Romantizmus 

19.storočie. Zriaďovali sa divadelné budovy, ktoré sa prenajímali. Program sa riadil vkusom publika - kapitalistický princíp. V 19. storočí sa vyvinul kult hviezd. 

Naturalizmus

Hnutie, ktoré poukazovalo na biedu ľudu a spololočenských autsiderov. Prvé naturalistické predstavenia boli sprevádzané škandálmi po celej Európe. Preniknutie ohavnosti do chrámu múz divákov šokovalo. Diela boli cenzúrované a tak vznikali divadelné spolky ako Slobodné divadlo, Voľné javisko, Nezávislá divadelná spoločnosť. Tieto divadlá presadili naturalizmus bez cenzúry. Hrali Tolstého, Strinberga, Ibsena.

Sanislavsky - založil Moskovské umelecké divadlo. Pokúsil sa uskutočniť naturalistickú estetiku s vedeckou dôkladnosťou. Napr. podnikol s hercami expedíciu do verejných domov a hanebných moskovských štvrtí. Bol fanatikom vernosti originálu. Na javisku bolo všetko pravé aj pečenú hus priniesli priamo z trúby. Vyžadoval od hercov identifikáciu s úlohou. Jeho metóda sa stala populárnou aj na západe - heci ako Marlon Brando, Marilyn Monroe, Paul Newman.

20. storočie - Je to doba nových médií - film, TV, počítač - menili náplň voľného času ľudí. V konkurencii masmédií divadlo zdanlivo ustúpilo do pozadia. Divadelná avantgarda v celej Európe reagovala na návrhy konceptov, ktoré mali určiť postavenie divadla v spoločnosti.

Východzím bodom bola energická kritika naturalizmu a iluzionistickej javiskovej fikcie mešťanského divadla. Avantgardisti prichádzali s umením, ktoré znovu zaviedlo komunikáciu medzi hrajúcimi a prizerajúcimi.

Gordon Craig a Adolphe Appia - zpochybnili základy naturalizmu. Požadovali zdivadelnenie divadla.

Appia - herec bol dušou celého umeleckého diela.

Craig - ústredná kreatívna postava v režisérovi, ktorému sa mal herec podriadiť. Pod pojmom divadelné umenie si predstavoval vyumelkovaný disciplinovaný pohyb tela. Vzory pre túto divadelnú estetiku našiel Craig v rozbore štylizovaných východoázijských herných tradícií.

Appia a Craig sa stali najdôležitejšími priekopníkmi modernej scénografie. Japonské a čínske divadlo inšpirovalo vývoj štýlového divadla.

Javisko nie je obraz, ale priestor- hlavná téza reformátorov. Znázorňovali hraciu plochu 3 rozmerne, vypratali detailne verný naturalistický inventár a nahradili ho symbolickými mobilnými dekoráciami. Navrhli abstraktné výrazové priestory, ktoré boli rozčlenené rôznymi hracími rovinami a geometrickými stavebnými formami. Hlavný význam patril umeleckému použitiu svetla - pokroky v osvetľovacej tchnike.

Max Reinhardt

Rakúsky herec a režisér. Divadlo vybavil technickými novinkami - otočné javisko, zakrivený horizont, moderné osvetľovacie zariadenie. V aulách, záhradách, kostoloch a na verejných priestranstvách zriadil pre jednotlivé inscenácie veľkopriestorové divadlá s arénovým javiskom. Divadlo chápal ako veľkú slávnosť. Predstavenie Mirákle 1912 - použil 1800 spoluúčinkujúcich medzi nimi napr. 150 mníšok, tucty rytierov na koňoch, svorku živých loveckých psov. Doviedol modernú choreografickú masovú réžiu k dokonalosti. Priviedol späť na javisko antické divadlo, oživil commediu dell´arte, zahrnul pantomímu, balet.  Robil pre neho napr. Edvard Munch.

Ruské divadlo  - politické divadlo. Rozvíja sa proletárske amatérske divadlo.

1920 - monumentálna davová hra Dobytie zimného paláca. 10 000 spoluúčinkujúcich a 100 000 divákov.

Alexander Tairov - oživil divadelnú techniku commedie dell´arte.

Nemecko - Mladí expresionistickí dramatici rozpoznali znamenie doby a spojili politické témy a avantgardistickou estetikou. Protestovali proti vojne. Uznávali hodnoty ako ľudskosť a bratstvo. Pomocou skreslenej perspektívy scény a magických svetelných efektov vytvorili symbolické priestory nového druhu.

Epické divadlo - Bertold Brecht. Zobrazovalo skutočnosť s potrebou zmeny a premenlivo.  Porovnával divadlo s vedeckým laboratóriom, v ktorom sa divák zúčastní výskumného experimentu. Jeho dialógy prerušované piesňami, konferenciami, prejavmi k publiku. Herci vystupovali zo svojich rolí a komentovali dianie. Povýšil divákov na spoluautorov.

Absurdné divadlo - Samuel Becket - Čakanie na Godota - vyjadril bezmocnosť a márnosť ľudí, ktorí po 2. svetovej vojne stáli pred troskami svojej vlasti. Hľadanie zmyslu života, ktoré k ničomu neviedlo, bolo spoločné pre dramatikov ako Pinter, Ionesco, Edward Albee, Samuel Becket. Ich divadlo predvádzalo osamelosť ľudí vo svete bez zmyslu, upustilo od realisticko-psychologického vykreslenia postáv a obvyklého priebehu deja. Používalo prostriedky paródie a grotesky, porušovali zákony pravdepodobnosti a navádzali na estetiku srrealizmu. 

Nekomerčné divadlo - bolo vždy závislé na podpore solventných mecenášov. Taliansko je krajinou kočovných divadelných súborov. Anglicko a Francúzsko - divadelný život sa sústreďoval v metropolách - Paríž a Londýn (Westend). Štátne dotácie dostávajú len veľké súbory napr. Royal Shakespeare Company. V Nemecku bolo divadlo takmer kompletne dotované z verejných zdrojov. Verejné divadlá sú však od 90.rokov vo finančnej kríze.

Amerika - divadlo ako lukratívny obchod. Broadway - asi 30 divadiel.  - vrcholné obdobie 1930-1960. Arthur Miller, Tennesse Williams, Edward Albee. Dnes je divadlo hlavne zábava, komédie a muzikály. Inscenácie sú preslávené najmä tanečným, hudobným a hereckým prefekcionalizmom.

Off-off Broadway - tu amatéri a profesionálí ponúkajú to, čo by z komerčného hľadiska nemalo šancu. Tu vznikol happenning, multimediálna forma prezentácie, kde neexistujú hranice medzi hercami a divákmi, medzi maliarstvom, hudbou a divadlom.

Medzinárodné nezávislé divadlo - od 60.rokov experimentovalo s výmenou úloh diváka a aktéra, zapojilo publikum do deja, usilovali sa o odstránenie hraníc medzi životom a umením.