Dejiny divadla

Pravek

Vďaka obrazom vieme, že človek si vzal na seba podobu zvieraťa. Prevlek za zviera mu umožnil oklamať  korisť. Prevlek bol pracovnou súčasťou lovu. Na niektorých obrazoch z týchto čias nachádzame výjav, ktorý nemá podobu lovu. Niekde chýbajú zvieratá, inde sa prestrojený človek chová k zvieraťu iným, ako loveckým spôsobom, vykonáva pohyby, ktoré sú z hľadiska lovu neúčelné.

Tancujúci muž s mamuťou hlavou dlhým chobotom. Hovoríme o „ loveckých tancoch". Prestrojenie za zviera sa stalo obrazom. Máme dočinenia s tancom magickej povahy. Ich účelom bolo získať pre úspešný výsledok lovu pomoc vonkajších sil. Zrodila sa mágia. „Lovecký tanec" mal praktický účel: mobilizoval sily, na ktorých zavisela existencia človeka. Človek tancoval v podobe zvieraťa, rituálne sa s ním stotožnil. Obrad mal kolektívny charakter, zúčastnili sa ho všetci.

Na tomto stupni vývoja nadobudol ľudský pohyb zobrazujúcu funkciu. Človek predstavoval zviera druhým ľuďom, prestrojenie sa stalo maskou. Do magického obradu vstúpil príbeh. Tento príbeh mal adresáta. Vzniklo zámerné obrazné jednanie určené divákom, mimetické umenie, miméza. Na najvyššom stupni rozvoja rodovej spoločnosti saod anonymneho kolektívu oddeluje jednotlivec. Je to majster rituálu, kúzelník - šaman.

Od mimézy k divadlu

Vynález písma.

Z doby sumerov sa dochoval, v sumerskom origináli a neskôr asýrskom prekladu, oslavné hymny k pocte Ištary, bohyne llásky, lovu a boja. Sú formálne rozdvojené: kňaz oslovuje bohyňu a bohyňa odpovedá. Ak bohyňa odpovedá, musel ju niekto zastúpiť - dať jej telo alebo aspoň hlas. V početných pamiatkách z Mezopotámie sa prejavuje nápadný sklon k priamej reči a k dialógu. K živému prednesu museli byť partneri nutne oddelení. O spôsobe, akým sa to dialo nás informujú dokumeny slávnosti Nového roku. Nový rok začínal s jarnou obrodou prírody a pred začatím poľnohospodárskych prác. Slávnosť sa konala na začiatku nášho marca, trvala 12 dní jej dejiskom bolo mesto Babylon a jeho najblizsie okolie. Slávnosti Nového roku, boli vrcholnou náboženskou slávnosťou. Tiahli sa v sprievodoch za doprovodu hudby a tancov. Aktérmi boli modly : gigantické babky, obrazy-figuríny. Akcie bohov boli znázorňované, telo a hlas im dávali ľudia.

Napr. štvrtý deň bola v chráme pred bohom Thamúzom prednášaná báseň o stvorení sveta. Piaty deň sa konal očistný obrad : sprievody smerovali k svätyniam  ostatných božstiev, pričom významná úloha pripadla capovi, ktorému na konci obchôdzky uťali hlavu., telo rozštvrtili a vrhli do rieky.

V priebehu slávností Nového roku bol mimicky predvádzaný dej utrpenia  a smrti hlavného boha, metaforicky znázorňujúci obrodu života po zimnej smrti. Boh bol ponižovaný, vypočúvaný a bičovaný a nakoniec odsúdený a vedený na smrť. Keď sa správa o jeho smrti rozšírila po meste, nastalo zdesenie. Zavládol chaos: prestali platit zákony , tradície, zvyky. Do nárekov plačiek nad smrťou boha sa miešali prejavy radosti oslobodených síl chaosu. Sociálna anarchia bola  zhmotňovaná radom masiek a mimézy. Bol to obraz sveta bez poriadku. Zavraždený boh bol nakoniec vzkriesený. Priložili mu k ústam flautu - babylonský Orfeus sa vracal do života hudbou!

