50.roky

Taliansko
Dva smery: folkloristický - hlavne komédie
                  sociálno-kritický - zachováva tradíciu neorealizmu

Folkloristický - Castelini, Comencini, Monicelli
Sociálno-kritický - Vittorio De Sica „Umberto D" -

Frederico Fellini - využíva prvky neorealizmu. „Biely šejk", „Cesta"
Luchino Visconti - kritické rozprávanie

Amerika

John Huston - „Biela Veľryba", „Mstangi","Skrytá vášeň"

Kazan Elia - „Električka do stanice túžba" - adaptácia hry T. Wiliamsa, „Na východ od raja" - prepis Steinbeckovho románu v hl. Úlohe s J. Deanom.
Billy Wilder - „Poistka smrti", „Slamený vdovec", „ Niekto to rád horúce"
Stanley Kubrick- Spartakus, Doktor Divnoláska, Mechanický pomaranč, 2001:Vesmírna odysea, Eyes Wide Shut. 

Francúzsko

Francúzska nová vlna - nepísaným heslom bola autonómia autora.

2 pramene pre obrodu francúzskeho filmu: kritici a redaktori filmových časopisov, a režiséri krátkych filmov.

Truffaul žiadal autorský film, možnosť slobody tvorivej individuality autora. Je treba filmovať na skutočných uliciach, v skutočných domoch, treba natáčať pred ozajstnými múrmi príbehy konzistentnejšie.

Prvé hrané filmy"

Francois Truffaut - Nikto ma nemá rád
Alain Resnais - Hirošima moja láska

Jean-Luc Godard - Na konci s dychom

F. Truffaut - jeho filmový jazyk je pestrý, od poetickej atmosféry, cez komédiu, burlesku až k sociologickej ankete. Charakteristická je autobiografickosť a autentickosť detailov a scén.

„Jules a Jim" - román čistej lásky v trojici. 

Jean-Luc Godard - Na konci s dychom-zobrazenie agresivity bez zábran, túžby po slobode, totálnej nezodpovednosti. Zavrhnutie všetkých uznávaných pravidiel, hlavne vo filmovom strihu.

„Žena je žena", „Bláznivý Petríček"  osobitá filmová koláž, ktorá na diváka útočí obrazovými a zvukovými podnetmi. 

Alain Resnais - netvorí autorské filmy, námetmi sú mu antiromány. Hirošima moja láska, Vlani v Marienbade-v chodbách barokového paláca, podobných labyrintu sa streváva muž a žena.