V 13. storočí Malú Áziu ovládli Turci. Postupne útočili a obsadzovali aj juhovýchodnú Európu - ohrozovali európsky obchod s Orientom. Napríklad Talianski obchodníci dovážali z Orientu korenie a iné luxusné výrobky. Ťažkosti v obchodovaní, ale aj túžba po bohatstve podnietili Európanov k hľadaniu nových ciest do týchto krajín po mori. Vďaka zdokonaleniu kompasu a zdokonaleniu stavby lodí (stavali sa bezpečnejšie plachetnice) mohli moreplavci podnikať dlhšie cesty a plávať ďalej od pobrežia.

Janovčan Krištof Kolumbus sa v službách Španielskeho kráľa vydal hľadať novú námornú cestu do Indie. Veril, že Zem je guľatá, a tak sa vydal na západ. 12. októbra 1492 pristál po dvojmesačnej plavbe pri Bahamských ostrovoch v Strednej Amerike. Keďže bol presvedčený že pristál v Indii, pomenoval domorodé obyvateľstvo Indiáni. Netušil, že objavil nový kontinent Ameriku, ktorá bola neskôr pomenovaná podľa cestovateľa Ameriga Vespuciho. Do Španielska priviezol bavlnu a zlato.

Portugalský moreplavec Vasco da Gama roku 1498 pristál v Indii cestou okolo Afriky.

Výprava ďalšieho Portugalca Fernaa Magalhaesa v rokoch 1519-1522 oboplávala zemeguľu.

Do Ameriky podnikali výpravy najmä Španieli (južná časť nového kontinentu). Obsadili ríše Aztékov a Inkov a urobili z nich závislé krajiny - kolónie. Portugalci mali zasa kolónie v Afrike, Indii a Tichom oceáne. Angličania, Francúzi a Holanďania získali kolónie až o sto rokov neskôr. Z kolónií sa dovážali drahé kovy, vzácne drevo, korenie, kakao, zemiaky, fazuľa, kukurica, tabak. Do kolónií sa dovážali zbrane a látky hlavne zo západnej Európy.

Objavné plavby mali veľký vplyv na hospodárstvo celej Európy. Množstvo zlata a striebra z kolónií spôsobilo pokles hodnoty peňazí a následný rast cien potravín a remeselníckych výrobkov. Zmeny najviac postihli chudobu v sterdoeurópskych mestách. Zemepisné objavy a rozšírenie námornej plavby presunuli jadro európskeho obchodu do západoeurópskych krajín. Preto tieto zmeny urýchlovali rozvoj najmä západoeurópskych krajín.