„Mŕtvi povstávajú k životu,
dýchajú voňu kadidiel...

Záverečnou fázou slávnosti bola svadba bohov spojenie  Thamúza s Ištarou, symbolizujúce princíp večnej obrody prírody a života.

Predstavu dopĺňajú početné výtvarné doklady : o výskyte masiek, o budovaní zvláštne zdobených ulíc s bránami, o procesiách s modlami bohov, o tancocha hudobných nástrojoch.

Kultúra pohybu: gestá plačiek, zaklínajúcich alebo žehnajúcich rukou, postoje, úklony, ruky hudobníka pri hre, vzájomne pohybove vzťahy a reakcie na pohyby druhých. Miméza je tu súčasťou posvätných obradov a slúži naboženským ceremoniálom.

Antika 

Miméza začína prekračovať hranice kultov a osamostatňuje sa sa ako nový jav, ktorý predstavuje prvý stupeň,  základňu vzniku zvláštneho umenia - divadla.

GRÉCKO

Kolíska divadla. Začiatky gréckeho divadla nachádzame v kultových obradoc na počesť rôznych bohov.

Eleuzínske mystériá a dionýzie.

6. storočie pr. Kristom za vlády tyrana Peisistrata. Súčasťou sprievodu maskovaných aj nemaskovaných tanečníkov a tanečníc bol aj prednes lyrických piesni ( dithyrambov). Z týchto zborových spevov, prednášaných najskôr chlapcami a neskôr mužmi, a z mimetickýchtancov, sa zrodila primitívna hra, ktorá sa postupne vyvinula  do stupňa, v ktorom bola nazvaná tragédiou. Text sa rozdelil medzi zbor a jedného herca, ktorí si navzájom odpovedali. Neskôr prebiehal dialóg medzi hercom vodcom zboru koryfejom. Zboru patrili piesne a tance, prednes lyrických partií textu. Druhého herca zaviedol Aischylos, tretieho Sofokles.

O zrode veselého divadla, komédie, nemáme bezpečné správy.

Predvádzanie tragédií a komédií bolo viazané na terminy oficiálnych štátnych sviatkov. Každoročne začiatkom apríla sa konali v Aténach „ veľké dionýzie". Koncom decembra  prebiehali vačšinou na vidieku „malé dionýzie".

Budovali sa veľkolepé divadlá pod šírym nebom. Spočiatku boli drevené, neskôr kamenné. Mali polkruhové hľadisko so stupňovito sa dvíhajúcimi radmi sedadiel, pod ktorými boli umiestnené hlinené alebo bronzové rezonančné nadoby. Mali kapacitu az 20 000 miest a viac.  Na protiľahlej strane uzatvárala  priestor obdľžniková budova, v ktorej boli šatne hercov. Pod javiskom bol znížený kruhový priestor - orchestra - kde bol zbor.

Veľké nároky sa kládli na hercov. Divadlo bolo syntézou slova, spevu, hudby, tanca. Spev a tanec patril zboru, ktorý bol aj 50 členný. Herci, max. 4, boli výlučne muži a hrali v maskách. Každý z nich hral niekoľko rolí, okrem hlavného herca. Používali parochne a boli oblečení v dlhom zdobenom rúchu, ktoré sa vyvinula z rúcha kultového. Na nohách mali vysoké topánky z mäkkej so zvýšenou podrážkou - kothurny. Vysoké umenie prednesu a gestiky. Herci boli špecializovaní na hercov tragédií a hercov komických. 

Námetom tragédiea aj komického divadla boli deje gréckeho bájoslovia. Dramatici sa nesústredili na príbehy ale na ich filozofický či aktuálne politický význam.

Stavebné prvky skladby tragédie boli: peripetia (náhly obrat zo šťastia do nešťastia alebo naopak), anagnorís (poznanie jednej postavy druhou), cieľom diela bola katarzia, vnútorná  očista diváka pocitmi prežitými pri predstavení. 

Tragédie: Aischylos, Sofokles, Euripides.
Komédie: Aristofanes, Menandros.

