Ramesse II. životopis

Ramesse (po grécky Ramessés, po latinsky Ramzes) sa narodil pravdepodobne v roku 1304 pred Kristom. Bol druhým synom druhého kráľa 19. dynastie, Sethiho I(1291-1278 pred Kristom). a jeho manželky Tuji. Zrejme bol veľmi inteligentý, a mal veľmi vyvinutý zmyseľ pre vládu.
Ako 24-ročného ho jeho otec vymenoval za svojho spoluvládcu, aby získal skúsenosti. Táto prax nebola v Egypte, ani nikde inde nič výnimočného. Avšak rok nato Sethi zomrel, a tak sa ešte relatívne neskúsený Ramesse musel ujať vlády sám. Podľa dochovaných správ sa Ramesse ujal vlády pevnou rukou. Pokiaľ išlo o vojny, bol veľmi horlivý. Už v piatom roku svojej vlády, v období žatvy, podnikol svoju v poradí druhú a najslávnejšiu výpravu do Ázie. Cieľom jeho výpravy sa stal strategický bod Kadeš(dnešný Tell Nebí Mend) v Sýrii, ktorý Chetiti získali práve od Egypťanov. Ramesseho armáda bola najväčšia, s akou kedy Egypťania bojovali. Skladala sa zo štyroch divízií po 5000 mužov zložených z pechoty a bojovej vozby; nazývali sa podľa hlavných egyptských bohov: Amonovi, Reovi, Ptahovi a Sethovi. Egypťanom bola podstrčeá falošná správa, podľa ktorej Chetiti ustupovali. Ramesseho armáda postupovala údolím rieky Oront(dnešná Nahr al-Así v Sýrii) s pocitom bezpečia s odstupom niekoľko kilometrov medzi divíziami.Ramesse na čele prvej Amonovej divízie sa rozhodol utáboriť severozápadne od Kadeša. Začal stavať opevnený tábor. Neskoršie zajali dvoch chetitských zvedov, a tí pri mučení povedali, že Chetitská armáda je ukrytá za Kadešom a pripravená na útok. Ramesse okamžite vyslal poslov k ostatným divíziám, aby ich varoval, no ešte než sa posol stihol dostať k Reovej divízii, chetitská jazda v sile 1500 bojovníkov udrela na jej pravý bok a zničila ju. Tí, čo prežili sa pokúsili zachrániť útekom do Ramesseho tábora, ale chetitiská jazda vyrazila za nimi a napadla tábor. V tábore zavládla panika a väčšina bojovníkov sa rozpŕchla. Ptahova divízia stojaca na druhom brehu rieky práve vyšla z lesa, ale bola príliš vzdialená, aby mohla pomôcť. Pokiaľ môžeme veriť nápisom na stenách chrámov "jediný Ramesse a jeho garda sa postavili na odpor." Vďaka svojej "božskej sile" sa Ramesse ubránil a zvíťazil. Príčinou zvratu bolo zrejme to, že dorazil špeciálny egyptský úderný oddiel Naren. Chetitský kráľ Muvatalliš musel poslať do boja ďalších tisíc vozov, avšak zatiaľ stihla doraziť Phatova divízia a rozdrtila chetitskú jazdu. Muvatalliš, stojaci so svojou pechotou na druhom brehu rieky nemohol zasiahnuť.

Až do večera zúrili krvavé boje, potom sa Chetiti schovali za múry Kadeša a roztrúsení egyptskí vojaci sa vrátili do tábora. Na druhý deň sa obidve strany presvedčili o sile tej druhej a uzavreli mier. Bitka dopadla nerozhodne, ale v Egypte ju vydávali za víťaznú.
S Munatallišovým nástupcom uzavrel Ramesse prvú zmluvu o priateľstve v dejinách, ktorú ani jedna strana nikdy potom neporušila. V ďalších vojenských výpravách sa Ramessovi podarilo udržať hranice na západe proti lybijským nájazdom a na juhu poraziť nubijské kmene. Na zabezpečenie hraníc vybudoval sieť pevností na ochranu delty Nílu a proti pirátom. Ramesse postavil v Egypte toľko chrámov, koľko ešte nepostavil žiaden egyptsý kráľ. Jeho najvýznamnejší chrám sa volá Chnemt-Vaset s rozmerni 200x60 metrov. Ďalšie dva nádherné chrámy 400 kilometrov južne od Luxoru boli vďaka akcii, ktorú organizovalo UNESCO v rokoch 1964-68 vyzdvihnuté z dna Asuánskej priehrady, rozobraté asi na tisíc kúskov a novu postavené na 65 metrovej vyvýšenine nad priehradou. Na jeho príkaz tiež vybudovali množstvo sôch a obeliskov. Dal tiež zrekonštruovať veľkú stĺpovú sieň medzi druhým a tretím pylónom Amonovho chrámu v Karnaku, ďalej obnovil a zväčšil Phtatov chrám v Mennoferi a zrekonštruoval niektoré pyramídy pri Sakkáre.
V období Ramesseho panovania sa rozvíjalo aj písomníctvo. Už sa len neopisovali staré diela, ale aj tvorili nové. Sú to napríklad diela na nábožensko-mytologickú tematiku, napríklad magické spisy tvoriace Knihu mŕtvych, ďalej mýtus O Ozirisovi a Sethovi, ďalej poviedky, bájky, ponaučenia, rozprávky, napíklad O spore Sekenjenrea a Apopiho a iné. Jedným z najvýznanejších diel je záznam z Ramesseho bitky s Chetitmi Pentvorova poéma.
Ramesse bol známy aj svojou početnou rodinou. Dožil sa takmer 92 rokov, a počas života mal dve hlavné manželky - Nefertari a Istnofret a niekoľko vedľajších(tri z nich boli jeho dcérami) a dve chetitské princezné. Mal veľmi veľký harém, čo dokazuje aj to, že mal 111 synov. Jeho nástupcom sa stal Merenptahom. K jeho záľubám patrili okrem vojen, žien a stavaní obrovských stavieb aj zvieratá. Na reliéfoch je často zobrazovaný so svojím skroteným levom a svojimi dvomi koňmi. Hrobka, do ktorej sa dal roku 1212 pred Kristom pochovať leží v Údolí kráľov a patrí medzi najväčšie tamojšie hrobky. Hrobku objavili novodobí vykrádači hrobov, avšak vďaka úsiliu riaditeľa Egyptského múzea v Káhire Francúza Gastona Maspera sa podarilo vypátrať ich skrýšu a múmie dopraviť v roku 1881 do Káhiry.
Ramesse II. Veľký bol určite navýznamnejším panovníkom Egypta.

Bol veľkým vojvodcom, vládol dlho, rozšíril hranice Egypta a vojny sa mu darilo viesť mimo jeho územia. Ľudia sa mali relatívne dobre, štát prosperoval, vládol pokoj a všetko spravodlivo riadili zákony. Ale najvýznamnejším sa stal zrejme preto, lebo v pamäti ostáva vždy posledný silný zážitok, pretože po Ramesseho smrti už jeho nástupcovia nespravili pre ľud Egypta skoro nič a do histórie sa zapísali len menom. Štát sa zmietal vo vnútorných bojoch o trón, väčšinou vládli cudzinci(Peržania, Núbijci, Macedónci a Rimania), krajinu často sužoval hlad a vojny. A tak sa skončil zlatý vek Egypta a moc krajiny na Níle postupne upadala.