referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Nedeľa, 20. októbra 2019
Staroveký Rím
Dátum pridania: 24.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nickymonica
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 283
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 11m 40s
Pomalé čítanie: 17m 30s
 
Obdobie republiky (510 - 31 prnl.)

1) Raná republika (510 - 265 prnl.)

Rímska republika (res publica - vec verejná) bola formálne demokratický (démos - ľud, kratos - moc) štát, jej zriadenie však bolo aristokratické. Tento fakt nezmenili ani úspechy plebejcov v boji s patricijmi, ktoré síce viedli k rozšíreniu práv občanov, ale naďalej vládla úzka privilegovaná vrstva.

Spoločnosť: Triedny boj zmenil sociálnu štruktúru spoločnosti rímskeho štátu. Splynutím patriciov a vrchnej vrstvy plebejcov vznikli nové vrstvy:

1) nobilita (majitelia najväčších území a majitelia otrokov)
2) drobní roľníci a proletári (schudobnelé vrstvy)
3) otroci (antické otroctvo = otroci sú vojnoví zajatci a predstavujú hlavnú pracovnú silu štátu

Politické zriadenie: V období republiky sa zmenilo nielen spoločenské usporiadanie, ale aj politický systém : namiesto kráľa nastúpili dvaja konzuli, diktátor a tribúni ľudu

1) konzuli - najvyšší úradníci
2) diktátor - je volený v období vojen a nepokojov
3) tribúni ľudu - zastupujú plebejcov, majú právo veta (ius intercedendi) magistrát je volený na obdobie jedného roka a mal 4 dôležité zásady:

a) voliteľnosť úradníkov spolu s časovým ohraničením funkcie
b) kolegialita (zabránila zneužitiu vlády jednotlivcom)
c) presné vymedzenie funkcií (= zákaz zastávania viacerých funkcií)
d) všetky funkcie sú neplatené (úradníkmi boli výlučne patriciovia)

- 493: plebejci si vymohli zriadenie snemu s tribúnmi ľudu (tribuni plebis), ktorí hájili záujmy plebejcov
- 449: zrovnoprávnenie plebejcov spísaním zákonov 12 tabúľ
- 367: vydanie zákona leges Liciniae Sextiae, podľa ktorého si rímsky občan z verejnej pôdy (ager publicus) nesmie privlasntiť viac ako 125 ha a jeden z konzulov musí byť plebejec (1. konzul : Sextius Lateranus). Zavedenie nových funkcií: kurulský edil (spomedzi patriciov) a prétor, úradník vykonávajúci súdnu právomoc konzulov (iurisdictio)
- 287: zákonom lex Hortensia získal ľudový snem rovnocennosť s magistrátom
- 282 - 272: vojna s Tarentom. Po 2 neúspešných výpravách Rimania nakoniec zvíťazili nad Pyrrhom, epírskym kráľom, ktorého si Tarent privolal na pomoc (Pyrrhovo
víťazstvo = víťazstvo s obrovskými stratami na životoch)
- 265: úplné ovládnutie Itálie Rimanmi (okrem Pádskej nížiny, ktorú obsadili Galovia) po podmanení si Volsiniis

2) Rím pánom Stredomora (264 - 133 prnl.)

Rímsky štát sa stáva typickým otrokárskym štátom, ktorý sa skladá z vlastného územia, kolónií v dobytých oblastiach a z území spojencov. Vďaka vyspelosti a centralizácie štátu, disciplíne v armáde a premyslenej stratégii vo vojnách sa Rimanom podarilo dobývať stále rozsiahlejšie územia. Táto skutočnosť spôsobila enormné
zvýšenie počtu otrokov, ktorých prácu využívala nobilita na otrokárskych veľkostatkoch, tzv. latifundiách, čí pripravila množstvo drobných roľníkov o prácu a o pôdu. Hoci výbojné vojny rozšírili moc Rímskej ríše, prispeli aj k jej destabilizácii.

Hospodárstvo: rozvoj námorného obchodu a špecializácia remesiel. Po ovládnutí Itálie má Rím nový cieľ - Sicíliu, o ktorú má záujem aj Kartágo = 3. púnske vojny

- 264 - 241: 1. púnska vojna. Prvotné neúspechy Rimanov vyriešil vynález padacích mostíkov a Rím získal Sicíliu, neskôr po vojne dobyl aj Korziku a Sardíniu
- 220: Hanibal si podmanil Sagunt (na území Španielska), s ktorým Rím uzavrel dohodu o pomoci. Rím žiada prepustenie Saguntu
- 218 - 201: 2. púnska vojna. Hanibal previedol svoju armádu cez Alpy do Pádskej nížiny, kde sa k nemu pridali Galovia a spolu porazili Rimanov. Najťažšiu
porážku utrpeli pri Cannae (Cann) r. 216
- 212: víťazstvo Hanibala pri Capue (v tejto bitke padol aj Archimedes). Hanibal sa dostal až pred brány Ríma (Hannibal ad portas), ale nezaútočil
- 204: rímsky vodca Cornelius Scipios prechádza do Afriky s armádou vytvorenou z otrokov
- 202: Hanibal tiahol za Scipiom až k Zame, kde ho Rimania porazili. Kartáginci (Púni) stratili územie Stredomoria, museli rozpustiť armádu a nesmeli viesť akúkoľvek
vojnu bez súhlasu Ríma = koniec Kartága - veľmoci)
- 149 - 146: 3. púnska vojna. Kartágo si privlastnilo bez vedomia Ríma územie Masinissa, po 3 rokoch obliehania bolo Kartágo zrovnané zo zemou
- 229 - 219: 1. a 2. illýrska vojna, Rím získal illýrske pobrežie
- 215 - 168: 1., 2., 3. macedónska vojna, Rím získal Grécko a Macedóniu
- 133: vznik Rímskej svetovej ríše pripojením Pergamského kráľovstva k už dobytým územiam (Macedónia, Grécko, Sýria)
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Staroveký Rím SOŠ 2.9731 2135 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9718 3099 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9183 5529 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9329 481 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.8147 1360 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9657 2009 slov
Staroveký Rím GYM 2.9145 901 slov
Staroveký Rím GYM 2.9353 1398 slov
Staroveký Rím GYM 2.9521 4027 slov
Staroveký Rím GYM 2.9607 1358 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.