Od hlavného vchodu až k Apollónovmu chrámu viedla svätá cesta, ktorú po oboch stranách lemovali pokladnice rozličných miest. Knidskú pokladnicu postavili roku 565 pred n. l., sifnijskú s nádhernými stĺpmi v tvare karyatíd roku 530 pred n. l., aténsku po roku
490 pred n. l. (Originály tridsiatich metóp zdobených reliéfmi, zobrazujúcimi Héraklove a Théseove činy, sú vystavené v múzeu v Delfách.) V Delfách bol aj štadión, na ktorom sa za pýthijských hier konali gymnastické čiže športové sú ťaže. V pokladniciach jednotlivých miest sa ukladali nesmierne vzácne dary, ktoré veriaci prinášali veštiarni, teda bohu Apollónovi. Plinius videl v Delfách vyše 3000 sôch, a to napriek tomu, že Nero a iní už mnohé poklady ulúpili. Niektoré sochy sa predsa len zachovali a sú dnes vystavené v delfskom múzeu. Najvzácnejšou z nich je bronzová socha Vozataja delfského a mramorové sochy Kleobia a Bitóna (z Argu). Sochu Vozataja z 5. storočia pred n. l. možno porovnávať len so slávnym Diom v Aténach. Tisíce turistov prúdia dnes do Delf, kde sú najstaršie pamiatky archaického Grécka. Keď si poprezerajú múzeum, prejdu pomaly po svätej ceste, kde sa pristavia pri zvyškoch pokladníc, najmä však pri dobre zachovanej a reštaurovanej pokladnici Aténčanov, obídu Apollónov chrám a posedia si na kamenných sedadlách divadla, vytesaných do svahu, určite sa rozhliadnu po pohorí Parnas, na úbočí ktorého sa Delfy rozkladajú. A tí, čo majú zmysel pre poéziu a umenie vôbec, pripomenú si z mýtov, že na vrchu nad nimi sa rád zdržiaval nielen najvyšší boh Zeus, ale aj Múzy, ktoré prichádzali ku Kastalskému prameňu. Nikto však nebude zvedavý na veštby Pýthie. Použitá literatúra: Kamenní svedkovia dávnych čias - Charles Walker.