1) rozvoj remesiel: najstaršie hrnčiarstvo (hlina, neskôr i pálená), tkáčstvo (ľan - oblečenie), objavuje sa aj prvotné spracovávanie kovov (výroba kosákov);
2) poľnohospodárstvo kultivuje prostredie a produkuje dostatok potravín, preto rastie populácia - rod sa rozrastá a uvoľňuje, presadzuje sa v jeho rámci rodina ako základná bunka = rodová občina (naďalej zohráva pokrvnosť dôležitú úlohu). Vyskytujú sa prípady obrovský koncentrácii neolitického obyvateľstva: sto až niekoľko tisíc obyvateľov na dedinu
Náleziská: napr. Ďžarmo v Kurdistane s 150 obyvateľmi, Čatal Hujuk v Turecku s 2000 obyv., Jericho v Izraeli s 2000 obyvateľmi, Ur v južnej Mezopotámii s 34 tisíc obyv.
3) medzi remeselníkmi, roľníkmi a pastiermi vzniká výmenný obchod = spoločenská deľba práce (ku koncu neolitu)

Spoločný život: Človek vytvára roľnícke dediny (rodové občiny) - najprv stavia kolové dómy (konštrukcia z drevených kolov pokrytá kožou a slamou a omietnutá blatom); neskôr vynachádza hlinené domy (surová tehla - na slnku vysušená hlina), ktoré stavia na kamennom základe (niekoľkogeneračné osídlenie toho istého miesta mení reliéf krajiny - dnes na Prednom východe poznáme kopce zvané "Tel"" utvorené zo sutín zaniknutých domov, na ktoré sa postavili ďalšie domy: napr. názov Tel! Aviv - hlavné mesto Izraela, alebo Jericho postavené na takomto kopci).

Tvar domov: človek uprednostňoval okrúhly pôdorys (s vchodom na streche lepšia obrana: 1 dom = 1 pevnosť), neskôr prevládol pravouhlý pôdorys (mal možnosť prístavby). Vznikajú regionálne rozdiely: v Ázii viacero takýchto domov tvorilo dedinu (1 dom =rodina). V Európe zas dedinu tvoril jeden veľký dom (30-45 m dlhý) ako samostatný hospodársky dvorec s 30 - 60 obyvateľmi (veľkorodina).
Ochrana: človek si chráni dedinu budovaním valov a priekop (v Jerichu bol objavený 3 m vysoký kamenný múr l).

Domestifikácia (zdomácňovanie). Proces domestikácie bol dlhodobý:
I. zdomácňovanie plodín:
1) človek spoznával plodiny (v úrodnom polmesiaci: divá pšenica a jačmeň; v Čine proso, ryža; v Thajsku fazuľa; v Mexiku a Peru: kukurica a tekvica);
2) začal ich ochraňovať (napr. od buriny);
3) začal obilniny úmyselne sadiť (rozmnožoval ich);
4) zväčšoval osevné plochy (čiže dosahoval nadbytok obilia, ktorý sa učil uskladňovať a siať).

II. zdomácňovanie zvierat:
1) človek pri love stád divej zvery (vháňal ich plašením do košiarov, ktoré uzavrel aj spredu) ponechával nažive mláďatá (mláďatá = živá zásoba mäsa)
2) ponechávané mláďatá zdomácneli (napr. v severnej Eurázii sob okolo 10 tisíc rokov pr. Kr.; v Perzia Malej Ázii kozy a ovce okolo 7 tisíc rokov pr. Kr. a hovädzí dobytok okolo 6 tisíc rokov pr. Kr.)

Domestifikácia je založená na netypických odchýlkach od normálnej rastliny. Časť klasov nemohla z dôvodu genetických defektov uvoľňovať svoje zrná a rozmnožovať sa. Pritom práve tieto zrná boli v dobe zrelosti získavané vo väčšom množstve než tzv. zrná normálne. Na konci žatvy mohli dokonca byť zbierané len zrná týchto odchylných rastlín. Pri doprave úrody do dediny prišlo pravdepodobne mnoho zŕn nazmar. Často pri tom semená zapadli do úrodnej pôdy, lebo prvé sídliská ležali vždy v blízkosti vody a v značnej vzdialenosti od vysočiny s divoko rastúcimi formami obilia. V nasledujúcich rokoch vyklíčili prevažne rastliny, ktoré neuvoľňovali samovoľne zrná a rástli v blízkosti osady. Boli teda prednostne zbierané. Stále opakovanie tohto neuvedomelého výberu viedlo v konečnej podobe k stále väčším a početnejším poliam pšenice v blízkosti osady.

Rovnaké zmeny vedú k vzniku foriem, ktoré samovoľne neuvoľňovali svoje semená z klasu. Tieto zmeny sa odohrali u všetkých rastlín, ktoré človek zbieral. Ľudia mohli prejsť k usadlému spôsobu života. Vďaka bohatej ponuke potravy v rôznych častiach sveta, menšiemu počtu mužov, ktorí zomreli na love a obzvlášť vďaka poklesu usmrcovaní novorodencov, ktoré boli nevyhnutnou reguláciou veľkosti populácie, robené v záujme prežitia kočujúcej skupiny lovcov, došlo k výraznému nárastu počtu obyvateľstva. Počet obyvateľov často prekročil možnosti obživy v rámci regiónu (v niektorých oblastiach až 100 – násobne), a tak jednotlivé skupiny odchádzali a hľadali si priaznivejšie územie, kde by sa usadili. Poľnohospodárstvo akcelerovalo rozhodujúcim spôsobom ľudský vývoj vpred a patrí k základným pilierom civilizácie. Všade tam, kde sa neolitickej revolúcii stretli dve kultúry, nová poľnohospodárska s lovcami či zberačmi staršej doby kamennej, zvíťazil nový spôsob života.

Delenie neolitu:
Neolit rozdeľujeme na dve fázy: Predkeramická a Keramická