Goliana vedením príprav vojenského povstania proti Nemecku, také isté poverenie dostal aj od Beneša z Londýna

Plán:
- vzchádzal z postupu Sovietskej armády k severným hraniciam Slovenska
- na východe boli dve Slovenské divízie, po dohode so Slovenskou armádou sa mali zmocniť karpatských prechodov; vojsko, partizáni, národné výbory sa mali ujať vlády na celom území Slovenska, tak umožniť rýchli prechod sovietskych vojsk do Podunajska, k Viedni
- pre prípad, že by Nemci ešte pred SNP chceli obsadzovať Slovensko, mali sa povstalci zmocniť a brániť aspoň jadro- stredné Slovensko
- SNR- letecky vyslala do Moskvy svoju delegáciu vedenú Šmidkem; skôr ako s začali vojensky náročné a politicky závažné veci riešiť a pripravovať, udalosti na Slovensku nabrali nečakaný spád
Aktivita partizánov: V júli a auguste 1944 Ústredný štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve vysielal na Slovensko organizátorov partizánskeho hnutia. Boli to malé skupiny: Sovietski dôstojníci, ČSR občania,.. Okolo výsadkov sa ihneď vytvárali veľké partizánske oddiely (napr. L. Kalinu – potom brigáda „Za slobodu Slovanov“). Partizánske oddiely išli častejšie so útoku- skupina Čapajev rozbila nemeckú autokolónu, neskôr vyhodila do vzduchu most na trati Košice- Prešov. Partizánske hnutie sa rozrástlo: 11.8.- na celom S.- stanné právo
21.8.- 1. Štefánikova brigáda pod velením A. Veličku zišli z hôr
27.8.- oslobodený Ružomberok
Akcie partizánov krížili plány SNR. Hrozilo, že nemecké vojsko obsadí Slovensko, preto zástupcovia SNR sa snažili partizánske akcie riadené z Kyjeva skoordinovať s plánom povstania. Skôr ako sa to podarí, sa Nemci presvedčili, že bratislavská vláda si nedokáže poradiť s partizánmi a začali Slovensko obsadzovať. Povstanie muselo začať v druhom, menej výhodnom variante, ako obrana proti nemeckej okupácii.
29. augusta 1944: Minister národnej obrany gen. Ferdinand Čatloš oznámil, že proti partizánom prichádzajúcim na Slovensko (nem. vojská) – vyzýva občanov, aby v nemeckých vojskách „videli svojich priateľov“. Hneď po Čatlošovom prejave v Banskej Bystrici vydal pplk. Golian dohovorené heslo „začnite s vysťahovaním“. Národné výbory v mestách a obciach preberali moc, partizánske skupiny z horských základní schádzali do dolín – povstanie bolo v plnom prúde. Zlyhala organizácia povstania v Bratislave, Nitre, Trenčíne,.. Strata dvoch divízií na východnom Slovensku. Odzbrojovanie východoslovenských divízii: 31. Augusta, prv ako sa nerozhodné velenie oboch divízií zmohlo na primeraný čin spustili Nemci pripravenú akciu “Kartoffelernte” a s pomerne malými silami prekvapené a dezorganizované slovenské jednotky odzbrojili. Iba časť si zachovala zbrane a utiekla do hôr. Boje na prístupoch na stredné Slovensko: Čoskoro však nemecké jednotky narazili na tvrdý odpor. V trenčianskom priesmyku vojaci a partizáni päť dní odrážali útoky oddielov nemeckej divízie Tatra. Po ústupe bránili Turiec až do 21. septembra, kedy hrozilo preniknutie Nemcov do Turca z juhu, z Horného Ponitria. Aj tam sa bojovalo v priestore dnešného Partizánskeho, Prievidze a Handlovej po celý september. Niekoľko krát boli Nemci odrazený, ale prevaha ťažkej nemeckej výzbroje, delostrelectva a tankov sa aj tu prejavila. Boj o vrch Ostrô: Boj o vrch Ostrô, ktorý uzatvára cestu cez Liptovskú Osadu a Nízke Tatry na juhu, patria medzi najhrdinskejšie kapitoly povstania.