Stredná bronzová doba (Blízky východ cca: 2000 - 1600 pred Kr.; Slovensko: 1 450 – 1 250 al. 1 600 – 1 200 al. 1 500 – 1 200 pred Kr.) - je rôzne datovaný časový úsek bronzovej doby.

Charakteristika: Stredná doba bronzová bola v porovnaní so záverom predchádzajúceho obdobia v istom zmysle krokom späť. Boli opustené takmer všetky osady mestského charakteru a menil sa spôsob osídlenia. Do popredia sa dostali barbarské skupiny a drsnejší spôsob života. Stredná doba bronzová patrila (okrem svojho záveru) k obdobiu, kedy sa klimatické podmienky v strednom a severnom európskom páse zhoršili. Zatiaľ čo vlhšie podnebie v Stredomorí umožnilo rozkvet Mykénskej a Chetitskej civilizácie, na severe sa pestovanie poľnohospodárskych plodín obmedzilo, niekde i zaniklo. Poklesol počet obyvateľstva a do popredia sa dostáva chov dobytka. Ako ukazujú početné hroby mužov so zbraňami, bojové družiny sa stali jedným zo základných článkov organizácie spoločnosti. Zdokonalenie technológie liatia a tepania bronzu pripravilo podmienky pre vrcholný rozvoj bronzovej výroby v nasledujúcom období. Výroba: zbraní (meče), nástrojov (bronzové cepy), šperkov…

Európa:
Obyvateľstvo: Väčšina obyvateľov Európy hovorila indoeurópskymi jazykmi, pravdepodobne už veľmi diferencovanými. Predkovia Germánov žili zrejme v severozápadnej oblasti, v juhovýchodnom Pobaltí predkovia Baltov, na západe Európy predkovia Keltov, na západnom Balkáne Ilýrov, na východnom Trákov. Vo východnej časti Európy žili pravdepodobne príbuzní Venétov a na východ od nich asi predkovia Slovanov. Avšak aj tento hrubý obraz je hypotetický a podrobnejšie etnické údaje o zložení európskeho obyvateľstva (a výnimkou mykénskych Grékov) sú iba dohady.

Život: Kmene s pevnou, ale jednoduchšou organizáciou, ktoré vtedy obývali väčšinu Európy, boli menej obľúbenými partnermi Mykénčanov, prvej európskej pevninskej spoločnosti, ktorá dospela k štátnemu zriadeniu vo forme miest s opevnenými citadelami, palácmi a hrobkami s nepravou klenbou, s mocenskou vrstvou a úradníctvom (pri písaní používali lineárne písmo B). Napriek tomu mali Mykénčania aj naďalej záujem o suroviny, ktoré na svojom území nemali a museli ich dovážať.
Kmeňové zväzy s mocnými náčelníkmi, kňazmi a náboženskými strediskami sa opierali o vojenské družiny. Mužské hroby bývali vybavené zbraňami častejšie ako v iných obdobiach praveku. Hroby rôznych skupín stredoeurópskej mohylovej kultúry vystupujú často do pahorkov, kde v lete nachádzal dobytok pastvu. Nápadné podobnosti v keramike a bronzoch medzi územne vzdialenejšími nálezmi, spolu s prelínaním kultúrnych prvkov na tomto území svedčia o tom, že časť obyvateľstva menila sídla aj so svojim dobytkom, že sa sezónne sťahovali – v zime na teplejšie miesta a do vyššie položených pastvín v lete.

Až v záverečnej fáze strednej doby bronzovej, keď došlo k prudkému otepleniu a poklesu zrážok, sa zvyšuje počet poľnohospodárskych osád s obilnými jamami, často položenými tesne pri riekach a potokoch, v miestach, kde by boli za nášho súčasného podnebia každoročne zaplavované. V tej dobe sa na juhonemeckých, švajčiarskych a talianskych jazerách a v ich tesnej blízkosti rozšírili aj osady na koloch. Tie, ktoré boli nízko položené boli však skoro opäť zaplavené vodou. Západoeurópska stredná doba bronzová nadväzuje na miestne tradície. Aj tu prevažoval chov dobytka a rybolov nad poľnohospodárstvom. Megalitické kultové stavby boli stále používané, čo svedčí o význame astrológie, kňažstva a nebeských božstiev v spoločnosti tej doby. Tiež stredoeurópske svätyne a symbolika mohylových kultúr naznačujú, že v ľudskom obraze sveta začali prevažovať nad pôvodnými božstvami plodivé sily a božstvá nebies.

Umenie: V poprednom záujme bolo predovšetkým Slnko a bojovníci, ale tiež plodivá sila ľudí a stád. Zobrazená býva i orba polí jednoduchým radlom s dobytčím poťahom.
Pochovávanie: Charakteristické je najmä (už predtým známe) pochovávanie pod mohylovým násypom, ktoré sa rozšírilo natoľko, že prešlo do názvu viacerých archeologických kultúr. Vznikli teda tzv. mohylové kultúry.
Mohylový ľud sa zaoberal pastierstvom, nevyhľadával iba úrodné kraje, ale objavuje sa aj v zalesnených hornatejších oblastiach.

Slovensko:
Na Slovensku boli v tomto období tieto kultúry:
západné Slovensko:
ostredodunajská mohylová kultúra
okarpatská mohylová kultúra
stredné a východné Slovensko:
opilinská kultúra
okultúra Suciu de Sus