Dejiny hovoria o oficiálnom prijatí kresťanstva v Rusku roku 988 za vlády kyjevského kniežaťa Vladimíra. Už predtým sa však vyskytli snahy, ktoré sledovali tento smer. Variagovia, východná vetva Vikingov, Slovania usídlení pozdlž veľkých riečnych tokov a kyjevskí obchodníci boli od začiatku 10. storočia v kontakte s byzantským kresťanstvom. Okrem toho dôležitá spojenecká zmluva medzi Kyjevom a Byzanciou spomína pokrstených Rusov žijúcich v Kyjeve. Zdá sa, že aj škandinávske kmene usídlené na brehu Čierneho mora konvertovali koncom 9. storočia, roku 864. Princezná Oľga, Vladimírova stará matka, tiež prijala kresťanstvo v rokoch 954-955. Tieto snahy však boli zatiaľ ojedinelé a týkali sa len niekoľkých jednotlivcov.


Politický čin

Kristianizácia vo veľkom meradle prebehla v čase, kedˇ sa vytváral z moci kniežaťa štát, ktorý si postupne podmanil všetky kmene východných Slovanov. Panovníci podporovali šírenie kresťanstva, lebo chceli vybudovať úzke vzťahy s kmeňmi, ktoré k nim zatiaľ cítili nedôveru a snažili sa zjednotiť ľud spoločným vierovyznaním. Spočiatku sa veľkokniežatá uspokojili s pohanským kultom, pričom posilňovali a reorganizovali rituály; ale potreba upevňiť sociálne štruktúry okolo panovníka ich v konečnom dôsledku viedla k propagácii nového náboženstva.


Náboženské spory

Kronika dávnych čias opisuje prijatie kresťanstva v podobe legendy takto:kyjevské veľkoknieža Vladimír 1. Sviatoslavič si zavolal Bulharov od Volgy, ktorí mu predstavili prednosti islamu, Nemcov, ktorí obhajovali rímske kresťanstvo, Chazarov židovského náboženstva a jedného Gréka, ktorý mu vyložil pravoslávnu vieru. Bulharom Vladimír odsekol: "Rusi radi pijú, nevedeli by sa toho vzdať."Nemcov tiež odbyl rýchlo. Židom odpovedal takto: "Ak by Boh miloval váa i váš zákon, neboli by ste roztrúsení v cudzích krajoch. Azda chcete, aby sa aj nám také prihodilo?" Len poslednému vyslancovi, zástupcovi kresťanov z Byzantskej ríše odtrhnutej od Ríma, sa podarilo presvedčiť knieža.


Formovanie Ruska

Koncom 9. storočia sa začalo formovať Rusko ako politický celok okolo Kyjevskej Rusi, obývanej od 7. storočia Slovania z východu. Oleg, prvé kyjevské veľkoknieža, vládlo od roku 882 do roku 913, potom Igor od roku 913 do roku 945. Vikingovia, teda Variagovia , ovládli územie okolo Kyjeva, od Novgorodu na severe po Dnester na juhu. Po Igorovej smrti vládla jeho žena Oľga, prvá ruská pravoslávna kňažná, ktorá posilnila administratívnu štrukturu krajiny. Jej syn Sviatoslav, veľkoknieža od roku 962, rozšíril hranice štátu. Keď roku 972 zomrel, vypukla občianska vojna medzi jeho tromi synmi, ktorí sa hádali o moc. Roku 980 bol pánom celého územia Vladimír. Vládol do roku 1015.