Kňažka Pýthia v Apollónovom chráme mala za úlohu oznamovať prostredníctvom boha Apollóna vôľu boha Dia ľuďom, ktorí o to požiadali a priniesli mu obeť. Jej výroky mali veľkú autoritu. Grécke štáty málokedy rozhodovali o dôležitej verejnej otázke bez veštby.
Neskorší autori návštevy vo veštiarni a priebeh veštby dramatizovali a zveličovali. V skutočnosti to bola jednoducho súčasť posvätných obradov. Kňaz prijal od žiadateľa napísanú otázku a predložil ju veštici. Tá vstúpila do posvätnej miestnosti a sadla si na trojnožku nad puklinu, z ktorej vychádzali omamné výpary z posvätného prameňa Kastalia. Veštila v extáze, do ktorej upadala pôsobením výparov alebo žutím vavrínových listov. Kňazi zaznamenávali zvuky, ktoré vyrážala, a zostavovali odpovede, často dvojznačné. Typickým príkladom bola povestná veštba lýdskemu kráľovi Kroisovi: „Ak prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu.“ Kroisos ju prekročil (tvorila hranicu medzi jeho ríšou a perzskou) a zničil veľkú ríšu, lenže svoju. Delfská veštiareň mala zo všetkých najlepšiu povesť, ale v gréckom svete ich bolo mnoho, napríklad v Dodóne, v Abách, v Thébach, v maloázijských Didinách, v juhoitalských Kúmach. V Delfách mal Apollón jeden z najstarších chrámov spojený s veštiarňou. Prvá stavba zo 7. storočia pred n. l. padla roku 548 za obeť požiaru, druhá z konca 6. Storočia zasa zemetraseniu. Dnešné zvyšky chrámu pochádzajú až z prestavby okolo roku 330 pred n. l. Apollón bol bohom zdravia a ochrancom ľudí, napokon sa stal bohom svetla a Slnka. Bol jedným z najstarších gréckych bohov a jeho kult sa dostal do Grécka pravdepodobne z Malej Ázie. Podľa jednej verzie mýtu prišiel vraj do Delf z Kréty na delfínovi (preto má aj meno Apollón Delfínios), a tak sa stal ochrancom morských ciest. Na jeho počesť sa v Delfách konali na jar a na jeseň veľké slávnosti a každé štyri roky pýthijské hry.
Hry v Delfách sa svojím významom zaraďovali hneď za olympijské, umeleckými súťažami dokonca pred ne. Ich hlavným programom boli preteky v hre na píšťale a na kithare, v speve so sprievodom píšťaly a v básnických a dramatických skladbách. Zo športových disciplín sa súťažilo v behu, zápasení a v jazde na voze. Víťaz dostal palmový list a vavrínový veniec. Grécky „temenos“ bol posvätný okrsok, kde sa nachádzal posvätný háj, veľký chrám a ďalšie svätyne, ako aj miesta určené na odpočinok, modlitby a rozjímanie. Na niektorých miestach, napríklad na aténskej Akropole, sa temenos nachádzal na opevnenom vyvýšenom mieste. V Delfách bolo jeho súčasťou aj veľké divadlo s 35 radmi sedadiel pre asi 5000 divákov, kde sa konali spomínané pýthijské hry.