Pravek a exotické kultúry
Priamymi dokladmi najstaršej hudby sú nástroje.
Paleolit: údery kameňov, kostí, driev, chrastítka
kostená píšťala, ulita, zvierací roh
priečna flauta
Neolit: hlinený bubon, hlinený zvonček
Doba bronzová: puklice, zvony, kovové trúbky, rohy, harfy, lýry, citary, lutny - strunové
Spev: nie sú doklady o speve
Spev, hudba, tanec - tesne spojené - kúzlo mágia. Chceli pôsobiť na neznáme tajomné sily, zaplašiť démonov, obrátiť nešťastie, získať zdar na love, podmaniť prírodu.
Starý orient
Východné národy - chýbajú zápisy skladieb.
Egypt: 4. stor. pred Kr. spev a hudba súvisia s mágiou a bohoslužbou, s leskom dvora
Babylónia: 3. stor. pred Kr. ako v Egypte
Židia: nie sú notové pamiatky, vieme len z biblie
Bohoslužobný spev
Žalmy : bohatá zbierka - Dve zborové skupiny antifonické
Sólista a zbor responzoriálne
Antifona predspev alebo na konci
V chrámoch aj hudba nástrojová samostatne alebo ako doprovod k spevu
Nástroje: šofar - výhradne bohoslužobný - zahnutý roh
Chasosrah - vojenský rovná drevená trúbka
Kinnor - strunový
Nebel - obdoba gréckej lýry (kithary)
Grécko Hudobný národ, život preniknutý hudbou.
Boh Apollon vynašiel hudbu. Je ochranca najvyšších duchovných tvorivých princípov.
Dionýz je zosobnením naturalisticky živelnej hudby.
Boh Pan je stelesnením ľudovej hudby.
Musiké od Apollónových družiek múz.
Skladieb sa zachovalo málo.
Nástroje.
Kithara a lýra- strunové nástroje brnkacie
Aulos - dvojplátkový šajmaj predchodca hoboja. Mal hmatove dierky
Harfa - v domácnosti a k tancu
Flauta a panova flauta
Organ - vzdušný prúd sa reguloval vodným tlakom (vodný organ)
Ľudove piesne boli od pradávna - radostné, žalostné, milostné, svadobné, pracovné, uspávanky
Aoidovia spievali na chválu bohov a grékov.
Spevom sa prednášali aj veľké epické básne hrdinské - 9. stor pred Kr. Ilias a odysea.
Kitharodia a aulodia spev doprevádzaný hrou na kitharu alebo aulos.
Kitharistika a auletika len samostatné nástroje.
Sakadova skladba znázorňuje boj Apollóna s drakom Pythonom.
Orchestrika s hudbou spojené vyššie umenie tanečné.
Lesbická škola na čele s Alkaiom a poetkou Sapfó 6. stor. pred Kr. prispela k rozvoju spevnej melodiky, zborovej lyriky, ktorú založil v 7. stor. Thaletas krétsky, vyvrcholil Pindaros z Téb.
Hymnický zbor Dithyrambos na počesť boha Dionýza pripravil vznik gréckej drámy.
Dráma - najväčšia umelecká tvorba. Dráma bola všeumeleckým dielom s prevahou básnického slova. Striedali sa tu časti hovorené, spievané a melodramaticky sprevádzané, sólové, zborové, čisto inštrumentálne a tanečné. Najviac hudby bolo v Euripidových drámach.
Komédia Aristofanes - hudobná zložka dôležitá.
Neskôr poklesol význam hudby v tragédii a v komédii nadobudol celkom ľahký ráz. Od 4. stor pred Kr. menil sa s všeobecným duchovným životom prenikavo aj stav gréckej hudby. Dithyrambos prešiel do široko založenej kantáty pre sólo a spev.
Hellenizmus - nové obdobie vzdelanosti. Ako súčasť hellenistickej kultúry prešla grécka hudba do
Ríma a zatlačila staršiu domácu hudbu.
