Mykénska civilizácia

Mykénčania ovládali po roku 1400 pred n. l. v dobe svojho rozkvetu celý juh Grécka. Na severe siahalo ich územie až do Boiótie a Thessálie a na západ až k Iónskym ostrovom. Mykénska, alebo tiež neskorá heladská kultúra, sa rozvíjala v období rokov 1600 – 1100 pred n. l. Pôvod Mykénčanov zostáva neznámy takisto ako vznik gréčtiny ako jazyka. Predpokladá sa, že možno až v 22. storočí prenikli na sever Peloponézu bojovné kmene s doteraz neznámym jazykom. Tie potom prenikli do stredu Grécka a spojili sa s miestnym obyvateľstvom. Vznik a vzostup mykénskej kultúry začal o niekoľko storočí neskôr, kedy už mykénsky vládcovia dokonale ovládali spracovanie kovov a podnikavo rozširovali svoju politickú moc obchodnými stykmi na rozdiel od používania zbraní. Rozkvet mykénskej kultúry sa datuje okolo roku 1450, kedy prevzali súčasné krétske loďstvo a obchodné styky so skoro celým Stredomorím. Na gréckej pevnine existovali malé nezávislé štáty, boli tu však aj veľké mocenské strediská, z toho najvýznamnejšie Mykény a ďalej Pylos, Théby, Tiryns, Athény, Iólkos a Orchomenos.
Okolo roku 1100 sa mykénske panstvo zrútilo.
Rozhodujúce centrum moci predstavovali v Mykénach paláce, ktoré boli hospodárskym strediskom a súčasne rezidenciou vladára, sídlom miestnej byrokracie, skladiskom rôznych produktov a aj pôsobiskom pre remeselníkov a umelcov.
Na vrchole mykénskej sociálnej pyramídy stál vladár – vodca (s titulom ranaka). Bol to absolútny monarcha a zároveň najväčší vlastník pôdy, najvplyvnejší obchodník a najvyšší veliteľ vojska. Ten menoval do funkcie vyslancov a dôstojníkov, ďalej tu žili majitelia pôdy, otroci a roľníci a remeselníci, ktorí patrili k tzv. „masám ľudu“. Jediný skutočne slobodný a zvrchovaný bol asi len sám panovník.
Čo sa týka náboženstva, napriek nesporným krétskym vplyvom bolo mykénske náboženstvo samostatné. Napr. hlinené tabuľky z Pylu (Pylos) dokazujú, že neskoršia dvanástka olympských bohov má starý mykénsky pôvod, napr. bohovia Zeus, Héra, Áres, Athéna. Títo bohovia boli uctievaní vo svätyniach alebo na iných svätých miestach s oltárom.




Mykénske umenie

O jeho objavenie sa zaslúžil hlavne Heinrich Schlieman svojimi vykopávkami na celom Peloponéze, teda aj v Mykénach. Zozačiatku bolo pomerne nezávislé od krétskeho umenia, ale práve jeho vplyv na mykénske umenie sa zosilnil, keď na Krétu vpadli Achájci (okolo roku 1450). Schlieman nebol archeológ z povolania, ale bol to veľmi sčítaný človek.