Mníchovská dohoda:
29. september 1938: Hitler (Nemecko), Mussolini (Taliansko), Daladier (Francúzsko), Chamberlain (Spojené kráľovstvo – VB) ako predstavitelia vtedajších veľmocí Európy sa zišli v Mníchove, a podpísali dohodu, ktorou prinútili Československo odstúpiť Nemeckej ríši české pohraničné územia obývané Nemcami a uložili jej aj čím skôr vyriešiť otázky maďarskej a poľskej menšiny. Návrh predložil Mussolini, ale vypracovali ho Nemci. Dodatok k Mníchovskej dohode predvídal uplatnenie územných nárokov Maďarska a Poľska. 30. september 1938: československá vláda sa podrobila diktátu Mníchovskej dohody „bez nás a proti nám“- zmluva bola uzavretá bez prítomnosti ČSR. ČSR stratila približne jednu tretinu svojho územia i obyvateľstva. Tým sa začal rozklad československého štátu. Európske veľmoci uznali nárok Nemecka na ČSR ako jeho záujmovú sféru, čím dali kancelárovi Adolfovi Hitlerovi voľnú ruku rozhodovať o jej osude. Mníchovská dohoda postihla Slovensko stratou Petržalky a Devína, ktoré obsadila Nemecká ríša a dala Maďarsku popud na revindikovanie južných okresov Slovenska. Ďalší deň Poľsko obsadilo šesť územných úsekov Slovenska s obyvateľmi takmer výlučne slovenskej národnosti (slov. gorali). 4.10. prezident Beneš prijal demisiu a vymenoval novú vládu, 5.10. sa Beneš vzdal svojho úradu a neskôr odletel do Anglicka a potom do USA.
6. október 1938: podpredseda HSĽS Dr. Jozef Tiso zvolal do Žiliny členov Výkonného výboru HSĽS a pripojili sa členovia aj iných politických strán Slovenska a bola vyhlásená autonómia Slovenska (v rámci ČS-štátu), Tiso bol vymenovaný za ministra pre správu Slovenska. ZSSR nikdy neuznal a nikdy nerešpektoval Mníchovskú dohodu.
Viedenská arbitráž:
2. november 1938: Ministri Ribbentrop (Nem.) a Ciano (Tal.) podpísali dohodu, ktorou riešili maďarsko-slovenský spor o pohraničné územia. Maďarsko získalo veľkú časť južného Slovenska a Košice s okolím. Poľsko získalo územie Tešínska. Slovenskí obyvatelia boli vystavení diskriminácii, odnárodňovaniu, ba v niektorých prípadoch aj brutálnemu prenasledovaniu. Po vyhlásení arbitráže na mnohých miestach Slovenska boli protižidovské manifestácie a slovenská vláda vypovedala z územia Slovenska všetkých Židov, ktorí mali maďarské, a iné cudzie občianstvo alebo nemali domovské právo na Slovensku. Boli odsunutí do neutrálnej zóny na maďarsko-slovenských hraniciach, ale maďarské úrady ich odmietali prijať. Pomníchovská ČSR mala rozlohu 99 395km2, žilo v ňom 9 680 obyvateľov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Druhá svetová vojna a Slovensko
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | skaredekacatko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 711 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 11.2 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 18m 40s |
Pomalé čítanie: | 28m 0s |
Zdroje: M. S. Ďurica, (1996): Dejiny Slovenska a Slovákov, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, P. Ratkoš a kol., (1974): Z prameňov našich dejín, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Zbierka na právnickú fakultu z r. 2001, Zošit z 3. ročníka