profesorom Spannerom, bolo používané na čistenie operačných a pitevných miestností.