Hitler, syn rakúskeho colníka a podobne ako Mussolini veterán prvej svetovej vojny, sa nedostal k moci tak rýchlo ako jeho taliansky partner. Jeho prvý pokus o puč v Mníchove roku 1923 stroskotal a Hitler sa dostal do väzenia. Tam podpísal svoj programový spis Mein Kampf (Môj boj), v ktorom formuloval v hlavných bodoch nacistickú doktorínu. Tá sa rovnako ako fašizmus zakladala na výlučnom a výbojnom nacionalizme, ktorý mal združiť všetky namecky hovoriace národy do jedného pangermánskeho štátu, a na koncepcii totalitnej spoločnosti.

Táto doktorína bola založená na rasizme, hlásajúcom nadradenosť árijskej rasy, ktorá mala vnútiť svoj zákon nižším rasám, predovšetkým Židom. Kvôli ekonomickej kríze v tridsiatych rokoch, ktorá zasiahla nemecké hospodárstvo a spôsobila v Nemecku šesťmiliónovú nezamestnanosť dosiahla nacionálno-socialistiká (nacistická) strana pod vedením Adolfa Hitlera veľké volebné víťazstvo. V januári 1933 povolal kancelár Hindenburg Hitlera do vlády a poveril ho vedením. S plnou mocou, schválenou poslancami, a s použitím trezoru, šíreného nacionastickým oddielmi ako SA a SS vodca nacistického hnutia dokázal v priebehu necelých dvoch rokov nastoliť v Nemecku diktatúru.