Adolf Hitler životopis

Adlof Hitler
Narodil sa v rodine rakúskeho colného úradníka v roku 1889. Povodne chcel byť maliarom, ale na viedenskú umeleckú akadémiu ho neprijali. Roku 1925 uverejnil spis Mein Kampf (môj boj), v ktorom presadzoval svoju rasovú orientáciu, predstavy o vedúcej úlohe Germánov, ....atď.. Túto knihu napísal, keď sedel vo väzení za účasť na mníchovskom puči alebo prevrate v roku 1923. Autobiografické časti knihy sú melodramatickým opisom jeho osobného zápasu o vymanenie sa z vplyvu nepriaznivých okolností, ktoré mu do cesty postavil nežičlivý osud. Okrem toho je kniha plná nezáživných pasáží nabitých siahodlhými ohováračkami židov. Dva momenty v knihe si však zaslúžia sústredenú pozornosť. Prvou je Hitlerova analýza sily propagandy a techník na jej zefektívnenie. Je to hádam jediný intelektuálny prínos v jeho živote. Druhou je Hitlerovo rozhodnutie vydobyť pre árijskú rasu tzv. životný priestor, tak, že sa rozdelí ríša otrokov na východe. Znamenalo to, že po nemecky hovoriaci občania Rakúska a českých Sudet budú pohltení, a Poľsku a Rusku sa vnúti nacistická vláda.
Aj na Weimarskú republiku dopadla povojnová kríza a obrovská inflácia po prvej svetovej vojne. Časť nemeckých politikov za to vinila najmä štáty, ktoré vyhrali, najmä svojho suseda, Francúzsko. Keď táto povojnová kríza prešla, väčšina Európy dosiahla hospodársky rozmach. Nemecko vtedy dostalo veľkú dolárovú požičku od USA pre upevnenie ekonomiky a platenie reparácií. Platba reparácií sa upravila v prospech Nemecka, ich celková suma sa znížila a lehota sa predĺžila. Hospodársky rozmach a blahobyt však netrval dlho. Všetko sa začalo krachom na New Yorkskej burze. Vznikla nová vlna hospodárskej krízy a zasiahla všetky štáty a všetky odvetvia hospodárstva. Opäť ľuďom do života vstúpila bieda. Vtedy sa na nemeckej politickej scéne objavil Adolf Hitler. Tvrdil, že Nemecko vyvedie z krízy a že pozná riešenie všetkých problémov. Jeho strana sa volala Národno socialistická nemecká robotnícka strana (v Nemecku NSDAF). Po vzniku tejto krízy to bola len malá, bezvýznamná strana, ale onedlho si získala väčšinu kresiel v parlamente. Na základe toho sa v roku 1933 Hitler stal kancelárom – predsedom vlády. Postupoval podobne ako Lenin v Rusku, či Mussolini v Taliansku. Zakázal všetky politické strany, spolky, organizácie a kluby. Štátne orgány ako školstvo, vedu, kultúru a súdy podriadil svojej strane. Celý štát pokryl sieťou tajnej polície. Odporcov tohto režimu zatvárali do koncentračných táborov a väzení.

