Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Mykénska kultúra
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | madula | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 256 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.8 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 8m 0s |
Pomalé čítanie: | 12m 0s |
Táto pevnosť bola postavená na skale ako sídlo jedného z najmocnejších vladárov Grécka v predhelénskom období. (Avšak po objavení obrovských predhelénskych palácov na Kréte, hrad v Tírynthe akosi stratil na význame.) Podľa povesti ho postavilo sedem kyklopov z maloázijských balvanov. Považuje sa za najopevnenejší hrad sveta stavaný z obrovských kvádrov. Prichádza sa k nemu pozdĺž hradieb z neopracovaného kameňa, ktoré sú široké až 8 metrov a vysoké 18 metrov. Ak prejdeme cez mnohé chodby, miestnosti a brány, dostaneme sa na hlavné nádvorie, kde je domáci oltár a vchod do „megara“ (obdĺžniková miestnosť) s veľkým ohniskom uprostred. Tento hrad pomohol archeológom odhaliť staviteľskú techniku tohto obdobia: do tvrdého kameňa vyvŕtavali robotníci hlboké kruhovité otvory a do nich zarážali drevené tyče. Keď ich poliali vodou tyče naboptnali a roztrhli skalu. Ostatnú prácu robili kamenici s bronzovým nožom širokým len 2 mm. Tento palác je obdobou paláca, o ktorom píše Homér v Odyssei, a v ktorom sa Odysseus po návrate do svojej vlasti pobil s nápadníkmi svojej vernej ženy Penelopy. Pre tento palác sú typické aj nástenné maľby z roku okolo 1400 pred n. l. vysoké asi 30 cm. Známa je napr. maľba kňažiek uberajúcich sa v dvoch radoch proti sebe k predmetu namaľovanému uprostred fresky, ktorý sa však odborníkom nepodarilo identifikovať, pretože sa našli len jeho úlomky. Toto kráľovské sídlo bolo pravdepodobne opustené v dobe dórskeho vpádu a nebolo už nikdy znovu osídlené, ani sa nestalo svätyňou ako napr. zrúcaniny aténskej akropoly. Úžitkové umenie
V úžitkovom umení mykénskej civilizácie môžeme okrem iných pozorovať aj prvky krétske v dôsledku kontaktu týchto kultúr. Medzi nálezy so špecifickými pevninskými rysmi patria dýky objavené v Mykénach a uložené v athénskom národnom múzeu. Ich čepele vykladané zlatom a striebrom sú zdobené motívmi napr. bežiacich levov, mužov zápasiacich s levom alebo šelmou loviacou vtáky. Zlaté poháre, tiež z obdobia okolo roku 1450 dokazujú, že v Mykénach rozkvitalo zlatníctvo už pred stykom s Krétou. Známa je aj napr. dvojuchá nádoba „Nestónov pohár“ alebo čaše nájdené vo Vafiu obdivuhodne zdobené tepanými reliéfmi znázorňujúcimi chytanie býkov. Typické sú strieborné čelenky, no najvzácnejšou je zlatá čelenka Mykénskej kráľovnej, ktorá svojou ručnou prácou prekonáva moderného umelca. V keramike môžeme pozorovať krétsky vplyv skôr v tvaroch ako v dekore.
Podobné referáty
Mykénska kultúra | VŠ | 2.9916 | 1969 slov |