Z formálnej stránky slovenská ústava prevzala najviac prvkov z ústavy bývalého Česko-slovenska, na ktorého republikánske tradície nadväzovala už definícia slovenského štátu ako republiky. Vzorom boli Rakúska, Španielska, Portugalská a Talianska ústava. Nemci a ZSSR zaútočili na Poľsko a Slovensko sa muselo zúčastniť. Hitler, nadšený slovenskou účasťou na jeho víťaznom poľskom ťažení, rozhodol sa vrátiť Slovenskej republike územia, ktoré Poliaci obsadili v rokoch 1919-1920 a 1938.
Z protektorátu odišiel 18.októbra prvý transport Židov. O dva dni na to ďalším transportom vysídlili z Viedne takmer tisíc Židov, túto akciu ukončil transport Židov z Moravskej Ostravy 27. októbra.
26. október 1939: Na svojom slávnostnom zasadaní Slovenský snem jednohlasne zvolil za prvého prezidenta SR Dr. Jozefa TISU, ktorému hneď oznámili výsledok voľby a po zložení prísahy predpísanej ústavou bol uvedený do svojho úradu.
Slovenskí emigranti v Paríži (Hodža, Osuský, Paulíni-Tóth, Clementis) vypracovali spoločné memorandum o riešení vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. 22. novembra v Paríži, emigranti združení okolo Dr. Milana Hodžu založili „Slovenskú národnú radu“. 27. október 1939: Bola vyhlásená druhá Slovenská vláda, ktorá trvala do 5. septembra 1944. Predseda vlády sa stal Vojtech Tuka, ministri: Alexander Mach (podpredseda vlády a minister vnútra), Ferdinand Ďurčanský (minister zahraničných vecí, neskôr Tuka). Mach sa stal šéfom propagandy hlinkových gárd. V Paríži sa zišli zástupcovia Hodžovej SNR a Schwarzovej ČNR a utvorili „Česko-slovenskú národnú radu“. Predsedom sa stal Dr. Milan Hodža, podpredseda Schwarz, a tajomníkmi Prídavka a Ležák. Československý národný výbor chcel organizovať zahraničné vojská a obnoviť republiku spred Mníchova. Churchill uznal Beneša bývalého prezidenta Československa, ktorý bol v exile v Londýne, za prezidenta a uznal aj vládu, ktorá sa vytvorila v Londýne. Prezidentov poradný orgán bola Štátna rada. Politický systém Slovenskej republiky: Totalitný, vládla jedna strana- HSĽS(ľudáci) a osobitné postavenie mala Karpatonemecká strana Franza Karmazina. „Deravá totalita“ – do septembra 1944 nebol v SR vykonaný ani jeden rozsudok smrti. Ozbrojené Hlinkove gardy –hl. veliteľ Alexander Mach– polovojenská organizácia s politickými a policajnými funkciami. Hlinkova mládež – mládežnícka organizácia, ktorá patrila k HSĽS, bola dobrovoľná, ale neskôr sa členovia stali členmi Hlinkových gárd. Ešte boli aj Kresťanské odbory.

Krídla HSĽS: 1.