Hudba ako zložka dramatických útvarov mala miesto hlavne v druhoch ľahko zábavných, komických a v satirických vložkách - pantomíme- ktorá plnila úlohu dnešného baletu.
Pestoval sa zborový spev v mohutných telesách, nástrojová hudba s bohato obsadenými súbormi, spevácki sólisti a diletantizmus v kitharódii.
Kresťanský spev liturgickýKresťanstvo - mocná jednotiaca ideologická sila. Vplyv v hudbe.
Spev - podstatná zložka spoločných pobožností od čias apoštolských
200n.l. skladba hymnov v anglickom slohu
300n. l. notový hymnus časť zachovaná v papyrusoch, nejde o liturgický spev.
Liturgický spev - slávnostné čítanie, prednes žánrov, hospodárne melodické typy, bohato kolorované - prejav najvyššieho náboženského zanietenia.
Rozdiel východu a západu. Východný obrad Grécko byzanský mal vplyv aj na západe.
Gregor Veľký - pápež (590 - 604) zakladateľ liturgického spevu, ktorý žije v rímsko katolíckej cirkvi dodnes. Vykonal celkovú úpravu obradov, zozbieral, čiastočne skrátil a revidoval všetky používané bohoslužobné spevy - vznikol liturgický spevník Antifonár Gregorov.
Gregoriánsky spev podľa Gregora, je to všetok liturgický spev v rímsko katolíckej cirkvi, všetky útvary.
Cantus Planus (doslova rovný) je iné pomenovanie. Spev, ktorý sa nepohybuje v tónoch drobných, dobovo odmeraných. Chorál svojou povahou a slohovými prostriedkami zodpovedá náboženskému ovzdušiu, ktorého je výrazom. Uplatňuje sa v celej bohoslužbe - pri omšiach, v kánonických hodinkách to len osoby duchovné, kňazi a rehoľníci. Omšové časti spieva zbor
- ordinarium - stále
- proprium - premenlivé
Ordinárium - Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Agnus Dei
Proprium - liturgicky podstatná časť omše
Najskôr sa chorálny spev udržal len tradíciou, neskôr sa zapisoval do spevníkov. Texty chorálu sú písané bohoslužobnou rečou latinskou.
Melodika - zafarbená starobylým tónovým rázom, výraz silný a vznešený v ideálnom súlade s obsahom a praktickou funkciou chorálu.
Chorál sa udržal v celej Európe vďaka posvätnosti tradície a cirkevnej autorite udržal si zásadnú jednotu. Stal sa jednotiacim prvkom západo európskej hudby.
Prvé storočia sa chorál šíril prevážne ústnou tradíciou. Neskôr vznikla potreba autentických melódií. Hľadal sa notačný spôsob, ktorý by zodpovedal štýlovej povahe tradovaných nápevov,bol by názorný a jednoduchý.
Notácia neumatická - od 9. stor.
Základné neumy - virga - tón relatívne vyšší
virga jacens - tón relatívne nižší
Ich spojením vznikali ligatúry. Jednotlivé znaky sa nadpisovali nad príslušné slabiky textu a naznačovali len smer melodickej línie, nerozlišovali ani intervali ani rytmické hodnoty. 1.pol. 11.stor. - notová osnova, do nej boli zasadené neumatické znaky.
3 základné typy Noty choralis -nota romana (románske krajiny, Francúzsko)- gotica (Nemecko) - rhombica ( v Čechách).
Svetský spevĽudové piesne - obraz duchovného života ľudu. Duchovenstvo sa ju snažilo vyhladiť, lebo sa v nich ozývali hlasy starých náboženských predstáv a obyčajov.
Umelá svetská tvorba - od pol. 7. stor., neskôr na dvoroch
Zhudobnili sa rímski básnici, ospevujú sa historické udalosti ( nárek nad smrťou Karola Veľkého), vznikli spevy oslavné, milostné.