RÍMSKE DIVADLO

Prevzalo grécke dedičstvo. Najstarším typom je tzv. atellánska fraška. Bolo to improvizované komické divadlo, čerpajúce z ľudového života a používajúce ustálené komické typy - lakomý starec, poživačný hlupák...

Tvary divadla prevzali od Grékov. Postupne však vykonali niektoré zmeny, týkajúce sa hlavne architektúry a techniky divadla. Prehĺbili a predĺžili javisko. Zbor vystupoval na javisku a v pôvodnej gréckej orcheste  boli zriadené sedadlá pre významných hodnostárov a boháčov. Zaviedli novinku oponu. Herci hrali bez masky, oblečení v bohatých rúchach, neskôr pod vplyvom Grécka bohato uplatňovali masky, kothurny, v komickom divadle bujné deformácie.

Divadlo bolo v Ríme a v celej ríši veľmi obľúbené, bolo však predovšetkým zdrojom zábavy a potešenia. Spoločenská funkcia gréckeho divadla bola zanedbávaná, stratená a zabudnutá.

Seneca, Titus Plautus, Terentius.Stredoveké divadlo v Európe

Zánikom mocných štátnych útvarov v oblasti Stredomoria zanikly na storočia aj podmienky, aby divadlo mohlo byť pestované oko oficiálna inštitúcia.

Veľká časť dramatickej produkcie antických autorov mizne v nenávratne. Niet nových skladateľov hier, niet divadelných slávností, saré komédie a tragédie niet kde a komu hrať, nové sa nepíšu. Divadlo v skutočnosti nezaniklo, zmenilo len podobu. Nositeľom divadelnej tradície bol POTULNÝ HEREC, kočovný profesionál. Bolo to plebejské divadlo, vzišlo z ľudu. Kresťanstvo a cirkev vystupovali ostro proti divadlu svojej súčasnosti, ktoré považovali za vynález diabolského zvodcu, odvracajúceho ľud od starostí o posmrtnú blaženosť k pozemským radovánkam. Roku 691 boli koncilom herci vyobcovaní z cirkvi a uvalená na nich kliatba. 

Prejavila sa však odolnosť divadla. Sama cirkev sa obrátila k prostriedkom divadla. Divadlo v plebejskej podobe mímov, historionov, jokuátorov, kaukliarov, bláznov a šašov preniklo do liturgických námetov a zmocnilo sa náboženských tém. Dve oddelené línie divadla - náboženské a svetské - sa postupne navzájom ovplyvňovali.

Stredoveké divadlo vzniklo z 3 zdrojov:

- potulní komedianti nadväzovali na líniu antickej frašky
- divadlo cirkevné sa zrodilo znáboženského rituálu
- na literárnu drámu antickú nadviazala línia školského avdelaneckého divadla adrámy.

Postupne priestory kostola nestačili záujmu a zároveň sa pridávaním divadelných prvkov dostávalo do chrámov a obradov všeličo, čo cirkev už nemohla potrebovať. Náboženské divadlo sa teda sťahuje pred kostol, na schodište hlavného portálu, námety sa rozširujú, zvyšuje sa počet účinkujúcich, stúpajú aj náklady - zrodilo sa náboženské divadlo, predvádzané mimo kostola: LUDUS.

Toto divadlo sa rozvetvilo do niekoľkých žánrov a mali zvláštne označenia:

- mystéria - čerpali dej znového zákona
- mirákle - príbehy zo života svätých amučeníkov
- morality - predvádzali výstražné príbehy

Divadelný priestor

Niekoľko smerov:

- jednotlivé fázy hry sa odohrávali na voľnom priestranstve, na každom sa odohrával jeden výstup adiváci postupovali od jedného dejiska kdruhému.
- inokedy bolo na námestí, trhu alebo inom mieste postavné rozľahlé pódium
- diváci stáli vskupinkách na jednom mieste aod jednej skupinky kdruhej prechádzali vozy , na ktorých sa opakovane odohrával vždy ten istý výjav.

Predstavenia mystérií a miráklov boli veľkými mestskými slávnosťami a trvali aj niekoľko dní.

