Kremeľ je symbol sily, pevnosti, moci a nedobytnosti Ruska .Každá historická epocha Ruska tu zanechala pozoruhodné architektonické znaky. Pôdorys Kremľa (28ha) tvorí nepravidelný trojuholník, jeho múry sú vysoké 5-19m, hrubé 3,5 – 6,5 m a stráži ho 20 veží. Prvá zmienka o Kremli sa viaže k roku 1156, keď zakladateľ Moskvy Jurij Dlhoruký nariadil, aby sa na mieste dnešného Kremľa postavila drevená pevnosť. V roku 1238 bola pevnosť vypálená Tatársko – mongolskými hordami. Na ochranu Kremľa boli v rokoch 1326 – 1329 vybudované dubové hradby. Uprostred Kremľa boli postavení predchodcovia dnešných chrámov. Za vlády Ivana III. vymenili staré bielokamenné múry za nové múry i veže z tehál. Ivan III. dal pozvať najlepších talianskych a ruských majstrov, a tak vznikli ďalšie nové nádherné stavby. Múdry panovník Peter I. presťahoval hlavné mesto z Moskvy do St.Peterburgu, ale tu naďalej pokračovali korunovácie cárov a Kremeľ sa stal prechodným sídlom ruských cárov. V roku 1737 zničil Kremeľ rozsiahly požiar o 85 rokov aj Napoleonova armáda. Napriek tomu všetky pamiatky Kremľa obnovili.

Veže Kremľa

20 kremeľských veží bolo budovaných pod dohľadom talianskych a ruských majstrov. Vo Vodárenskej veži (Vodozvodnaja bašta, 1485 – 1491, 62m vysoká) bolo v minulosti zariadenie na dopravu vody z rieky Moskvy do dvora. Ďalej stojaca Blagoveščenská veža dostala svoje meno po blízko ležiacom Blagoveščenskom chráme. Nasleduje Tajnická veža (tu viedla tajná cesta z pevnosti), Prvá a Druhá Bezmenná veža, Petrovská veža a Moskvorecká veža (Beklemiševská, 1478, vysoká 42,5m).

Poblíž Červeného námestia strážia múry Kremľa Konstantino – Jeleninská veža, Poplašná veža (Nabatnaja) a Cárska Veža (postavená 1680, legenda hovorí že cár Ivan IV. Hrozný sa odtiaľto pozeral na popravy na Červenom námestí). Klenotom Kremeľských veží je Spasská veža (1491, majster Pietro Antonio Solario). Každý, kto prechádzal popod vežul si musel zložiť klobúk z hlavy (dokonca aj cár). Prvýkrát začali hodiny na veži odbíjať čas v roku 1625.

V 19.storočí namontovali na vežu 10 zvonov – Kremeľský orloj. Priemer ciferníka je 6,12 m, minútová ručička má 3,28m a hodiny vážia 25 ton (niekde som sa dočítal že 250 ton). Pokračujeme Senátskou vežou (dostala meno po blízko ležiacom bývalom senáte), Nikoľskou vežou (1491, budoval ju Pietro Antonio Solario, vysoká 70,4m) získala svoje meno od sv.Nikolaja, ktorého tam zobrazovala v minulosti ikona (počas vlády sovietov ju demontovali). Smerom popri Alexandrosvkej záhrade prebieha Rožná zbrojná veža, ktorá v minulosti zásobovala Kremeľ kryštálovo čistou vodou. Za Strednou rožnou vežou sa nachádza jedna zo vstupných brán – Trojická veža (1495, výška 80m, je najvyššou Kremeľskou vežou). Pred ňou je Kutafja veža (16.storočie, vstup do Kremľa). Posledné tri veže – Veľiteľská, Zbrojná a Borovická veža strážia Kremeľské múry smerom ku Borovickému námestiu. Posledná z menovaných je jednou z troch vstupných brán Kremľa.