Okolo roku 1230 vznikla tzv. Carmina Burana - zborník s latinskými spevmi mravoučnými, politickými, milostnými, tanečnými, pijanskými.
Rytierstvo - venovali sa básnictvu a hudbe.
Jongleuri - šašo - vstupovali do rytierskych služieb, básne s nástrojovým doprovodom
Južné Francúzsko - trubadúri - lyrické námety
Severné Francúzsko - truvéri - aj epické témy.
Nemecko - minnesingri (minne - láska) lyrika aj epika.
Lyrika: ospevuje stavovské ideály a cnosti - lásku, dvornosť, vernosť, statočnosť, priateľstvo, pobožnosť
- milostné piesne - chansony
- tanečné - balady
- smútočné - plankty
- mravoučné, politické, križiacke
- pastierske - pastourelle
- večerné - serenade
Epika - domáce historické námety, staroveké, povesti - prvky mýtické,fantastické, legendárne. Melodika je spevná, svieža, odlišná od chorálu
Hudobné nástroje:
Založené základy hudby inštrumentálnej
V 8. stor. Sa v Anglicku objavuje trojuholníková harfa, sláčikové nástroje sa objavujú koncom 1. tisícročia
Dychové nástroje - zobcová flauta, priečna flauta, tuba
Bicie - bubon, kastanety, tamburína, tympány, zvonkové hry, triangel.
Vznik viachlasuVyspelý viachlas sa vyznačuje sústavnosťou a zložitosťou hudobných predstáv a myšlienok. K prvku lineárnomu môže pristúpiť vertikálny útvar akordický, harmónia ako druhý štrukturálny činiteľ
rovnakej dôležitosti. Prvá stručná správa o západnom viachlase pochádza zo 7. stor. Guido z Arezza dovoľuje rozmanitejšie intervaly a protipohyb skrížením hlasov.
Už v 10. a 11. storočí sa objavujú notované viachlasy z Anglicka, neskôr z Fr., Šp. Katalánska.
BarokBežná bola v 16. storočí účasť spevu a hudby na divadelných predstaveniach. Boli to často spievané, prípadne tanečné vložky do slávnostných hier. Francúzsko si 2. pol 16. stor. Vytvorilo typ tzv.
Dvorných baletov. - Ballets de cour. V jeho najslávnejšom prejave Kráľovninom balete dospelo k spojeniu hovoreného slova, sólového a zborového spevu a tanca v jednom dejovom páse.
Claudio Monteverdi - Hudba sa stala schopnou vyjadriť rozmanitú stupnicu afektov a rozvinúť architektonickú veľkoleposť s akou sa stretávame majstrov výtvarného baroka. Vzbudil rozruch svojimi novotami, hlavne harmonickými novotami svojich madrigalov.
1607 - PRVÁ OPERA: Orfeo!!!!!1608 - Ariadna
Usiloval sa dosiahnuť vnútornú jednotu medzi hudbou a zhudobneným afektom vyjadreným v texte.
1642
- Korunovácia Poppei.Inštrumentálna zložka sa výrazne podiela na doprovode vokálnych častí, sólových spevov a zborov, aj ako samostatná časť v medzihrách. Orchester je bohato a rozmanito obsadený.
V prvých desaťročiach 17. stor mizol madrigal. Z lyrických monódií vyrástla komorná kantáta, spevná skladba s niekoľkými kontrastujúcimi časťami s doprovodom generálneho basu.
Od konca 16. stor vzniká v Ríme
oratórium. Okolo roku 1640 je už oratórium veľkou formou vokálno - inštrumentálno na námety biblické alebo náboženské, tiež alegorické, komponovanou celkom na spôsob opery. Líši sa od nej značným podielom lyriky a mimojaviskovým určením.
Francúzsko - pestovalo svoje komorné formy vokálne, v dramatickom odbore zostávalo verné Balletes de cour.