Efekty: nebeské a pekelné zjavenia, zázraky, lietanie, miznutie postáv.

Hercov boli desiatky, postáv aj stovky (herci hrali viac ako 1 rolu). Hrali nalíčení, bez masiek, len čerti a fantastické bytosti mali masky. Náboženské divadlo sa postupne vymykalo z moci cirkvi. Vážnosť náboženského divadla bola narušovaná aj komickými prvkami. Prejavil sa aj vplyv svetského divadla.

Svetské divadlo

Existovalo súbežne s divadlom náboženským. Vychádzalo z neprerušenej tradície mímov, a pantomímov, ktorých pokračovateľom v stredoveku bol jokulátor ( iocus = hra, znmená univerzálneho baviča) - spevák, tanečník, zábavný všeumelec. Hrali každému kto prišiel a platil. Ich výstupy boli veselé až uličnícke.

Typickou postavou svetského divadla bol blázon, šašo.

Vznikol útvar komického divadla tzv. Sattie = spol-politická satirická a parodistická fraška. Tešila sa veľkej obľube.

Fraška - vyvinula sa z jokulátorského dramatického monológu, bol tu ale aj vplyv liturgickej drámy. Príbeh bol jednoduchý a spádny.

Divadlo sa neodohrávalo v rozdelenom priestore. Herci a diváci boli spojení v jednotu pod nebom alebo stropom. Neexistovala opona, ani rampa.Začiatok novoveku - renesancia a barok 15. - 18. storočie.

Taliansko - vznikali prvé tragédie podľa antických vzorov a v ich prestávkach boli predvádzané medzihry a balety. Pod ochranou kniežat sa rozvinulo dvorské divadlo. Obľube sa tešili pastorály. Vznikla melodráma za sprievodu hudby. Zrodil sa nový žáner opera.

Ľudové divadlo -nadväzuje na pouličné divadlo stredoveku. Vznikol nový divadelný priestor, stavajú sa stabilné divadla, najsôr drevené a otvorené, neskôr zastrešené, architektonicky ucelené a uzavreté divadelné budovy - začiatok 16. storočia. Oddelilo sa pódium a divácky priestor.

Commedia dell´arte - od polovice 16. storočia. Ľudové improvizované divadlo, hrané kočovnými profesionálnymi hercami. Jedným zo zdrojov bola tradícia plebejských divadelných prejavov. Mali komický dej a herci voľne improvizovali. Uplatňovala sa slovná a situačná komika, piesne a tanec.

Dramatici: Lope de Vega, Tirso de Molina, Pedro Clderón de la Barca. 

Francúzsko - divadlo dvora - dvorské divadlo.

Komické divadlo bolo oddelené od vážneho. Rozvinula sa tragédia - požadovaná bola jednota deja, miesta a času.
Ľudové divadlo - protiklad aristokratického divadla.
Moliér - bol ovplyvnený ľudovým divadlom a talianskou commediou dell´arte. 

Anglicko - alžbetínske divadlo.

Divadlo The Globe - tvar mnohouholníka a výška 3 poschodového domu. Diváci stáli na galériach alebo stáli v tzv. jame. Javisko bolo vyvýšené. Dekorácie boli skromné, rekvizity tiež, všetko bolo na hercovi. Shakespeare .najväčší zjav svetového divadla.Vznik a vývoj buržoázneho divadla.

Budovanie stálych, tzv kamených divadiel bolo znakom začínajúcej inštitucializácie divadla.

Anglicko - divadlo bolo ovplyvnené spormi medzi šľachtou pestujúcou divadlo a puritánskou buržuáziou, ktorá ho odmietala. 1660 dal Karol II otvoriť divadlá a v nich hrali už aj herečky.

Žánre:

- heroické tragédie 
- sentimentálne komédie
- satirická mravoučná komédia
- konverzačná komédia
- melodráma
- politická satira

Divadlo sa definitívne sťahuje do sál. Scéna je vybavená potrebnou dekoráciou a rekvizitami.

Herectvo - nastáva doba uctievaných, často mimoriadne dobrých hercov a herečiek.

