Preklad nad nimi je vytvorený z dvoch kvádrov, z ktorých väčší váži asi 120 ton. Archeológov tieto mohutné stavby priviedli na myšlienku, že anglické Stonehenge postavili buď Mykénčania, alebo ľudia, ktorí sa to v Mykénach naučili. Ale zdá sa, že Stonehenge sú konštrukcie oveľa staršie než mykénska civilizácia. Vstup do mykénskeho hradu vedie bránou, ktorá sa v literatúre nazýva Levia brána. Na bráne znázornené zvieratá sú však levice. Rovnaké levice sú známe aj z iných nálezov, najmä z pečatí z obdobia mykénskej kultúry. Brána pochádza rovnako ako hradby a bašta pravdepodobne zo 14. Storočia pred n. l. stavali ju zase z mohutných blokov kameňa. Preklad brány, na ktorom stoja dnes už bezhlavé levice, je 5 metrov dlhý, až meter vysoký a 2,4 metra široký. Nevieme, čo vzpriamené levice symbolizovali, ale zdá sa, že mali priamy vzťah k hodnosti panovníka. Od brány vedie dlhá rampa k vyvýšenému nádvoriu, kde stál palác. DELFY


Celý antický svet poznal Delfy a ich veštiareň. Chodili do nej po radu mýtickí hrdinovia, navštevovali ju vládcovia všetkých gréckych štátov, prišli ta i Solón a Alexander Veľký, aby si vypočuli vôľu bohov z úst veštice Pýthie. Na jej názor sa pýtali aj cudzí panovníci, napríklad lýdsky kráľ Kroisos. Jej rady nebývali vždy jednoznačné. Ak si ľudia z dvoch možných významov vybrali nesprávny, za to Pýthia, či dokonca Apollón nemohli.
Héraklés navštívil delfskú veštiareň, aby sa opýtal boha Apollóna, ako sa môže očistiť zo svojho činu (v záchvate šialenstva zabil svoje tri deti a dve bratove). Ústami Pýthie mu boh odpovedal, aby odišiel k mykénskemu kráľovi Eurystheovi, a vykonal dvanásť úloh, ktoré mu ten určí. Aj Oidipús a Orestés prišli do Delf dozvedieť sa o svojej budúcnosti. Dokonca Xerxés poslal pri vpáde do Grécka bojovníkov, aby vylúpili Delfy. Keď sa však priblížili k chrámu Apollóna, rozpútala sa vraj strašná búrka a zemetrasenie. Peržania to pokladali za božie znamenie a vrátili sa z Delf bez koristi. Zato rímsky diktátor Lucius Sulla veštiareň vykradol a cisár Nero odniesol neskôr zo svätyne vyše päťsto bronzových sôch.
Delfy boli prastaré už aj v časoch Peržanov a Rimanov. Staré boli aj vtedy, keď Homér písal o Pýthii, keď žil Platón či Aristotelés. Najmenej štrnásť soročí pred naším letopočtom boli Delfy miestom, kam z celého antického sveta putovali tí, čo sa chceli dozvedieť svoju budúcnosť alebo hľadali rady od najsúkromnejších problémov až po verejné, štátnické.