1645 - začali v Paríži uvádzať operu rímskeho a benátskeho smeru. Obdiv budila nádherná výprava a scénické divy. Vznikali domáce skladateľcké pokusy.
1671 - zahájila svoju činnosť Káľovská hudobná akadémia.
Jean Baptiste de Lully - stal sa skladeteľom
francúzskeho operného typu. Skladal hrdinské opery. Dôležitosť nadobúda francúzska
overtúra (predohra)
Nemecko - strediskom talianskej opery sa stal viedenský dvor, kde hrali Tal. operu už v roku 1626 a v Salzburgu už v roku 1618. Súčasťou dvorných slávností sa stalo aj oratórium. V neskoršej dobe, keď sa divadlá pre cirkevný zákaz nesmeli hrať, nahradilo oratórium operu.
Anglicko - Henry Purcell - 4 z jeho dramatických prác majú formu blízku opere. Skutočnou operou a zároveň PRVOU ANGLICKOU je
Dido a Aeneas. Ďalšie jeho dielo je Oda na sv. Ceciliu.
George Friedrich Handel - Klavírna hra, oratória, kantáty a komická opera mu vyniesli uznanie.
Koncert - je typickou formou baroka.
1680 - objavili sa orchestrálne sonáty o viacerých častiach, kde stoje proti sebe sólová a zborová skupina nástrojov. Tento druha sa neskôr nazýva concero grosso - veľký koncert.
Antonio Vivaldi - najvplyvnejší majster tal. konceru a jeho formy. Uplatnil formu: allegro-andante-allegro. Písal aj sólové koncerty pre husle, violoncello, flautu, fagot. 4 ročné obdobia.
J.S.Bach - virtuóz na organe, aj skladal pre organ. Tvoril fúgy.Tvoril kantáty a oratória: Vianočné oratórium, Pašie Jánové, Pašie Matúšove. Omša h moll pre sólo, orchester, zbor a organ.
Svetské vokálne skladby - slávnostné, gratulačné, príležitostné kantáty.
Mal melodickú vynaliezavosť a schopnosť vytvárať v jeho dobe nové a dodnes obdivuhodné harmonické spojenia hlasov. Je jedným z najmohutnejších zjavov v celých dejinách hudby.
KlasicizmusVo všetkých krajinách Európy v 18. stor. Bol sprevádzaný
zmenou foriem hudobného života. Celková tendencia smerovala k ich
zosvetšteniu k zdemokratizovaniu. Ťažisko sa prenášalo z chrámu do
opery, z kláštorných a zámockých priestorov do
koncertných siení. Vzťah umelec - spoločnosť nadobudol
kapitalistickú podobu.
Umelec bol voľný, nezávislý, nevystupoval v rámci povinností poddaného. Zmena foriem hudobného života, mala dôsledky pre samotný vývoj hudby. Skladateľ prestal komponovať pre určitý účel. Začínal
komponovať pre hudbu samu, len pre počutie. Jej hlavná funkcia sa stáva
funkcia estetická. 18. storočie počúvalo a komponovalo aditívne, priraďovaním taktov, melodických úrivkov, ktoré svojou štruktúrou nekorešpondovali s predchádzajúcimi. Klasicizmus vytvára
aktívne syntetické vnímanie hudby, hudobný prúd je sledom pravidelne členených, symetrických celkov, ktoré sú podriadené ešte celkom vyšším. Požiadavkou pre túto stavbu je vzťah symetrie, pravidelných proporcií. Je daný princíp periodicity.
Téma - sa stáva základom hudobného prúdu. Postupne sa vyhraňuje jej ráz. Je to perióda stavaná z motívov, vnútorne kontrastná, zrelelne ukončená a vymedzená. Pre barokovú tému platilo: nepravidelná stavba, zdôraznený začiatok témy, ale zostáva neuzavretá. Baroková téma prechádzala celou skjadbou takmer bez zmien, klasická musí byž schopná tematickej a motivickej práce, musí byť vhodná k obmenám, rozvíjaniu, sracovaniu, obohacovaniu a variáciam.
