referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Sobota, 27. novembra 2021
Priemyselná revolúcia v Anglicku
Dátum pridania: 01.04.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Wiccinka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 352
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 13
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 21m 40s
Pomalé čítanie: 32m 30s
 
Zavádzaním mechanizácie výroby a rozvojom veľkých manufaktúr Veľká Británia ako jedna z prvých krajín v Európe vstúpila do tzv. priemyselnej revolúcie. Dostatok surovín z jej kolónií urýchľoval tento celospoločenský proces. Rovnako postupovala aj modernizácia poľnohospodárskej výroby, spôsobujúca konečne príliv pracovnej sily do britských priemyselných centier. Veľká Británia sa zmocnila vedúcej úlohy medzi industrializovanými krajinami.Po strate 13 amerických kolónií v dôsledku vyhlásenia ich nezávislosti a vzniku USA roku 1789 a revolúcii vo Francúzsku toho istého roku začala sa organizovanosť a emancipácia robotníckych vrstiev v britskej spoločnosti. Vznikli prvé robotnícke organizácie, ich existencia bola však hneď nato ilegalizovaná.

Svet, v ktorom dnes žijeme, s továrňami a obrovskými mestami, sa zrodil pred menej ako 300 rokmi vo Veľkej Británie a neskôr sa rozšíril do ostatnej Európy a do Spojených štátov. Veľké zmeny, ktoré navždy pozmenili život ľudí a metódy práce, možno datovať asi od roku 1760.Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala už v 18. Storočí vo Veľkej Británii, umožnila práve tejto krajine stať sa počas panovania kráľovnej Viktórie (1837 - 1901) „dielňou sveta“. Vďaka svojej polohe, rozsahu kolónií, prírodnému bohatstvu a politickému systému ovládla Veľká Británia takmer na pol storočia svetový obchod s priemyselnými výrobkami a stala sa najbohatšou európskou krajinou. Toto obdobie anglických dejín sa po kráľovnej Viktórii nazýva viktoriánskym obdobím.Rozvoj priemyslu začiatkom 19. storočia spôsobil vo Veľkej Británii veľké zmeny. Začali sa prejavovať už v 16. a 17. storočí, kedy si bohatí obchodníci najímali robotníkov na domácu výrobu látok. Prvé stroje umožňujúce hromadnú výrobu textilných látok boli vyrobené v polovici 18. storočia. Obchodníci preto investovali peniaze do tovární, nakupovali nové stroje a najímali robotníkov. V tomto období bolo založených veľa baní a železiarní, v ktorých sa spracúvali nerastné suroviny určené na výrobu strojov. Postupne sa aj v iných priemyselných odvetviach začali zavádzať stroje. Hromadne vyrobený tovar sa predával veľmi lacno doma i v zahraničí. Tieto zmeny spôsobili, že sa celé rodiny sťahovali z vidieka do miest za vidinou pracovných príležitostí. Žili v malých, terasovite postavených domčekoch, ktoré vyrástli hlavne v okolí tovární a baní. Muži, ženy a deti pracovali 6 dní do týždňa denne 12 hodín. Na jednej strane boli platy robotníkov veľmi nízke, na druhej strane sa z majiteľov tovární stali veľkí boháči. Nevyhnutnosť zabezpečiť dopravu tovaru a pracovných síl medzi jednotlivými mestami viedla k rozvoju železníc.

V ostatných európskych štátoch bola priemyselná revolúcia zavŕšená v priebehu 2. polovici 19. storočia. Novým javom bolo spojenie vedy a techniky v mnohých odvetviach ľudskej činnosti. Obrovský dopyt po železe v strojárstve, stavebníctve a doprave spôsobil veľké zmeny v hutníctve a v chémii. Objavy anglického technika Henryho Bessemera a hutníka Sydney Thomasa umožnili výrobu kvalitnej ocele, ktorá sa stala najžiadanejším materiálov 19. storočia. Objavy v chémii umožnili rozvoj textilnej výroby, výroby farbív a nových syntetických materiálov (celuloid, umelé hnojivá, pneumatiky, petrolej, výbušniny). Nové obrábacie stroje (sústruhy, frézy, vŕtačky) a kováčske náradie (parný buchar, hydraulický lis) urýchlili vývoj strojného inžinierstva a štandardizácia zvýšila použiteľnosť jeho výrobkov. Stroje určovali vyspelosť priemyselnej výroby. V stavebníctve sa presadili nové materiáli – liatina, oceľ a sklo. Objav železobetónu umožnil nebývalý rozvoj dopravy, lebo sa využíval pri stavbe železničných a cestných mostov – viaduktov a tunelov. Železničná sieť bola v Európe do konca 19. storočia dobudovaná takmer do dnešnej podoby. Cestná sieť sa začala rozširovať a skvalitňovať asfaltovaním a dláždením.

