referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Sobota, 7. decembra 2019
Kamenní svedkovia Starovekého Grécka - Mykény a Delfy
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Manica
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 781
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 10m 40s
Pomalé čítanie: 16m 0s
 
MYKÉNY


Mykény sa nachádzajú na opevnenom vrchole kopca asi 10 kilometrov od Argu a neďaleko pevnosti Tirynth. Na dôležitej križovatke ciest boli takmer nedobytnou pevnosťou, v ktorej žil kráľ, jeho dvor, obchdníci a remeselníci, kým ostatné obyvateľstvo sídlilo na svahu návršia pod pevnosťou.
Za objav starovekej mykénskej kultúry vďačí ľudstvo fantázii a neúnavnej práci Nemca Heinricha Schliemanna. Poloha Mykén bola dobre známa, lebo starí Gréci veľmi podrobne opísali ich múry a hradby, ktoré ešte stáli, keď Schliemann začal svoje výskumy. Pausaniás o nich píše: „V Mykénach ešte vidieť časti hradieb a hlavnú bránu, nad ktorou je reliéf zobrazujúci dva levy. To všetko je vraj dielom Kyklopov, ktorí aj Proitovi vystavali múry v Tirynthe. V troskách Mykén je studnička zvaná Perseia a podzemné komory, kde Átreus a jeho synovia ukrývali svoje poklady.“
Tvrdenia gréckeho historika a neochvejná dôvera v Homéra priviedli Schliemanna k úspechom. Začal v Mykénach kopať roku 1876 a už po niekoľkých dňoch objavil vo vnútri hradieb hroby s kostrami, ktoré pokladal za pozostatky Agamemnóna, Klytaimnestry, Aigistha a ďalších členov rodu Átreovcov. Pochovaní boli so svojimi klenotmi: nikde predtým sa nenašlo v hroboch toľko zlata ako tu. Zlaté masky pokrývali tváre mŕtvych kráľov, ba aj na prsiach mali zlaté platne a všade okolo nich bolo množstvo zlatých diadémov, čaší a prsteňov. Schliemann odkryl aj zrúcaniny kráľovského paláca a v nich pravouhlú sieň so stĺpmi – megarón. Za hradbami preskúmal starobylé hrobky zvané pokladnice, z ktorých najvýznamnejšia, zvaná Átreova pokladnica , leží naproti mykénskej akropole.
Schliemann už predtým, v rokoch 1871-1873, objavil a vykopal na základe Homérových diel trosky Tróje, o ktorej väčšina vtedajších učencov pochybovala. Veril Homérovi aj v tom, že achájske vojská, ktoré zničili Tróju, viedol mykénsky kráľ Agamemnón. Bol presvedčený, že po víťaznom návrate do Mykén dala kráľa Agamemnóna zavraždiť jeho neverná manželka s milencom Aigisthom a pochovali ho v Mykénach. Schliemann pozorne študoval klasickú literatúru a dospel k presvedčeniu, že väčšina informácií starovekých autorov je veľmi presná. Často to zdanlivo protirečilo vtedajším vedeckým metódam, ale nedal sa odradiť. Kopal na miestach, ktoré sám vyhľadal, a získal nesmierne historické a umelecké poklady.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.