Téme dodá potrebné vnútorné napätie kontrast a to vo vnútri samotnej témy a medzi dvoma alebo viacerými témami. Na kontraste je vybudovaný najzložitejší formový útvar, ktorý v dobe klasicizmu vzniká : sonátová forma. Hudba teraz dokáže napodobiť dej. Bolo to dôležité pre opernú tvorbu.. Tento typ hudby vyžaduje dirigenta.
Klasicizmus je dobou veľkého rozmachu inštrumentálnych foriem. Okolo roku 1750 mal v slohových premenách veľký podiel inštrumentálny koncert. Do predia vstupuje sólový koncert.
V opere priniesol vzostup meštiactva nové spevotvorné formy, ktoré sa obracali k dennému životu širokých vrstiev. Zo žartovných spevných výjavov vznikla v Neapole tzv. Opera buffa.
Francúzsko - v 2. pol 18. storočia sa vyvinula tzv. Opera comique - čerpala zo šansónu.
Nemecko - singspiel - vyšla z pradávnych improvizovaných hier potulných komediantov.
Christoph Willibald Gluck - opery, jeho hudba podporuje báseň, aby umocňovala výraz citov.
Franz Joseph Haydn - Sláčikový koncert - urobil z neho klasický útvar komornej hudby. Mal rozhodujúcu zásluhu na prekonaní dedičstva baroka a jeho kompozičných techník.
Téma musí byť hudobne natoľko významná, aby bola chápaná ako téma hlavná a musí byť vytvorená z niekoľkých kontrastných motívov. V priebehu vety potom skladateľ s touto témou a jej motívmi pracuje podľa určitého kompozičného zámeru.
Symfónie, kvartetá, oratória.
Mozart -
Symfónia - 1764 - 1. symfónia - vplyv Bacha a Haydna.
Skoro Haydna prekoná spevnosťou tematiky a ich pôsobivejšími kontrastmi, harmóniou, jemnejším zvukom a oduševnenjším výrazom.
Vrcholom sú 4 symfónie posledných rokov: D dur vážna 1786, 1778 - g mol - bolestná, tragická, Es dur - dúšiaca šťastnou pohodou, C dur - plná nádhery a vznešenosti.
Koncertná skladba - hlavne sólové koncerty s klavírom.
Sláčikové kvartetá,
Dramatická tvorba - singspiel, buffa, balet.
Figarova svadba 1785
Don Giovanni 1787 - vrcholné dielo
Čarovná flauta 1791
Requiem - nedokončil.
Beethoven -
3 obdobia:
1. asi do roku 1780 - nadväzuje na Haydna, Mozarta. Prevláda klasická schéma, jasná faktúra, kladné náladové oblasti, mužne silný výraz
2. končí rokom 1817 - vyhraňuje sa jeho sloh k úplnej individualite.
3. záverečné obdobie, uzatvára sa svetu a ľuďom, ale tým viac túži stelesniť svoj ideál krásy.
Jeho melodika je spevná, ale predovšetkým výrazna a hutná. V neskoršom období povýšená až k posvätnosti. Rytmika je plná sly a vzruchu.
Veľmi podstatné sú zásahy do foriem. Beethoven rozširuje formu sonátovú. V cyklickej sonáte mení počet jednotlivch častí a ich vzájomný pomer.
V popredí jeho tvorby sú sonáty, komorné formy - sláčikové kvartety.
Symfónie - vyvrcholilo v nich umenie tematickej práce a úžasne rozšíril a obohatil túto formu.
Balet: Stvorenie Prométhea, opera: Fidelio.
Beethovenom vrcholí veľkolepá etapa hudobného klasicizmu a zároveň sa otvára obdobie nové. Jeho dielo je syntézou aj revolučným krokom vpred.
