Po franskej dynastii Karolovcov sa r.987 ujala vlády vo Francúzsku dynastia Kapetovcov.S cielom zjednotiť Francúzsko a vytvoriť z neho hrdú krajinu ju založil Hugo Kapet.

Kapet bola prezývka,ktorú Hugo získal podľa krátkeho plášťa,ktorý nosil ešte ako opát.Ako franský vojvoda bol pôvodne priamym poddaním posledného kráľa dynastie Karolovcov, ale r.987ho zvolili za francúzskeho kráľa.Jeho pozícia však nebola veľmi pevná -z Paríža vládol severnému Francúzsku,ale vojvodovia v Normandii,Burgundsku a Akvitánii mali takmer rovnakú moc.

Dynastia založená Hugom Kapetom zanikla r.1328.Tento stav nepriamo zapríčinil úpadok neskorších francúzskych kráľovských rodov Valois a Bourbon.

Kostol sv. Martina z Aiguilhe v Burgundsku je pôsobivá stavba.V tejto časti Francúzska vládli schopmí vojvodovia, s ktorých mocou nemohli kapetovskí králi súperiť.

Formovanie Francúzska
Kapetovci chceli vytvoriť z Francúzska jednotný,hrdý a prosperujúci štát.Vplyv Kapetovcov a francúzske národné cítenie vzrástli za vlády Ludovíta VI. Tučného (1108-1137),ktorý sa spojil s predstaviteľmi cirkvi proti Nemecku a Anglicku.Francúzska šľachta sa zaujímala skôr o vlastné blaho ako o rozkvet francúzskeho kráľovstva.Vzhľadom na sobáše medzi šľachtickými rodmi vznikala deľba a zlučovanie majetkov,čo vyvolávalo problémy.

Keď sa Hugo Kapet ujal vlády,Francúzsko bolo rozdrobené na feudálne panstvá a kráľovstvá.Jeho rozdrobenosť podporovali aj sobáše a meniace sa politické aliancie.Cieľom Kapetovcov bolo zjednotenie Fracúzska pod žezlom jedného panovníka.

Francúzi a Angličania
R.1152 sa kráľovná Eleonora Akvitánska rozviedla so svojím manželom Ludovítom VII.,ktorý sa zdržiavali na križiackych výpravách.Vydala sa za Henricha Plantageneta,budúceho anglického kráľa.Francúzsko tak stratilo rozsiahle územie,najmä Akvitániu.Rozdelenie Francúzska na dve časti viedlo ku konfliktu.R.1214 získalo Francúzsko niektoré územia späť a do r.1226 Ludovít VIII. upevnil jeho moc.V úsilí Ludovíta VIII. pokračoval Ludovít IX.,ktorý dobyl juh a potlačil niekoľko šľachtických povstaní.Napriek tomu v rukách šlachty spočívala veľká moc a Angličania to využili,pretože sa usilovali o nadvládu nad Francúzskom.Kapetovci dali Francúzsku národnosť a stabilitu,ale ich presadenie ešte nejaký čas trvalo.

Opátstvá a katedráli
V stredoveku existovali dvaja hlavní zamestnávatelia staviteľov:kráľ a cirkev.V 12. a 13. stor. bolo založených veľa kostolov,kláštorov a katedrál,a to nielen na cirkevný popud.Stavby povzbudzovali hospodárstvo symbolizovali veľkosť,stabilitu a bohatstvo.V Europe fungovala cirkev ako pán nad kráľom a cieľom panovníkov bolo získať si pápežovu náklonnosť.Nové kostoly boli znakom pokroku a properity a miestom,kde sa konali omše.Opátstvo Jumieges okolo r. 1040 nechali postaviť Kapetovci,aby vytvorili z Francúzska silnú krajinu a získali pre ňu podporu pápeža.Kapetovci znamenali pre Francúzsko bohatstvo a stabilitu.Dokazujú to aj veľkolepé katedrály,napr. v Chartres.Jej stavba sa začala asi r. 1195 a trvala 35 rokov.