Francúzsko - Línia dvorského a šľachtického divadla pokračuje za Ľudvíka XV. a XVI.

Opera a balet na jednej strane, divadlo trhovísk, jarmočné výstupy, bábkové divadlo na strane druhej. Toto divadlo bolo prenasledované cenzúrou a zákazmi. 

Nemecko Vznikli nemecké kočovné spoločnosti.Komický žaner boli burlesky - drastické divadlo bujných situácií a hrubého humoru. Bolo to vpodstate jarmočné divadlo.

Posledná 1/3 18. storočia - obdobie Sturm und Drang. Vyzdvihovalo nebojácny odboj indivídua. Preferovaným druhom sa stala tragikomédia. F. Schiller, J.W.Goethe- vytvoril vlastnú divadelnú estetiku známu ako výmarský štýl.

18. storočie - vznik stálych národných divadiel Viedeň, Berlín, Mníchov.

Vytvorila sa mešťanská verejnosť, ktorá sa považovala za alternatívu dvornej verejnosti. Od divadla si osvietenci sľubovali rovnoprávnosť verejnosti. Ako národná a morálne inštitúcia mala poučiť, vzdelať a napraviť ľud a panovníka.Romantizmus 

19.storočie. Zriaďovali sa divadelné budovy, ktoré sa prenajímali. Program sa riadil vkusom publika - kapitalistický princíp. V 19. storočí sa vyvinul kult hviezd. 

Naturalizmus

Hnutie, ktoré poukazovalo na biedu ľudu a spololočenských autsiderov. Prvé naturalistické predstavenia boli sprevádzané škandálmi po celej Európe. Preniknutie ohavnosti do chrámu múz divákov šokovalo. Diela boli cenzúrované a tak vznikali divadelné spolky ako Slobodné divadlo, Voľné javisko, Nezávislá divadelná spoločnosť. Tieto divadlá presadili naturalizmus bez cenzúry. Hrali Tolstého, Strinberga, Ibsena.

Sanislavsky - založil Moskovské umelecké divadlo. Pokúsil sa uskutočniť naturalistickú estetiku s vedeckou dôkladnosťou. Napr. podnikol s hercami expedíciu do verejných domov a hanebných moskovských štvrtí. Bol fanatikom vernosti originálu. Na javisku bolo všetko pravé aj pečenú hus priniesli priamo z trúby. Vyžadoval od hercov identifikáciu s úlohou. Jeho metóda sa stala populárnou aj na západe - heci ako Marlon Brando, Marilyn Monroe, Paul Newman.

20. storočie - Je to doba nových médií - film, TV, počítač - menili náplň voľného času ľudí. V konkurencii masmédií divadlo zdanlivo ustúpilo do pozadia. Divadelná avantgarda v celej Európe reagovala na návrhy konceptov, ktoré mali určiť postavenie divadla v spoločnosti.

Východzím bodom bola energická kritika naturalizmu a iluzionistickej javiskovej fikcie mešťanského divadla. Avantgardisti prichádzali s umením, ktoré znovu zaviedlo komunikáciu medzi hrajúcimi a prizerajúcimi.

Gordon Craig a Adolphe Appia - zpochybnili základy naturalizmu. Požadovali zdivadelnenie divadla.

Appia - herec bol dušou celého umeleckého diela.

Craig - ústredná kreatívna postava v režisérovi, ktorému sa mal herec podriadiť. Pod pojmom divadelné umenie si predstavoval vyumelkovaný disciplinovaný pohyb tela. Vzory pre túto divadelnú estetiku našiel Craig v rozbore štylizovaných východoázijských herných tradícií.

Appia a Craig sa stali najdôležitejšími priekopníkmi modernej scénografie. Japonské a čínske divadlo inšpirovalo vývoj štýlového divadla.

Javisko nie je obraz, ale priestor- hlavná téza reformátorov. Znázorňovali hraciu plochu 3 rozmerne, vypratali detailne verný naturalistický inventár a nahradili ho symbolickými mobilnými dekoráciami. Navrhli abstraktné výrazové priestory, ktoré boli rozčlenené rôznymi hracími rovinami a geometrickými stavebnými formami. Hlavný význam patril umeleckému použitiu svetla - pokroky v osvetľovacej tchnike.