RomantizmusNa konci 18. stor. sa romantizmus stáva životným a umeleckým heslom a to v súvislosti so spoločenským vývojom, daným nástupom meštianskej triedy a kapitalizmu.
Hudba je podľa romantikov umením, ktoré zo všetkých umeleckých druhov najlepšie vystihuje romantické nazeranie na svet: subjektívnosť výrazu, podriadenie formálnych hľadísk stránke obsahovej a výrazovej, príklon k fantazijným látkam a stavom, obdiv pre prírodu zvýšený zmysel pre jej atmosféru a úsilie o hlbokú emocionálnu účinnosť - základné znaky romantickej hudby.
Charakteristickým rysom je snaha o čo najpriliehavejší výraz vzrušenej emocionálnej výpovede, ktorá vedie k početným zmenám vo všetkých zložkách hudobnej reči, k uvoľneniu zdedených foriem.
V harmónii vystupuje chromatika a modulačná pohyblivosť. Farebný zreteľ vedie aj k novej inštrumentácii, ktorá začína dôsledne využívať individuálne možnosti jednotlivých nástrojov. Na romantickú hudobnú reč pôsobilo uplatnenie prvkov ľudovej hudby a k nim pristupujú aj vplyvy exotické.
V hrierarchii hudobných druhov kládla rom. hudba najvyššie hudbu inštrumentálnu. Ale aj sólová alebo zborová pieseň v ktorých básnické slovo napomáha výrazovému usmerneniu a konkrétnosti námetov a nálad. Vplyv romantizmu sa javí aj na výbere námetov - rozprávky, dobrodružné, exotické oblasti, národné mýty.
Ranná fáza romant. - Schubert, Weber, Mendelson, Schumann, Chopin - v tomto období sa romantizmus vyjadroval najmä menšími formami vokálnymi a klavírom.
Novoromantizmus - Berlioz, Liszt, Wagner.
Hlavnými formami sa stali programové symfónie, symfonická báseň a hudobná dráma. Koniec 19. stor. je zhruba koncom romantizmu, ktorý pripravil a otvoril nástup hudobnej moderny.
Carl Maria Weber - zakladateľ nemeckej romantickej opery.
Robert Schumann - najväčší hudobný básnik, bohatá fantázia, vzlet, odušvnená výraznosť.
Schubert - pieseň - 600 piesní z toho 80 na Goetheho básne.
Chopin - tanec - stal sa pre neho podstatným inšpiračným zdrojom.
- prelúdia - najpočetnejšia skupina jeho poetických skladieb.
- klavírne skladby sorchestrom.
Talianska a francúzska opera
Buffa - tiahla k fraškovitosti, opera seria - romantické látky, z ľudového života.
Rossini - 1. pol 19. stor. majster opery.
Fr. opere dominovali hlavne opery comique - romantizmus sa prejavuje hl. výberom látky, hudobným výrazom.
Giuseppe Verdi - vrcholným zjavom románskej romantickej opery. 27 opier - Rigoletto, Trubadúr, Traviata, Aida.
Hector Berlioz - francúz.
Fantastická symfónia - prvá programová symfónia - podrobe sleduje mimohudobný námet. Založil modernú programovú hudbu.
Predlohy, vokálne skladby - Requiem, oratórium Detstvo Ježišovo.
Franz Liszt - 12 klavírnych etúd - sú najvyššej výkonnosti. Spolu s Chopinom znamenal vrchol romantického klavírneho slohu.
Najpočetnejšie jeho skladby sú poetické, balady, legendy, rapsódie, organové skladby, symfónie, ale hlavne symfonické básne - najcennejšie, oratória - Omša ostrihomská, Uhorská korunovačná.
Wagner - uskutočňoval romantickú túžbu po syntetickom spojení hudby s básnictvom a výtvarným umení.
