Itália v 2. tisícročí a na začiatku 2. tisícročia prnl.

- Rímska ríša, najväčší a najsilnejší štát antiky, sa začala utvárať na Apeninskom polostrove.
- 1900-1800 pnl.: vpád cudzích kmeňov, ktoré priniesli terramarnskú kultúru
- 1200-1000 pnl.: príchod indoeurópskeho kmeňa Italikov (stred Itálie), vznik villanovskej kultúry. Italikovia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
- 800 -600 pnl.: osídlenie južnej časti Itálie a Sicílie Grékmi, zakladanie nových miest (Kúmy, Neapol, Tarent), rozvoj obchodu Grékov a Italikov s Féničanmi
(Kartágo) a vzájomná výmena kultúrnych a hospodárskych poznatkov.

Etruská doba

- Významnú úlohu v dejinách Ríma zohrali Etruskovia, ktorí sa usadili na SZ Apeninského polostrova.
- Hospodárstvo: zaoberali sa poľnohospodárstvom, remeselnou výrobou, ťažbou rúd a námorným obchodom.
- Spoločnosť: už v tomto období existovala majetková nerovnosť medzi spoločenskými vrstvami (aristokracia - otroci), ženy mali slobodné postavenie (určitá forma matriarchátu), vznik rady starších a ľudového zhromaždenia.
- Náboženstvo a kultúra: vplyv Grékov, t.j. prevzali od nich dodnes nerozlúštené písmo a bohov. Etruské sochy pripomínajú archaické sochy Grékov a etruské nástenné maľby a šperky boli takisto na vysokej úrovni. V architektúre využívali klenby a oblúky. Stavali ohradené mestá s vodovodmi a kanalizáciou.
- okolo r. 800: prienik Etruskov do Itálie
- r.600-r.500: najväčší rozmach. Ertrúria nikdy nebola jednotným štátom, vytvárali sa iba federácie miest (napr. r.550 spolok 12 miest).
- r.510: úpadok moci Etruskov (stratili vládu nad Tyrhénskym morom, boli napádaní Galmi (Kelti), ktorých príchod sa datuje v 5. st. pnl. a napokon ich ovládli Rimania

Kráľovská doba (753 - 510 prnl.)

- 21. 4. 753 pnl. založili Latíni (Italikovia) na území Latinum Rím. Podľa legendy bol jeho zakladateľom a 1. kráľom Romulus. Táto epocha predstavuje prechodné obdobie od rodovej spoločnosti k triednej, od prvotnopospolného zriadenia k otrokárskemu. Písmo od Grékov.

Spoločnosť

Na začiatku bol základnou spoločenskou jednotkou rod (gens), ale na sklonku tohto obdobia sa ňou stala rodina (familia), pričom sa prejavuje majetková diferenciácia.

Deľba spoločnosti na :

1) patriciov (plnoprávni, najmajetnejší občania)
2) plebejcov (slobodní občania bez politických práv, dávali sa pod ochranu patriciov, čím vznikol vzťah medzi klientom (plebejci) a patrónom (patriciovia)
3) proletárov (chudobná vrstva)
4) otrokov (patriarchálne otroctvo = otrokom sa môže stať aj rímsky občan, ak sa zadĺži, nielen vojnoví zajatci, ešte netvoria hlavnú pracovnú silu

Politické zriadenie

Spočiatku sa príslušníci rímskeho národa (populus Romanus) schádzali na zhromaždeniach (comitia curiata) podľa kúrií. Po reforme Servia Tullia, ktorý rozdelil
spoločnosť na 5 tried podľa majetku sa občania zvolávali na zhromaždenia s názvom comitia centuriata (centuriálne komície). Každá z tried mala vytvoriť určitý počet
centúrií (stotín vojska), pričom jedna centúria predstavovala jeden hlas. Kedže 1. vrstva vytvorila väčšinu centúrií, moc naďalej ostala v rukách najbohatších. Centúrie boli teda nielen vojenskými, ale aj politickými jednotkami.

Kráľ (rex) - hlava štátu s obmedzenou mocou, králi tejto doby: Romulus, Numa Pompilius, Tullus Hostilius, Ancus Marcius, Tarquinius Priscus, Servius Tullius a Tarquinius Superbus.

Senát (rada starších) - poradný orgán kráľa, odobruje rozhodnutia ľudového zhromaždenia, senátori (patres) sú volení zhromaždením spomedzi patriciov.

Náboženstvo

- Polyteizmus (kulty rodín, duší mŕtvych, obetné kňazstvo), vznik kňazských kolégií, kde sa viedli záznamy o udalostiach v Ríme, tzv. annales maximi.
- 530 - reforma Servia Túlia
- 510 - vyhnanie tyranského kráľa Tarquinia Superba, vyhlásenie republiky