Filozofi - Staroveký Rím

Cicero, Marcus Tullius (106-43 pr. n. l.) Kód: 22
- starorímsky filozof, rečník, politický činiteľ. Hlavný predstaviteľ rímskeho eklekticizmu a tvorca latinskej filozofickej terminológie. Cicerónove diela sa zvykli považovať za súčasť prvotných prameňov filozofie starovekého Grécka a Ríma. Cicero priblížil latinskému čitateľovi vo svojich prácach hlavné otázky a riešenia helenistickej filozofie.


Augustus
Augustus (63 pr. n. l. - 14. n. l.) pôvodným menom Gaius Octavius (63-44), po adopcii Caesarom v jeho závete vystupoval ako Gaius Iulius Gaii f(ilius) Caesar (44-42), C. Iulius divi (f(ilius) Caesar (42-38), Imperator Caesar divi f(ilius) (38-27) a ako cisár používal titulatúru Imperator Caesar (divi f.) Augustus (27 pr. n. l. - 14 n. l.); meno Octavianus, bežne používané pre dobu pred r. 27 pr. n. l., mu nikdy oficálne neprislúchalo.
- prvý rímsky cisár, tvorca novej formy vlády ( principát), obdobie jeho vlád sa pokladá za zlatý vek rímskej kultúry.
43 pred n. l. na čele vojska senátu porazil Antonia a dobyl Rím, 31 porazil Antonia a Kleopatru pri Aktione. Po prevzatí moci prijal meno Augustus (vznešený).


Boethius
Boethius, presnejšie Anitius Manlis Severinus (480-524) Kód: 379
- rímsky filozof, autor diela Útecha z filozofie, ktoré napísal v čase medzi svojim zatknutím a popravou. Prekladal a komentoval Aristotelove logické spisy.
Boethia označujú ako "posledného Rimana a prvého scholastika": Boethius pripravil cestu stredovekej scholastike.


Cassiodorus, f. m. a.
Cassiodorus, Flavius Magnus Aurelius (ok. 488 Scylacium (Kalábria) - asi 583) Kód: 386
- rímsky filozof, encyklopedista, minister gotskeho cisára Theodoricha, významný hodnostár aj za jeho nástupcov. Písal historické diela: kroniku od Adama do roku 519 n. l.; dejiny Gótov, v ktorých propagoval myšlienku splynutia Rimanov a Gótov do jedného národa.

Po r. 540 sa uchýlil do kláštora Vivarium v Bruttijsku, ktorý sám založil. Z jeho podnetu sa v kláštore opisovali diela antických autorov, čím sa zachránila hodnotná časť antickej literatúry. Pre mníchov napísal Institutiones divinarum et humanarum litterarum (Učebnica božských a ľudských vied), ktorá bola úvodom do teológie a elementárnym výkladom 7 slobodných umení ( L157;112).


Marcus aurelius
Marcus Aurelius Antoninus (26. 4. 121 Rím - 17. 3. 180 Vindobona) Kód: 255
- rímsky filozof, predstaviteľ mladšieho stoicizmu, rímsky cisár.

Na filozofické myslenie Marca Aurelia malo vplyv najmä čítanie Epikteta. Približne v poslednom desaťročí svojho života po grécky napísal 12 kníh filozofických meditácií TA EIS HEAUTON (Hovory k sebe), z ktorých časť vznikla na území dnešného Slovenska.
Vesmír je podľa Marca Aurelia veľkým štátom, v ktorom je najvyšším zákonom božská prozreteľnosť. Človek ako rozumná bytosť má pochopiť jej zámery a spolupracovať s ňou. Vo vesmíre sa nemôže diať - z hľadiska celku - nič zlého. Neustála zmena, vznik a zánik jednoltivých bytostí patrí k prirodzenému chodu vesmíru, takže len obmedzený ľudský pohľad môže považovať smrť za zlo. S nesmrteľnosťou duše a posmrtnými trestami jeho filozofia neráta. Ku kresťanskému náboženstvu zaujímal Marcus Aurelius negatívne stanovisko. Za jeho vlády došlo dvakrát k perzekúciam kresťanov (okolo 167 a okolo 177) (cf. L263;412).


Nigidius figulus
Nigidius Figulus, Publius (okolo 98 pr. n. l. - 45 pr. n. l.) Kód: 577
- rímsky filozof a politik, predstaviteľ novopytagoreizmu (jeho platonizujúceho smeru) v rímskej filozofii. Mal široké vzdelanie. Patril k Ciceronovým priateľom. Vytvoril filozofický krúžok, v ktorom sa pestovali novopytagorejské náuky.
Nigidiovi Figulovi pripisovali magiské experimenty, najmä vyvolávanie duchov.


Seneca, l. a.
Seneca, Lucius Annaeus (4 pr. n. l. Corduba - 65 n. l.) Kód: 290
- rímsky filozof a politik, hlavný predstaviteľ mladšieho stoicizmu. Vychovával Neróna. Znalec latinského jazyka, inovátor štýlu a milovník sentencií. Ovplyvnil európsku kultúru etikou, filozofickou terminológiou, formálnou stránkou drámy. Na pokyn Neróna spáchal samovraždu.