Toto bol sposob vládnutia spoločný pre všetkých diktátorov. Nemecká diktatúra mala však dve osobitosti. Vyhlásila rasové zákony. Podľa nich zostavila akýsi rebríček hodnotných a menej hodnotných ľudí. Seba t.j. nordickú rasu, ako sa sami nazývali postavili na vrchol tohto rebríčka. Nemecký národ, tzv. nadľudia musia podľa nich ostatných, napr. Slovanov, Rómov a Židov zničiť, alebo premeniť na moderných otrokov. Druhou osobitosťou bolo, že v Nemecku, ktoré prehralo vojnu musí plniť ťažké podmienky mierovej zmluvy, mala hospodárska kríza katastrofálne následky. Hitler otvorene vyhlasoval, že Nemecko sa musí pomstiť za porážku v prvej svetovej vojne a on urobí všetko pre to, aby si Nemci podmanili celý svet. Hitler a jeho prívrženci boli pevne rozhodnutí rozpútať novú vojnu. Chceli raz a navždy upevniť postavenie Nemecka a vyriešiť problémy tým, že si podrobia ostatné štáty. Hitler začal porušovať všetky dohody uzavreté po prvej sv. vojne. Začal zbrojiť, vyhlásil všeobecnú brannú povinnosť, presunul vojenské posádky do pohraničného pásme s Francúzskom a obsadil Porýnie. Veľká Británia a Francúzsko boli však stále ochotní s Hitlerom rokovať, len aby nedošlo k ďalšej vojne. V rámci tejto politiky ústupkov padlo za obeť Nemecku Rakúsko, a československé pohraničie. Až keď sa Hitlerovi podarilo rozbiť Československo a začal sa chystať na Poľsko sa západ spamätal a pokúsil sa Hitlerovu rozpínavosť zastaviť. V. Británia a Francúzsko zaručili vojenskú pomoc Poľsku, Rumunsku, Grécku a Turecku v prípade Hitlerovho útoku. Sovietsky zväz uzavrel s Hitlerom zmluvu o neútočení, ktorá mala tajný dodatok. Tam sa Hitler a Stalin dohodli, že si rozdelia štáty ležiace medzi nimi. Potom Hitler napadol Poľsko. Poľsko bolo o necelý mesiac porazené. Na jar roku 1940 Hitler začal ofenzívu smerom na západ. Odsadil Dánsko, Nórsko, Holandsko Belgicko a dokonca aj Francúzsko. Potom začal leteckú vojnu proti V. Británii. Ani za 9 mesiacov pravidelného bombardovanie sa mu však nepodarilo prelomiť britskú obranu. Koli tomu sa Hitler rozhodol obrátiť svoju pozornosť na východ ku svojmu spojencovi – Sovietskemu zväzu. V lete 1941 sa Hitlerovi podarilo poraziť Juhosláviu a Grécko. V roku 1941 si Hitler podmanil, alebo okupoval takmer všetky štáty Európy, to znamenalo, že tieto štáty sa musia riadiť záujmami Nemecka. V okupovaných častiach Európy boli všade prítomné vojenské oddiely ale aj jednotky obávanej Hitlerovej tajnej polície – gestapa.

Už pred útokom na Poľsko dal Hitler svojim generálom príkaz , aby vyvolávali v Poľsku čo najväčšiu hrozu a aby nikoho nešetrili. Hitler po obsadení Poľska začal systematicky vyvražďovať inteligenciu, aby sa z Poliakov stal nevedomý národ otrokov. Roku 1941 Hitler rozhodol, aby sa odvšadial deportovali Židia do koncentračných táborov. Väčšina z nich bola na území Poľska.
Po porážke Francúzska sa Hitler chystal vylodiť na britských ostrovoch. No úspešná britská defenzíva ho prinútila vzdať sa tohto plánu. Keď potom Hitler napadol ZSSR, Červená armáda najskor len bezhlavo ustupovala, pretože bola vycvičená najmä na obranu Potom sa im však podarilo odraziť Hitlerov útok na Moskvu. K celkovému obratu celej vojny došlo až pri bitke pri Stalingrade (Volograd) v januári 1943. Vojna sa odohrávala aj v Afrike, kde Anglicko bojovalo proti Taliansku, ktoré sa chcelo zmocniť britských kolónií. Keď Taliani začali prehrávať, Hitler im poslal tankovú armádu. Nakoniec Anglicko aj tak vyhralo. USA poskytovalo V. Británii a S. Zväzu obrovskú materiálnu podporu, ktorá stála veľa životov, lebo Hitlerove ponorky neraz úspešne torpédovali americké konvoje s vojnovými dodávkami.
Od 7. decembra 1941 po útokoch na americkú základňu Pearl Harbor Japonskom na havajských ostrovoch proti sebe stálo šesť veľmocí. Nemecko, Taliansko a Japonsko proti USA, Francúzsku a V. Británii. Veľká trojka : prezident USA, V. Británie a ZSSR sa dohodli, že ich úlohou je zničiť Hitlerovu veľmoc – Nemecko a prinútiť ho ku kapitulácii. Chystali sa protifašistiké odboje na okupovaných územiach, vznikli aj prvé partizánske skupiny. V Taliansku zvrhli Mussoliniho. V júni 1944 sa armády západných spojencov vylodili vo Francúzsku, Hitler sa ocitol v kliešťach. Na východe sa musel brániť postupujúcej Červenej armáde a na západ presunúť vojská do Francúzska. Bolo jasné, že Hitler prehrá. Preto sa skupina generálov, ktorí boli dovtedy poslušní Hitlerovi spojila s malou odbojovou skupinou a pokúsili sa na Hitlera spáchať atentát. Ten sa nepodaril a Hitler zostal pri moci kým spojenci nedobyli Berlín. 30. apríla spáchal v bunkri, kde sa skrýval samovraždu.

Adam Bert.