Počas celej existencie ČSR najvýznamnejšia politická strana na Slovensku bola HSĽS, ktorej hlavným bodom politického programu bolo štátoprávne autonomistické postavenie Slovenska v rámci ČSR. Základom autonomistických požiadaviek bola autonómia zakotvená v Pittsburskej dohode.

Charakteristika Slovenskej republiky:
14. marec 1939: „Zákon o samostatnom slovenskom štáte“, ktorý právne kodifikoval vyhlásenie samostatnosti a pretvoril Slovenský snem na zákonodarný snem slovenského štátu. Potom prišlo k vymenovaniu prvej vlády slovenského štátu. Tvorili ju: Dr. Jozef Tiso ako predseda vlády, a ministri: Dr. Vojtech Tuka (podpredseda vlády), Karol Sidor (minister vnútra), Ferdinand Čatloš (národná obrana), Jozef Sivák (školstvo), Gejza Medrický (hospodárstvo), Dr. Ferdinand Ďurčanský (zahraničné veci). Prvá vláda trvala do 27.okóbra 1939. Alexander Mach bol vedúci úradu propagandy a veliteľ oddielu Hlinkovej gardy. 16. marec 1939: Nemecká ríša telegramom kancelára Adolfa Hitlera predsedovi slovenskej vlády Jozefovi Tisovi uznala de facto et de iure samostatný slovenský štát.
Predseda vlády Slovenskej republiky Dr. Jozef Tiso bol pozvaný do Viedne, kde mu Hitler predložil svoje požiadavky voči slovenskému štátu, ako má Nemecká ríša prevziať ochranu jeho zvrchovanosti a integrity jeho územia. Výsledkom týchto rokovaní bola „Ochranná zmluva“ medzi Nemeckou a Slovenskou vládou, bola konečne podpísaná až 23.marca 1939. V „Ochrannej zmluve“ sa Slovensko zaviazalo viesť svoju zahraničnú a vojenskú politiku v súlade s Nemeckou ríšou a vyslovilo svoj súhlas, aby na úzkom pásme slovenského štátneho územia pri hraniciach Nemeckej ríše mohli byť usadené nemecké posádky. Dôverný protokol zabezpečil Slovensku vlastnú menu, colnú suverenitu územia, presun finančných prostriedkov z Národnej banky v Prahe, pomoc Nemeckej ríšskej banky pri zriadení Slovenskej národnej banky a uprednostnený odbyt slovenských výrobkov na nemeckom trhu.
Maďari podnikli letecký bombový útok proti letisku otvoreného mesta Spišská Nová Ves. Bolo to vnímané ako barbarský čin a bolo mohutné protimaďarské hnutie.
Postupne uznali samostatný slovenský štát Svätá stolica, Talianske kráľovstvo, Švajčiarsko, Veľká Británia, Libéria, Ekvádor, Kostarika, Japonské cisárstvo, Mandžusko, Juhoslávia, Francúzska republika, Belgické kráľovstvo, Švédsko, Rumunské kráľovstvo, Litva, ZSSR(1939), Estónsko, Lotyšsko, Holandské kráľovstvo, Čína, Chorvátsko, Fínsko, Dánske kráľovstvo(1940). 21. júl 1939: Slovenský snem jednohlasne schválil Ústavu Slovenskej republiky.