V 2. polovici 19. storočia sa stali hospodársky a tým aj politicky silné štáty, ktoré mali rozvinutý priemysel a kolónie. Roku 1870 produkovala Veľká Británia 32% svetovej priemyselnej produkcie, USA 23%, Nemecko 13% a Francúzsko 10%. Veľká Británia bola aj najväčšou koloniálnou mocnosťou. Rozsiahle územia obsadilo Rusko, Francúzsko a staré koloniálne mocnosti ako Španielsko, Portugalsko a Holandsko.

Jednoduché stroje a mechanizmy existovali už skôr, ale až priemyselná revolúcia znamenala nahradenie ručnej výroby výrobou strojovou. Stroj premenil manufaktúru na modernú továreň. Priemyselná revolúcia otvorila dokorán bránu kapitalistickému rozvoju.

Kolískou priemyselnej revolúcie bolo Anglicko, kde v polovici 18. storočia boli najvhodnejšie podmienky pre rozvoj strojovej továrenskej výroby. Priemyselnú revolúciu v Anglicku vyvolal celý rad faktorov: rozšírenie koloniálneho panstva, zvýšenie zahraničného obchodu, veľmocenské postavenie Veľkej Británie, rast počtu obyvateľstva v Európe v 18. storočí a z toho vyplývajúci veľký dopyt po textilných výrobkoch. Preto sa v Anglicku už od začiatku 18. storočia zvýšeným tempom rozširovala tradičná výroba textilu.

Anglická buržoázia si vydobyla svoje miesto a získala podiel na politickej moci. Spolu s hromadením kapitálu to viedlo k postupnému presadzovaniu kapitalizmu. Kapitalistické prvky sa presadili v poľnohospodárstve. Roľníci boli zbavení pôdy, hovorí sa o tzv. ohradzovaní. Vznikala lacná pracovná sila, rástlo bohatstvo pomerne malého počtu osôb. Nahromadené finančné prostriedky často investovali do novo zakladaných tovární.

Anglicko patrilo medzi kraje s najrýchlejším rozvojom manufaktúr. Rozvoj produkcie si vyžadoval kvalifikovaných pracovníkov. Na rýchlejšiu výrobu plátna ale aj iných výrobkov, ľudia vynašli vodou a neskôr parou poháňané stroje. Na ich obsluhu bol potrebný veľký počet robotníkov a preto sa ľudia začali sťahovať za prácou do priemyselných miest, do blízkosti tovární. V mestách bolo viac možností ako sa zamestnať a tiež vyššie mzdy. Nové priemyselné mestá sa budovali veľmi rýchlo. Najvýznamnejšie priemyselné centrá boli v oblasti, kde bol dostatok uhlia a železnej rudy.

Prvým produktom, ktorý bol celý vyrobený na stroji bola bavlna. K rozvoju Anglicka prispela jej výhodná zemepisná poloha. Ložiská uhlia a rúd boli bohaté a položené blízko seba, bola rozvinutá námorná doprava. Obyvatelia pochopili že výrobok bude tým lacnejší, čím menej práce a času bude potrebné na jeho zhotovenie. To bolo príčinou rýchleho zavádzania vynálezov do praxe. Parný stroj: Parný stroj je tepelný piestový motor meniaci tepelnú a tlakovú energiu vodnej pary na mechanickú prácu. Dnes ho väčšinou nahradili parné turbíny.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: , , ,
Podobné referáty
Priemyselná revolúcia v Anglicku SOŠ 2.9292 741 slov
Priemyselná revolúcia v Anglicku SOŠ 2.9522 384 slov
Priemyselná revolúcia v Anglicku 2.9720 354 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.