Opera - Bludný holanďan, tetralógia Prsteň Nibelungov, Tristan a Izolda.
Hudobná dráma - je novoromantickou syntézou všetkých umení, slovesného, hudobného, pohybového, výtvarného. Všetky majú rozvinúť svoje prostriedky, výsledkom ich spojenia má byť nový jednotný tvorčí čin. Gesamtkunstwerk.
Hudba 20. storočiaModerná hudba je tvorená na to, aby sa jej človek - vnímateľ sám stal objaviteľom. Radikálne sa tak mení tvár hudobnej tvorby v porovnaní s epochami predchádzjúcimi.
Emocionálny svet človeka sa stáva objektom tvorby. To ukazujú už
na rozhraní storočí predchodcovia moderných smerov Gustav Mahler, Richard Strauss, Claude Debussy, Leoš Janáček.Štiepenie na smery:
- impresionisti
- expresionisti
- konštruktivistická fáza
- neoklasici
Na začiatku 20. rokov sa objavuje snaha vyviesť hudbu z koncertných sál, divadiel priamo do všedného života širokých más. Tieto zámery vyznievajú z manifestu a tvorby parížskej Šestky - je protiimpresionisticky orientovaná.
Stravinskij -
Gustav Mahler - 9 symfónií, všetky sú veľmi rozmerné 2:,3:, 8: sú celovečerné, piesňové cykli O mŕtvych deťoch.
Claude Debussy - Prelúdium k Faunovmu popoludniu, More, opera Pelleas a Melisandra - impresionizmus v hudbe.
Ravel - impresionizmus, balet Bolero
Nemecký expresionizmus a Nová vecnosť.
Základným zjavom expresionizmu je Schonberg a jeho žiaci - označujú sa za Druhú viedenskú školu. Ide za bezohľadne pravdivým vyjadrením úzkostných stavov ľudského vnútra, tragických zážitkov a predtúch moderného človeka, ktorý sa stáva zajatcom osamelosti uprostred odcudzeného sveta. Stupňovanie tragicko-dramatického výrazu, ktorý chce vyburcovať človeka k aktívnemu zápasu s drtiacou mašinériou moderného sveta, vedie k hlavným premenám v jednotlivých zložkách hudbnej reči, a aj v samotnom spôsobe stvárňovania hudobnej myšlienky. Zovšeobecnenie nových princípov priniesla formulácia skladby 12 tónmi - dodekafónia. Rad 12 tónov vytvorí preformované východisko myšlienkového materiálu, z ktorého sa odvodzujú všetky ďalšie postupy.
Arnold Schonberg - Atonálne obdobie prinieslo rad prevratných diel: Tri klavirne skladby, cyklus piesní Visuté záhrady, cyklus melodrám Pierrot Lunaire.
Mnoho jeho diel narážalo na škandálny odpor a výsmech.
Anton Webern - rozvíja Schonbergovskú líniu.
Alban Berg - epochálne dielo opera Wojcek,
Druhý expresionistický prúd.
Spojený s francúzskym dianím a tvorbou
Igora Stravinskeho. Zblížil sa s Ďagilevom s ktorým v Paríži spolupracoval. Napísal pre neho opery Vták Ohnivák, Petruška. Vrcholné dielo je balet Svätenie jari - má expresívne útočný zvuk, rytmiku.
20. roky - balet Pulcinella obrat k neoklasicizmu - neobarokové monumentálne skladby, 50. roky prechod k dodekafonickému obdobiu.
Darius Milhaud - 9 opier, 2 balety Vôl na streche a jazzový balet Stvorenie sveta, 10 symfónií.
Witold Lutoslawski - najvýraznejšia osobnosť modernej poľskej hudby. Po neoklasickom období, pripojil sa k dodekafónii a moderným kompozičným smerom.
Béla Bartók - Maďarsko. Je majster neúprosne drsných dramatických kompozícií - balet Zázračný Mandarín.
