Mladá bronzová doba
(mladšia bronzová doba): 1 250/1200 – 1 000 pred Kr.

Neskorá bronzová doba
1 000 – 850/800/750/700 pred Kr. Neskorá bronzová doba

Neskorá bronzová je v niektorých deleniach posledná fáza bronzovej doby. Na Slovensku bola v rokoch 1000 - 850/800/750/700 pred Kr. Niekedy sa zaraďuje spolu s mladou bronzovou dobou (ako mladá bronzová doba v širšom zmysle).

Európa:
V strednej Európe v tomto období pozorujeme rozvinuté orbové poľnohospodárstvo
Nástroje: kovové kosáky, sekery a dláta, šperky, bronzové nádoby (vyššie vrstvy), zbrane (meče, kópie, prilby, panciere). Hustota obyvateľstva rastie. Kmene sa spájajú do celkov na čele s významnými vodcami (pochovávali ich do hrobiek s bohatou výstrojov). V celej Európe prevládlo žiarové pochovávanie na rozsiahlych pohrebiskách (popolnicové polia). Kultúry popolnicových polí je súhrnné označenie stredoeurópskych kultúr mladej bronzovej doby a neskorej bronzovej doby na základe toho, že mali spoločné tzv. popolnicové polia, teda príbuzné prejavy v pohrebnom ríte, ktorý spočíval v žiarových hroboch (napriek názvu tak popolnicových (urnových), ako aj bezpopolnicových (bezurnových) žiarových hroboch). Kultúry popolnicových polí netvoria jeden kultúrny ani kultúrny komplex. V tomto období vznikajú zárodky neskorších dodnes známych národov, najmä Keltov a Ilýrov.

Kultúry popolnicových polí delíme na niekoľko kultúrnych okruhov, hlavné sú:
-okruh lužickej kultúry - Lužická kultúra - Charakteristické pre ňu bolo najmä žiarové pochovávanie, budovanie hradísk ako centier remesla, obchodu a kultu a charakteristický prejav v materiálnej kultúre. Nositeľmi kultúry boli zrejme Indoeurópania, podľa ojedinelých názorov Slovania. Kultúra vznikla z mohylových kultúr na území dnešnej južnej Lužice, južného Sliezska, Saska, Moravy a časti Slovenska (teda predlužickej kultúry, stredodunajskej mohylovej kultúry a karpatskej mohylovej kultúry). V čase najväčšieho rozmachu kultúra siahala od Sály k Bugu a severnej polovice Česka a Slovenska až k Baltu.
-okruh juhonemeckých popolnicových polí
-okruh stredodunajských popolnicových polí – patrí sem:
1)velatická kultúra
2)podolská kultúra
3)čakanská kultúra (čačianska kultúra)
4)chotínska kultúra

-okruh juhovýchodných popolnicových polí – sem patrí:
1)pilinská kultúra
2)kultúra Suciu de Sus
3)kyjatická kultúra
4)gávska kultúra
Charakteristika: Mladšia doba bronzová znamená vrchol bronzového veku na väčšine európskeho územia, avšak na počiatku obdobia to tak nevyzeralo.

Kyklopské hradby postavené v Mykénskom období boli zrútené. Palácové prostredie zaniklo, prestalo sa používať písmo a spoločnosť sa vrátila k primitívnejšiemu spôsobu života. Krátko po páde týchto miest zanikla Chetitská ríša a väčšina sýrskych mestských štátov. Vo východnom Stredomorí nastúpil tzv. „temný vek“. Jedinému štátu - Egyptu sa podarilo odraziť vpád „morských národov“, ktoré pustošili východné Stredomorie, ale ani on sa nevyhol nasledujúcemu úpadku. Dramatické udalosti v závere doby bronzovej boli teda podmienené mnohými posunmi drobných ozbrojených skupín. Pády ríš a miest predchádzali roky sucha a neúrody, spôsobené vyčerpaním pôdy monokultúrami a klimatickou zmenou. Popredná úloha stredomorských štátov doby bronzovej bola síce regulácia zásob potravín pomocou palácových zásobární, ale jej pôsobenie bolo obmedzené a „sedem egyptských chudobných Jozefových rokov“ predstavovalo úplný vrchol takejto regulácie.

Tá istá klimatická zmena, ktorá spôsobila sucho a neúrodu v Stredomorí, priniesla oteplenie v strednej a severnej Európe. Umožnila dobrú úrodu na takých miestach, kde to v strednej dobe bronzovej nebolo možné. Počet obyvateľov stúpal i na doteraz riedko obývaných územiach. Vzostup populácie sa načas zastavil jednak pre obmedzené možnosti vnútornej kolonizácie, jednak pre vysúšanie území, ktoré mali vždy menej zrážok ako napr. Veľká dunajská kotlina. Preto došlo ku kmeňovým posunom a vojenským udalostiam.