Max Reinhardt

Rakúsky herec a režisér. Divadlo vybavil technickými novinkami - otočné javisko, zakrivený horizont, moderné osvetľovacie zariadenie. V aulách, záhradách, kostoloch a na verejných priestranstvách zriadil pre jednotlivé inscenácie veľkopriestorové divadlá s arénovým javiskom. Divadlo chápal ako veľkú slávnosť. Predstavenie Mirákle 1912 - použil 1800 spoluúčinkujúcich medzi nimi napr. 150 mníšok, tucty rytierov na koňoch, svorku živých loveckých psov. Doviedol modernú choreografickú masovú réžiu k dokonalosti. Priviedol späť na javisko antické divadlo, oživil commediu dell´arte, zahrnul pantomímu, balet.  Robil pre neho napr. Edvard Munch.

Ruské divadlo  - politické divadlo. Rozvíja sa proletárske amatérske divadlo.

1920 - monumentálna davová hra Dobytie zimného paláca. 10 000 spoluúčinkujúcich a 100 000 divákov.

Alexander Tairov - oživil divadelnú techniku commedie dell´arte.

Nemecko - Mladí expresionistickí dramatici rozpoznali znamenie doby a spojili politické témy a avantgardistickou estetikou. Protestovali proti vojne. Uznávali hodnoty ako ľudskosť a bratstvo. Pomocou skreslenej perspektívy scény a magických svetelných efektov vytvorili symbolické priestory nového druhu.

Epické divadlo - Bertold Brecht. Zobrazovalo skutočnosť s potrebou zmeny a premenlivo.  Porovnával divadlo s vedeckým laboratóriom, v ktorom sa divák zúčastní výskumného experimentu. Jeho dialógy prerušované piesňami, konferenciami, prejavmi k publiku. Herci vystupovali zo svojich rolí a komentovali dianie. Povýšil divákov na spoluautorov.

Absurdné divadlo - Samuel Becket - Čakanie na Godota - vyjadril bezmocnosť a márnosť ľudí, ktorí po 2. svetovej vojne stáli pred troskami svojej vlasti. Hľadanie zmyslu života, ktoré k ničomu neviedlo, bolo spoločné pre dramatikov ako Pinter, Ionesco, Edward Albee, Samuel Becket. Ich divadlo predvádzalo osamelosť ľudí vo svete bez zmyslu, upustilo od realisticko-psychologického vykreslenia postáv a obvyklého priebehu deja. Používalo prostriedky paródie a grotesky, porušovali zákony pravdepodobnosti a navádzali na estetiku srrealizmu. 

Nekomerčné divadlo - bolo vždy závislé na podpore solventných mecenášov. Taliansko je krajinou kočovných divadelných súborov. Anglicko a Francúzsko - divadelný život sa sústreďoval v metropolách - Paríž a Londýn (Westend). Štátne dotácie dostávajú len veľké súbory napr. Royal Shakespeare Company. V Nemecku bolo divadlo takmer kompletne dotované z verejných zdrojov. Verejné divadlá sú však od 90.rokov vo finančnej kríze.

Amerika - divadlo ako lukratívny obchod. Broadway - asi 30 divadiel.  - vrcholné obdobie 1930-1960. Arthur Miller, Tennesse Williams, Edward Albee. Dnes je divadlo hlavne zábava, komédie a muzikály. Inscenácie sú preslávené najmä tanečným, hudobným a hereckým prefekcionalizmom.

Off-off Broadway - tu amatéri a profesionálí ponúkajú to, čo by z komerčného hľadiska nemalo šancu. Tu vznikol happenning, multimediálna forma prezentácie, kde neexistujú hranice medzi hercami a divákmi, medzi maliarstvom, hudbou a divadlom.

Medzinárodné nezávislé divadlo - od 60.rokov experimentovalo s výmenou úloh diváka a aktéra, zapojilo publikum do deja, usilovali sa o odstránenie hraníc medzi životom a umením.