Osudy civilizovanej a barbarskej časti Európy sa prepájajú a tí z európskych barbarov, ktorí prenikli najďalej na juh, sa stali súčasťou už spomínaných morských národov, ktoré ničili oslabené štáty východného Stredomoria. Vodcovia bojových skupín, ktoré zostali na severe, tiež sústreďovali moc a bohatstvo. Snažili sa vyrovnať svojim súčasníkom na juhu, odkadiaľ prichádzali podnety na rozvoj zbraní, zbroja a kovových nádob a pri pohrebe im boli preukazované mimoriadne pocty. Honosná zbroj z bronzových plátov a bronzové poháre a džbány sa stávajú symbolom sociálneho postavenia vládcov a popredných členov ich družín. Naopak aj juh prijal úspešnú barbarskú výzbroj z Európy, ktorá pri „partizánskom“ spôsobe boja (po páde štátnych útvarov) bola účinnejšia ako zložitejšia technika juhu. Hlavnou zbraňou bol široký meč, vhodný na sekanie aj bodanie, dvojica kopijí, prilba, štít, pancier a pancier na holennej kosti.

Po prvom vojnovom období sa situácia v Európe stabilizovala. Organizované kmeňové útvary s mocnými náčelníkmi a kňažstvom úspešne zaisťovali ako vnútornú distribúciu, tak získavanie surovín, ktoré sa na ich území nevyskytovali. Opevnené hradiská sa objavili už na začiatku mladšej doby bronzovej, v dobe zvýšeného napätia – mali zrejme funkciu obranných a kultových stredísk väčších celkov. Mali nezvyčajne veľkú rozlohu.

Obživa: Konské kosti sú vzácne, tak isto kosti divých zvierat, ale oboje boli zrejme konzumované na výpravách mimo osadu; bežným doplnkom obživy bol rybolov.
Remeslá: Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva. Výroba bronzových nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva stáva sa záležitosťou jednotlivca alebo rodín → nastáva špecializácia: rozvíja sa baníctvo, hutníctvo, kovolejárstvo.
Zbrane: Vyrábajú sa nové zbrane: meč, prilba, celkový pancier.

V Európe ľudia žili v dedinských usadlostiach, inde, napr. v egejskej oblasti, už boli mestá, paláce, hrady
Obchod: Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne odľahlých miestach a výrobcovia boli odkázaní na rozsiahly transport a obchod. Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a kovolejárov. Predtým sa pri metalurgii medi pracovalo azda iba sezónne, v bronzovej dobe organizovane v oddelených špecializovaných občinách. Rozvinutý obchod s kovom v staršej bronzovej dobe dokladajú početné, často aj hmotnostne veľké depoty (sklady) upravenej suroviny, hrivny.

Pohyby kmeňov koncom 2. tisícročia pred Kr.:
Komplikovaný systém štátov, ktorý sa vytvoril v bronzovej dobe na Blízkom východe a v Egejskej oblasti, bol v poslednej štvrtine 2. tisícročia otrasený posunmi kmeňov prichádzajúcich zo severu. Ich výsledkom bolo zničenie niektorých a oslabenie iných štátov a značné etnické zmeny v postihnutej oblasti. Podľa stále rastúcej archeologickej dokumentácie sa zdá, že pôvod týchto kmeňov je treba hľadať v Karpatsko – dunajskej oblasti, odkiaľ sa (pravdepodobne pre populačnú explóziu a klimatické zmeny) tlačia nové kmene na juh. Prechádzajú pravdepodobne cez Helléspont do Malej Ázie a ďalej na juh, z Macedónie do Grécka, tiež do Itálie prichádzali nové kmene. Nešlo pri tom o jedinú organizovanú výpravu. Tieto migrácie si je treba predstavovať ako dlhotrvajúce prenikanie v dlhej rade vĺn a útokov, úspešných aj neúspešných, ktoré so sebou strhli aj časť už usadlého obyvateľstva. Nemôžeme ich spoľahlivo rekonštruovať, pretože písomné historické premene nám zachytávajú len zlomok a sú podávané navyše z hľadiska napadnutých štátov ako jednotlivé bitky proti útočníkom. Pravdepodobne ale boli zmiešaného etnického pôvodu.

Poľnohospodárstvo: V poľnohospodárstve k väčším zmenám nedošlo. Pestujú sa tie isté plodiny ako prv, zvýšilo sa však využívanie ťažnej sily zvierat a dreveného pluhu, viac sa používa špecializovaný chov prispôsobený prostrediu, rozvíja sa mliečne hospodárstvo (hlinené cedidlá), vzrastá chov koní. Platí rozsiahla deľba práce. Kolektívne hospodárstvo a rozhodovanie rodových občín prešlo na jednotlivé rodiny, rodové zväzky zanikajú a menia sa na susedské a územní vzťahy. Začína vznikať administratívna sústava väčších celkov. Stúpa majetková nerovnosť. Rast bohatstva viedol k vojnám. Spoločnosť je ešte viac sociálne diferencovaná, vedúce postavenie majú vojenskí vodcovia. Diferenciácia bola v Európe pomalšia než napríklad v egejskej oblasti.

Obrovské počty obilných jám a hustota osád poukazuje na zvýšenú poľnohospodársku produkciu. Zrejme sa zlepšila aj technika orby, ale rozsiahle odlesnenie a intenzívne obrábanie viedlo na mnohých miestach k degradácii pôdy a zníženiu výnosu. Dobytkárstvo zostávalo dôležitou súčasťou obživy. V osadách prevládal hovädzí dobytok, bravčové, kozy a ovce boli chované menej.

Domy: Domy boli postavené na koloch, poprepletané prútím a omazané hlinou ako v staršom praveku, ale postupne začali prevažovať trámové stavby, zrejme zrubové, ktorých podlahy bývali sčasti zapustené pod úroveň terénu. Dedinky s chatami sústredenými na malej ploche, sa postupne menili na systém dvorcov situovanými ďalej od seba a zahrňujúce okrem obytnej časti tiež hospodárske časti. Tento vývoj spojený s väčšou sociálnou diferenciáciou, prebiehal rýchlejšie v prialpskom páse než v oblasti lužickej kultúry.