Slovensko:
Osídlenie: Vďaka poľnohospodárstvu sa rozbieha kultivácia krajiny. Roľníci využívajú najprv čiernozeme (sú pri riekach a potokoch), neskôr hlavne hnedozeme, lebo lepšie odolávajú klimatickým výkyvom (udržia dlhšie vodu). Neosídleným ostáva len barinatý Žitný ostrov a extrémne horské polohy na severe krajiny a vysokých nadmorských výškach.
Sídliská: V paleolite obýva I človek jaskyne (Bojnice, Radošina) a staval, si ľahké prístrešky (Košice - Barca).

Typy osídlenia:
V neolite sa vytvorili dva kultúrne celky s rozdielnymi typmi osídlenia:
1) Podunajsko - rozsiahle osady s veľkými domami (našla sa tu západná lineárna keramika - výzdoba volútmi; neskôr želiezovská kultúra);
2) Potisie - neveľké osady s malými domami (východná lineárna keramiky - výzdoba vodorovnými linkami, neskôr bukovohorská kultúra).
Kultúry tej doby na Slovensku:
· Ľud kultúry s lineárnou keramikou
· Ľud kultúry so šnúrovou keramikou – Michalovce, Barca, Štúrovo
· Bukovohorská kultúra – jaskyňa Domica, Ardovo, Zvolen, Nitra – najväčšie neolitické pohrebisko u nás

V eneolite si začal človek stavať zruby (pôdorys 6x4 m).
Pohrebiská: Náhodné nálezy neandertálcov v Gánovciach a Šali. Neolitický človek pochovával sprvu v sídliskách, neskôr zriaďoval pohrebiská. Sprvu pochovával do zeme (kostrový hrob), na konci kamennej doby telá spaľoval (žiaroví hrob). Hromadný hrob sa našil v Nitrianskom Hrádku.

Eneolit
Neskorá doba kamenná (3 000 – 2 000 rokov pred K.)
Táto doba býva nazývaná aj Chalkolit – medeno – kamenná
Dôležité:
1) človek niekde objavuje inde už zdokonaľuje a rozširuje spracovávanie a využívanie kovov: meď, zlato, striebro (vyžadujú si nízku teplotu roztavenia);
2) objavuje koleso a zdomácňuje koňa - vynález záprahu so zvieracím pohonom ;
3) zdokonaľuje sa poľnohospodárstvo (orba už dreveným radlom), v príhodných oblastiach sa budujú kanály a hrádze - vzniká závlahové poľnohospodárstvo (zadržiavali buď veľkú vodu - ochrana pred povodňami, alebo zhromažďovali vodu pre obdobie sucha).

Dopad: Človek sa stále viac vymaňuje z bezprostrednej závislosti na prírode (z ohrozenia chladom, suchom; hladom a šelmami)
1) zlepšuje technológiu výroby, čo mu prináša vzrastajúci nadprodukt (stále viac a viac vyrobí ako spotrebuje); .
2) sociálna diferenciácia: nadprodukt zapríčiňuje bohatstvo: ľudia si nerozdeľujú rovnomerne ale podľa postavenia v dedine (najviac dostane náčelník - šaman, jeho rodina a vojenská družina): vzniká vrstva bohatých a chudobných;
3) mení sa organizácia spoločnosti: namiesto rodu ide do popredia rodina, a v nej sa namiesto matriarchátu presadzuje patriarchát (páter = otec) - čiže dôležité postavenie získava muž ako vodca! Prečo? Je fyzicky zdatný, čo je treba v poľnohospodárstve a pri ochrane vlastníctva;
4) pod vplyvom spoločenskej deľby práce sa premieňa rodová občina na susedskú občinu (medzi dedinami dochádza k výmene potrebných remeselníkov, ktorí už nie sú z obyvateľmi v pokrvnom zväzku);
5) v strede občín vznikajú chrámy k bôžikom - ochrancom (každá dedina mala vlastného bôžika), náboženský kult vysluhoval kňaz - muž (uzmieroval a vyprosoval dedinu s bôžikom), jeho autorita v dedine narastala, preto aj rozhodoval o dôležitých veciach: vzniká chrámové hospodárstvo
Chrámové hospodárstvo - pri dedinských chrámoch stavali sýpky zo zásobami a kňaz rozdeľoval zásoby jednotlivým rodinám.
6) z dôvodu hromadenia bohatstva vznikajú vojny medzi chudobnými a bohatými spoločenstvami (objavujú sa obrazy s bojovými scénami, nálezy zbraní v hroboch, obranné valy a priekopy).